Bivak t.j. nocľah v prírode je v ponímaní tohto článku, prenocovanie s čo najmenším možným vybavením, pokiaľ možno pod holým nebom resp. s maximálnym využitím daností okolitej krajiny. Takéto bivaky s minimalistickým vybavením patria k tomu najkrajšiemu a najsilnejšiemu, čo možno v divokej prírode zažiť.

Bivaky sú však i neočakávané a môžu sa zmeniť v extrémne nepríjemnú situáciu. V oboch prípadoch ide o špecificky intenzívne spojenie s prírodou a jedinečný zážitok. Aj mnohokrát navštívené miesto môže vďaka nočnému bivaku získať neopakovateľnú atmosféru. Navyše mať aspoň jednu skúsenosť z prežitého bivaku, môže pomôcť prežiť psychický náročnejší neočakávaný bivak.

Plánovaný bivak

Prenocovanie v prírode si môžeme naplánovať viacero dní dopredu ako hlavnú aktivitu na konkrétnom mieste v prírode, alebo aspoň niekoľko hodín vopred počas dlhšej túry, tým, že si vyhradíme dostatočný čas na nájdenie najvhodnejšieho miesta na prenocovanie. Obvykle sa v takom prípade vydáme na miesto, ktoré relatívne dobre poznáme a očakávame tu určitú konšteláciu prírodných podmienok, ktoré robia miesto v istom smere jedinečným. Takýto druh bivaku organizujeme často za účelom pozorovania východu resp. západu slnka, hviezd, alebo ako nácvik bivakovania spojeného s testovaním outdoorového vybavenia.

Plánovaný bivak obvykle rozkladáme na peknom mieste v prírode, môže ísť o lokalitu dobre krytú pred prírodnými živlami, s vhodným terénom pre táborenie, či s dobre dostupnými zdrojmi ako je voda, prípadne drevo a pod. Naopak môže ísť o exponované miesto, ktoré je napríklad dobrým vyhliadkovým bodom, ale za nepriaznivých prírodných podmienok neposkytuje požadovanú ochranu. Na takéto miesta sa vyberáme plánovite, za dobrého počasia, najmä za účelom pobytu v jedinečnej prírodnej scenérii. Takéto miesta sú obyčajne vhodné na pozorovnie hviezd, horizontu, či rôznych prírodných úkazov ako napríklad inverzie, pohybu vesmírnych telies ako slnko, mesiac a podobne. Alebo môže ísť iba o pohodové táborenie pri ohníku, bez stanu „pod širákom“. Takáto noc v prírode sa nadlho zapíše medzi najkrajšie zážitky, hoci pri tom nie je nutnou podmienkou vynaloženie náročného fyzického výkonu ako pri klasickej túre v horách. I tie najmenej náročné bivaky v nízkych horách, alebo na lúke, doslova „na skok“ od civilizácie, patria k najpamätnejším zážitkom.

Plánovaný bivak môže mať i podobu extrému. Keď sa napríklad vydáme táboriť bez stanu v tvrdých zimných podmienkach do hôr, avšak stále máme situáciu pod kontrolou. Určujeme si miesto, čas a ďalšie detaily súvisiace s konkrétnym bivakom. Tak vieme podstatnou mierou ovplyvniť priebeh bivaku. Napríklad ak prespávame na mieste, ktoré dobre poznáme a vieme sa rýchlo dostať k autu, alebo priamo do civilizácie. Takéto táborenie je ideálom na testovanie rôznych druhov bivakovacej výstroje. Stále máme otvorené únikové dvierka v prípade, že by sa niečo nevyvíjalo podľa očakávania. Podstatou takéhoto bivakovania zostáva fakt, že vieme kam ideme táboriť a máme predstavu, čo od daného miesta v danú ročnú dobu očakávať. Plánovaný bivak je aj preto často zdrojom mnohých prekrásnych fotografií prírody.

