Úloha ženy v dejinách náboženstva je úzko spojená s jej hospodárskym a sociálnym postavením v spoločnosti. V predhistorických loveckých a zberačských kultúrach bola žena braná vážne. Bola považovaná za ochrankyňu krbu a žena prispievala svojou zberačskou činnosťou aj k obžive rodiny. Roľnícke kultúry sa vyznačovali silným ženským rysom, ktorý sa však uplatňoval menej v sociálnej organizácií ako v mytologickej oblasti. Ako nositeľke plodnosti sa žene pripisovali magické schopnosti, ktoré na jednej strane posilňovali jej pozíciu, no na strane druhej ju oslabovali. V budhizme, ktorý je výrazným mníšskym náboženstvom, sú síce možné spoločnosti mníšok, ale je tradované, že Budha dal pokyn, aby boli pod dohľadom mníchov.

Budhizmus taktiež hlási, že žena sa znovu rodí ako muž. V islame sú si žena a muž medzi veriacimi rovní. Ale v civilnom práve je žena úplne podriadená mužovi. Príkaz zahaľovania žien závojom, polygamia a uzatváranie žien v háreme sú zakotvené v islamskom práve. Žena a muž majú rovnaké postavenie v judaizme. Považujú sa za verný obraz Boha, ale ženy nemôžu byť nositeľkami kultových úradov. V katolíckom náboženstve takisto, žena nemôže byť nositeľkou kňažského úradu cirkvi. Postavením ženy v cirkvi sa v poslednej dobe zaoberal aj pápež Ján Pavol II. v encyklopédiách Familiaris consortio, Mulieris dignitatem a Christifideles laici. V niektorých kresťanských cirkvách je ordinácia žien povolená(napr. anglikánska cirkev, cirkev husitská, starokatolícka).

V mnohých náboženstvách je rodina ako životná forma zvlášť cenená. Podľa biblie stvoril Boh rodičov, z ktorých symbolicky pochádzajú všetky národy zeme. Židovský zákon oslobodzuje mladých ženatých mužov od vojenskej služby, aby chránili rodinu. Podľa Martina Luthera prijíma človek v rodine najzreteľnejší Boží príkaz, aby spolupracoval pri stvorení.

Islam

Štáty, v ktorých je islam zastúpený + percentuálne zastúpenie

  • Blízky východ: Turecko(99), Irak(96), Irán(99), Afganistan(99), Sýria(90), Libanon(60), Izrael(16), Jordánsko(93), Saudská Arábia(97), Kuvajt(90), Bahrajn(82), Katar(92), Spojené arabské emiráty(95), Omán(88), Jemen(99)
  • Zakaukazské štáty: Arménsko(9), Azerbajdžan(90), Gruzínsko(11)
  • Stredná Ázia: Kazachstan(47), Uzbekistan(88), Turkménsko(87), Kirgizsko(70), Tadžikistan(90)
  • Južná Ázia: Pakistan(98), India(11), Bangladéš(88), Maldivy(100), Srí Lanka(7)
  • Zadná Ázia: Thajsko(5), Filipíny(5), Brunej(68), Malajzia(53), Singapur(14), Indonézia(87)

Právne predpisy ohlásené v Medíne sa týkali najmä svadby a rodiny, čo bolo pre mladé rodiny veľmi dôležité. Korán povolil moslimom oženiť sa až so štyrmi ženami, s podmienkou, že im manžel zabezpečí rovnaké existenčné podmienky. Nebolo to podnecovanie k polygamii, ale skôr reštrikcia, pretože bolo dôležité byť spravodlivý k viacerým ženám.

Pravda, Mohamed žil v Medíne obklopený deviatimi manželkami. Niektoré z jeho žien boli zvodné ako napríklad Zajnab, žena jeho adoptívneho syna Zajda, ku ktorej prechovával prudkú vášeň. Ostatné ženy boli nábožnými vdovami, ktoré po manželovej smrti zostali bez financií. Prokok sa s nimi oženil, aby ich ochránil a zabezpečil. Väčšina Prorokových manželstiev mala politické pozadie alebo vyplývali z úcty k zákonom púšte. V záujme prísnej spravodlivosti každá z nich postupne trávila s Prorokom noc.

Starobylé trestanie pretrvávalo, ale Mohamed sa vyhol krajnostiam. Zabitie novorodených dievčat sa zakázalo. Cudzoložstvo, pokladané za zločin, sa trestalo sto údermi biča. To bol prísny trest, treba však poznamenať, že tento trestný čin sa len veľmi ťažko dokazuje; páchateľov bolo treba vidno v polohe, ktorá vylučovala akúkoľvek pochybnosť. Aj samotná Áiša, jedna z obľúbených Prorokových žien, upadla do podozrenia, že mala ľúbostnú pletku s mladým vodcom karaván. Ale Mohamed dostal od Boha zjavenie o manželkinej nevine. Boh pritom rozhodol, že hriech cudzoložstva musia potvrdiť štyria svedkovia. Toto potvrdzujú aj koránové verše.

Žena v islame

O postavení žien v islame sa popísalo už veľa. Na jednej stane kriticky, z pohľadu európskych autorov, na druhej stane obranne, z pohľadu samotných moslimov.

Narodenie dcéry nevyvolalo u matky zvyčajne tú radosť, čo zavládla pri narodení syna. Ak ženy, čo jej pomáhali pri pôrode, namiesto toho, aby radostne vykrikovali a spievali chvály Alahovi, si po narodení dieťaťa iba diskrétne šepkali, z ich správania rodička pochopila, že darovala život dcére. Nepotrebovali jej to už hovoriť, či ukazovať novorodenca. A bolo to rovnako u beduínov, roľníkov, v nízkych, stredných i najvyšších vrstvách v meste, ba i na samom dvore. Ani u bohatých ľudí nevyvolal príchod dcéry tú radosť, aká zavládla pri narodení mužského potomka.

Nespôsobila to iba skutočnosť, že ženy boli od detstva držané bokom od verejného života ale aj neisté časy, v ktorých syn mohol zabezpečiť prežitie rodiny, alebo ako u beduínov, ju mohol brániť pred nepriateľom. Okrem toho, keď sa dcéra vydala, opustila vlastnú rodinu a odchádzala žiť s rodinou svojho manžela, ktorú posiľňovala synmi, čo pre ňu rodila. U beduínov v predislamských časoch sa stávalo, že novorodené dcéry sa zahrabávali za živa do piesku púšte, to však korán prísne zakazuje a rovnako karhá otcov, čo sa hnevajú na osud a mračia tvár pri narodení dcéry.

Dieťaťu vyberajú meno rodičia. Mená členov Prorokovej rodiny ako Ámina, Chadídža, Áiša, Zajnab, Fátima, Umm Kulsúm, Náfisa, Rukkaja nikdy nechýbajú medzi typickými menami, čo sa dávajú dievčatám vo všetkých islamských krajinách. Hneď po narodení, alebo niekde aj sedem dní potom, prišiel k rodičom fakíh(čarodejník, orientálny pustovník) a pošepkal dieťaťu do uší meno, ako aj výzvu k modlitbe. Tým bolo prijaté k veriacim, ale podľa povery i chránené pred zlými duchmi, čo mu mohli ublížiť. Sunna(legenda o Mohamedovi) medzi iným radila, aby na siedmy deň po narodení dieťaťu ostrihali vlasy a na jeho počesť sa obetovalo zviera. I tu sa prejavovalo, aká cena sa prisudzuje dievčatám: pre chlapca sa bežne zabili dve ťavy, pre dievča stačilo zabiť jednu alebo sa obeť vynechala. Bolo zvykom rozdeliť mäso zvierat medzi chudobných. Navyše sa veriacim odporúčalo dať almužnu, čo sa rovnalo zlatu a striebru vo váhe odstrihnutých vlasov.

„Roztrhni si závoj!“- Týmito slovami sa iracký básnik Džamál Sidkí az-Zaháví obrátil na svoje rodáčky v prvej polovici minulého storočia. Od polovice 19.storočia bol závoj v očiach osvietených intelektuálov niektorých islamských krajín symbolom odtrhnutia ženy od verejného života, symbolom jej vylúčenia a takmer všetkých možností vzdelania a čoraz väčšmi sa stotožňoval s úpadkom islamského sveta. Závoj a milája , abája, čador(vrchný ženský odev) či čaršaf predstavovali pre ženu aj ochranu. Počas nepokojov v Iráne v posledných mesiacoch roku 1978 prenášali ženy zbrane pod čadorom.

Ešte vždy jestvuje tabu na voľné stretávanie osôb rozličného pohlavia, a preto ženy v islamských krajinách i dnes dávajú prednosť určitému druhu zamestnaní: vysokoškolsky vzdelané ženy sú učiteľkami v dievčenských školách, profesorkami na ženských fakultách, sú lekárky - gynekologičky alebo pediatričky. Tie, čo majú stredné vzdelanie, pracujú ako ošetrovateľky v zariadeniach, kde sa ošetrujú ženy a deti a odnedávna ich vídať spolu s mužskými kolegami v administratívnych službách alebo v laboratóriách.

Život v súkromí je dnes výsadou manželiek bohatých mužov. Je pravda, že v dôsledku nezamestnanosti mnoho mužov nevládze dostatočne zabezpečiť svoje rodiny, ale manžela, ktorý by dovolil žene pracovať mimo domu, navyše pod dohľadom iných mužov, by považovali za kupliara. Zvlášť ohraničené možnosti emancipovať sa prostredníctvom práce majú ženy v krajinách, kde je nadbytok pracovných síl.

Rodina v islame

Rodina je v islame chápaná ako základný článok veriacej obce. Ak má obec prosperovať a ubrániť sa rozvratu, musí rodina fungovať a byť právne chránená. Rodina je jednou z najprepracovanejších súčastí právnej vedy, ktorá použila nielen eticko-sociálne aspekty koránu a tradície, ale vytvorila z rodiny inštitúciu plne podriadenú právu a verejnej kontrole moci. Hlavou rodiny je dedo, resp. otec a ďalší mužskí príbuzní. Od privydaných žien sa očakáva zaistenie kontinuity rodu po mužskej línii a podiel na hospodárskej prosperite, harmónii a súdržnosti rodiny.

Rozvod v islame

Rozvod je podrobne kodifikovaný v šaríe(šariát- zbierka zákonov založená na koráne). Základná právna norma síce hovorí, že manžel môže svoju ženu zatratiť trojnásobným vyslovením formulky: „Zatracujem ťa“. Ani v minulost i- tým menej dnes - nie je takáto prax klasická. Už Mohamed povedal: „Medzi vecami, ktoré nenávidím, sa mi najviac hnusí rozvod“. V klasickej právnej vede je postavenie ženy značne obmedzené, avšak i ona má právo na rozvod, ak preukáže pred sudcom, že s ňou alebo s jej deťmi bolo zle zaobchádzané, bezdôvodnú dlhodobú neprítomnosť manžela alebo jeho impotenciu. Mohamed sám povoľoval žene rozvod i v prípade straty citového vzťahu.

Rodinné sviatky v islame

  1. Narodenie dieťaťa
  2. Obriezka - Pri obriezke sa koná veľká oslava. Súčasne sa hádže nádoba zo strechy, aby spôsobený lomoz pomohol synovi zabudnúť na bolesť.
  3. Ukončenie čítania koránu alebo nejakej školy
  4. Svadba - Podľa islamskej tradície má päť cieľov - plodiť deti a tým si zaistiť potomstvo, skrotiť chúťky a tým zlikvidovať vplyv diabla, vytvoriť s partnerom spoločnú domácnosť, rozmnožiť rady príbuzných, starať sa o druhých a naučiť sa obetovať svoj čas i majetok.

Svadba je veľká spoločenská udalosť. Najprv sa oznamuje zasnúbenie. Potom nasleduje recitovanie prvej súry(súra- kapitola v koráne) z koránu a stretnutie za účelom zoznámenia sa s rodinou. Hlavným svadobným aktom je podpísanie zmluvy. V zmluve je zakotvené, aké veno zaplatí ženích pri svadbe rodičom svojej nevesty. V zmluve je takisto stanovené aj tzv. druhé veno, ktoré musí vyplatiť manžel neveste v prípade, že sa s ňou dá rozviesť. Toto druhé veno býva 10-100 krát väčšie ako prvé veno(v prípade rozvodu má ekonomicky zaistiť manželku; pokiaľ ale dôjde k rozvodu z manželkinej iniciatívy, čo je tiež možné, manželka nemá na toto druhé veno nárok). Po týchto formalitách nasleduje svadobná oslava trvajúca tri až sedem dní. Moslimovia tvrdia, že ženích je prvých sedem dní po svadbe kráľom, ďalších sedem dní ministrom a potom nasleduje etapa trvajúca až do smrti.

Knihy, ktoré sa zaoberajú problematikou žien v islame:

  • Bez dcéry neodídem - Betty Mahmoodyová, William Hoffer
  • Upálená zaživa

Hinduizmus

Štáty, v ktorých je hinduizmus zastúpený + percentuálne zastúpenie

  • Blízky východ: Kuvajt(3), Bahrajn(5), Omán(8)
  • Južná Ázia: India(80), Nepál(86), Bhután(24), Bangladéš(10), Srí Lanka(15)
  • Zadná Ázia: Malajzia(7), Singapur(4)

Žena

  • Je zodpovedná za: duchovný chod rodiny, dodržiavanie hinduistických obradov a rituálov, zabezpečenie šírenia hinduizmu v rodine
  • Bez muža(manžela) nie je cenená, nemá hodnotu

Rodina

  • je veľmi dôležitá a cenená
  • hlavou rodiny je muž a žena mu je úplne podriadená
  • rozvod nie je možný

Budhizmus

Štáty, v ktorých je budhizmus zastúpený + percentuálne zastúpenie

  • Východná Ázia: Mongolsko(90), Čína(9), Taiwan(43), Kórejská ľudovo- demokratická republika(14), Kórea(36), Japonsko(38)
  • Južná Ázia: Nepál(7), Bhután(72), Srí Lanka(69)
  • Zadná Ázia: Mjanmarsko(87), Thajsko(94), Laos(58), Vietnam(55), Kambodža(88), Brunej(10), Malajzia(17), Singapur(43)

Budhizmus vždy zdôrazňuje dôležitosť povinnosti detí voči rodičom. Rodičia sú posvätní a deti si ich musia ctiť aj po smrti. Vyzdvihuje sa aj posmrtný život a presne sú určené povinnosti mužov voči svojim manželkám.

Ženy svojím prirodzeným čarom zvádzajú mužov, a preto pre mníchov hľadajúcich spásu predstavujú nebezpečenstvo. Časté úklady proti Budhovi potvrdzujú, že ženy boli nástrojmi intríg zosnovaných mužmi.

Budhizmus pripustil do svojich radov aj ženy. V najstarších dobách bola indická žena súčasťou života muža, čo vyplýva z toho, že sa zúčastňovala jeho obety. Muž a žena sú dvaja hospodári. Žena bola vysoko hodnotená i preto, lebo pripravovala mužovi cestu do neba. A to tým, že mu dávala synov, ktorí sa starali o posmrtné obety. Žena sa tiež zúčastňovala duchovného života muža a svoju cenu mala len vďaka mužovi a rodine.

Keď sa Ánandó(Budhov služobník) pýtal Budhu, prečo nesedáva žena vedľa muža, prečo nemá prácu, prečo neodchádza do cudziny, Budha vyhlásil, že žena je dráždivá, žiarlivá a lakomá, a preto je tomu tak. Napriek tomu nemal Budha úplne odmietavý postoj k žene.

Podľa pálijského kanónu Budha prijal ženy do rádu vďaka Ánandovmu prehováraniu. Stalo sa to v druhej polovici jeho učiteľskej činnosti. Budha sa práve nachádzal vo Fíkovej záhrade. Tam za ním prišla Mahápadžápatí Gótamí (Budhova teta?) a prosila ho, aby spolu s ďalšími ženami mohli vstúpiť do rádu. Budha ju odmietol a odišiel do Vésalí. I tam za ním putovala Mahápadžápatí Gótamí. Ánandó sa nad ňou zľutoval a prehovoril Budhu, aby jej prosbe vyhovel. Budha nakoniec súhlasil, ale stanovil osem ťažkých podmienok na prijatie žien do rádu - osem prikázaní pre mníšky. Mahápadžápatí Gótamí prijala podmienky veľmi ochotne. Medzi týchto osem prikázaní patrí napr.:

  • nemôže tráviť obdobie dažďov v kraji, kde sa nenachádzajú mnísi
  • ak sa dopustí viny, musí ju odčiniť zvlášť pred mníchmi a zvlášť pred mníškami
  • mnícha nesmie uraziť ani ponížiť
  • nesmie mnícha oslovovať

Tieto pravidlá naznačujú, že mníšky boli úplne podriadené mníchom.

V dobe dažďov si má mníška zvoliť pevný pobyt a bez dôležitej príčiny sa nesmie vydať na cesty. Keď sa obdobie dažďov skončí a ona sa vyberie na cestu do svojho kraja, musí sa vyhýbať nebezpečným cestám. Večer nesmie vychádzať bez toho, aby mníchovi udala cieľ svojej cesty.

Do rádu vstupujú väčšinou ženy, ktoré sú nešťastné, sklamané, utrápené. Prichádzajú sem i ženy, ktoré stratili dieťa a prežívajú veľkú bolesť a hľadajú pokoj v ráde. Alebo je to vdova bez detí, bez brata, úplne opustená, ktorá nachádza u Budhu útočisko. Ak žiada o prijatie do rádu nevydaná žena, môže byť prijatá len vtedy, ak má najmenej dvadsať rokov a má povolenie od rodičov. Vydatá žena môže takisto vstúpiť do rádu. Musí však byť vydatá najmenej dvanásť rokov, musí jej to manžel dovoliť a mala by si nájsť niekoho, komu zverí svoje deti. Predpisy zakazovali prijatie žien, ktoré by mohli byť teoreticky ešte matkami. Pri prijatí musela mať žena pri sebe živôtik a kúpacie šaty a bola ostrihaná dohola.

Judaizmus

Štáty, v ktorých je judaizmus zastúpený + percentuálne zastúpenie

Blízky východ: Izrael(78)

Žena v judaizme

Žena je považovaná za mužov výzor, jeho pomoc i zrkadlo. Žena je podriadená mužovi, nesmie však byť zotročovaná, nepatrí medzi živočíchov, ktoré Adam pomenoval. Je vybudovaná z muža ako jeho tajomstvo. Izraelská múdrosť vykresľuje model slušnej, poctivej, hospodársky zmýšľajúcej, múdrej manželky a matky. V Šalamúnovej piesni je ospievaná priateľskosť, erotická vábivosť, krása a pôvab ženy. V židovskom náboženstve má žena poslanie najmä ako matka a vychovávateľka rodiny.

Židovské ženy majú svoj vzor v ženách, akými boli napr. Sára, Ráchel, Rebeka. V židovskom poňatí nie je vychovávateľská a opatrovateľská činnosť ženy pokladaná za niečo menej alebo nižšieho ako mužské štúdium tóry a talmudu. Jej úlohou je stáť akoby v pozadí, a predsa byť mužovou veľkou oporou. Patriarchálne založený judaizmus vylúčil ženy z náboženského vzdelania a funkcií. V synagóge smú ženy sledovať bohoslužby len cez okná, ktoré vedú do hlavnej sály. Pri súčasnej segregácií pohlaví sa naďalej praktizuje ortodoxný judaizmus, popri ktorom sa rozvíja reformný judaizmus, ktorý sa snaží presadiť ženu do funkcie rabína.

Rodina v judaizme

Židovská rodina je ohniskom náboženskej aktivity a rodina teda hrá hlavnú úlohu nielen ako základná jednotka sociálneho života, ale základné náboženské rituály a sviatky sa odohrávajú v prostredí rodinného kruhu. Tradičný model židovskej rodiny je patriarchálny, s dominujúcim otcom ako hlavou rodiny, ktorý rodinu materiálne zabezpečuje. Má na starosti synagogálne povinnosti, štúdium Písma a náboženskú výchovu detí. Matka má za úlohu strážiť rodinný krb. Dobrá žena a matka je považovaná za Božie požehnanie a je predmetom úcty a chvály. Pre tradičnú židovskú rodinu je charakteristický vynikajúci vzťah k deťom, ktoré sú vnímané ako požehnanie a dar Boží.

Každodenný život veriaceho Žida sa podriaďuje náboženským predpisom a zvykom. Novorodenec dostane hebrejské meno pri modlitbe v synagóge. Týždeň po narodení sa dieťa mužského pohlavia obreže. V Biblii sa o tom píše: "Obrežte si mäso vašej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi Mnou a vami." Na 30.deň otec vykúpi svojho potomka strieborným peniazom, ktorý dá rabínovi. Táto obyčaj sa odvodzuje od starodávneho zvyku, keď ešte prvorodené zvieratá v stáde obetovali Bohu a prvorodených chlapcov vykupovali.

Kresťanstvo

Štáty, v ktorých je kresťanstvo zastúpené + percentuálne zastúpenie

  • Blízky východ: Irak(9), Sýria(9), Libanon(40), Izrael(2), Jordánsko(7), Saudská Arábia(3), Bahrajn(9), Katar(6)
  • Južná Ázia: Srí Lanka(7)
  • Zadná Ázia: Mjanmarsko(6), Vietnam(7), Filipíny(81), Brunej(10), Singapur(15), Mauritánia(10), Východný Timor(92)

Žena v kresťanstve

  • feministická teológia ženy znamenala jednu z najhlbších kultúrnych revolúcií v modernom kresťanstve, pretože sa obrátila proti storočia trvajúcej tradícii podhodnocovania žien, či dokonca cirkevnej averzii voči nej
  • desivým dokladom cirkevného videnia žien do 17. storočia sú procesy s čarodejnicami(podľa odhadu 1 000 000 zavraždených žien)
  • postavenie žien sa mení až v 19.- 20. storočí, podmienené však viac sociálnokultúrnymi ako vnútrocirkevnými požiadavkami
  • dnes sme svedkami stále silnejších požiadaviek na zrušenie cirkevnej diskriminácie žien

Konfucionizmus a taoizmus

  • Konfucionizmus: Čína(15), Kľdr(10), Kórea(23), Vietnam(15)
  • Taoizmus: Čína(3), Taiwan(34), Singapur(9)

V obidvoch týchto východných náboženstvách je veľmi dôležitá a významná súhra jin-jang, súhra muža a ženy.

Literatúra

  • Svetové náboženstvá- Mladé letá, Bratislava 1995.
  • Geografická encyklopédia- Lexikón štátov a území sveta- Mapa Slovakia, Bratislava 2004.
  • Pavlincová, H. a kol.: Slovník Judaismus- Křesťanství- Islám. Mladá fronta, Praha 1994.
  • Dagobert, D. Runes: Slovník juduizmu. Danubia Print, š.p., Bratislava 1992.
  • Delcambertová, A.: Mohamed- Slovo Alahove. Slovart- Horizonty, Bratislava 1996.
  • Boisselier, J.: Buddha- cesta prebudenia. Slovart- Horizonty, Bratislava 1993.
  • Lesný, V.: Buddhizmus. Votobrit, Olomouc 1996.
  • Fleissing, J.: Malá encyklopedie- Islam. Charif, Balebouh 1993.
  • Encyklopedie náboženství- Karmelitánske nakladatelství, Kostelní Vydří 1997.