Rovnako môže byť plánovaný bivak miestom, kde vznikajú nezabudnuteľné spomienky z rozhovorov s bivakovacími partnermi pri ohníku. Na prvý pohľad by sa zdalo. že ide iba o statické, nezáživné „drepenie“ na jednom mieste, ale nie je tomu tak. Túra k bivaku môže byť jednak dlhšia a poskytne tak aj radosť z pohybu v prírode, na druhej strane so sedením v bivaku sa viaže množstvo príhod, ktoré by ste na samostatnej túre nezažili. Napríklad nočné stretnutia so zverou, pozorovanie oblohy, či iných javov, na ktoré počas túry, alebo prespávania v stane nie je priestor.

Bivaky si môžeme naplánovať za rôznych podmienok v akomkoľvek čase, ale spravidla ide o prenocovanie. Môže ísť snáď aj o to najobyčajnejšie miesto, no letná noc plná hviezd a padajúcich meteoritov, pri plápolajúcom ohníku z neho spraví nevymazateľnú spomienku. Ideálom je, ak sa na bivak môžeme v pokoji pripraviť. Keď sa môžeme v kľude rozložiť, prichystať si nocľah a táborisko. Práve rozkladanie bivaku a jeho opätovné balenie zaberá dosť času a mnoho ľudí túto činnosť nijako špeciálne neobľubuje. Najmä ak je horšie počasie a treba sa ponáhľať. Vtedy bivak spravidla čo najrýchlejšie rozložíme a vlezieme do spacáku.

Takisto nepríjemné môžu byť extrémne dlhé zimné noci. Ak je počas takej noci ešte aj hmla, nie je veľmi na čo pozerať a čas sa nekonečne vlečie. Vtedy je fajn, ak máte partnera na pokec, prípadne mobil, kde sa zabavíte pozeraním videí s tematikou bivakovania v prírode.:) Bivak je však vždy fajn činnosť, ak nie je času nazvyš na dlhší výlet, ale napriek tomu neviete vydržať bez prírody. Prípadne je to činnosť vhodná pre zaneprázdnených, keď vybehnete iba na noc a ráno ste už opäť doma. Ak je príjemná letná noc, bivak si môžeme spríjemniť varením nejakej pochutiny, či opekaním. Pritom môžme pozorovať okolie a fotografovať. Pohľad z lôžka pod širákom do nekonečných priestorov vesmíru je v takýto večer naozaj kúzelný. Pocítite i drobnosť vašej osoby v tých nezmerateľných reáliách. Plánovaný bivak je zároveň výbornou prípravou na bivak neočakávaný.

Plánovaný bivak, ak nie je ideálne počasie volíme na mieste, kde sa budeme cítiť čo najviac krytí. Či už v závetrí stromov, skál, jaskyne, na rovnom povrchu, kde sa dá príjemne oddýchnuť. Alebo sa môžeme rozhodnúť, že extrémne podmienky využijeme na testovanie outdoorovej výbavy. V takej situácii však musíme byť zabezpečení proti prípadným problémom.

Neočakávaný bivak (tzv. strašlivý bivak)

Do neočakávaného bivaku sa obvykle dostávame pri neočakávanej zmene podmienok na túre, či už pešej, alebo lezeckej. Môže ísť o podmienky externé, alebo naopak osobné. Vyskytne sa zranenie, slabosť a podobne. Vtedy máme obmedzené časové podmienky na výber miesta bivaku. Rovnako je to so samotným miestom na bivak. Terén a blízke okolie nemusia vyhovovať na účely bivakovania resp. bivak v danom mieste je nepríjemný. Môžeme sa dostať do príliš exponovaného terénu, kde sa na nás doslova vybijú všetky živly. Problém môže znásobiť fakt, že nám chýba potrebná bivakovacia výstroj. Napríklad spacák, alebo bivakovacie vrece. Vtedy je dobré mať predošlú skúsenosť s bivakovaním.

Veľkú úlohu zohráva psychika. Kto neočakávané prenocovanie v prírode nezažil, môže byť počas neplánovaného bivaku riadne zaskočený, ba až dezorientovaný. Sú známe prípady ľudí, ktorí boli nútení neplánovane prebivakovať a hoci mali množstvo výstroje, v strese ju nevedeli správne využiť a bivak neprežili, resp. mali kritické problémy. Preto je veľkou psychickou výhodou, ak vieme, že každá noc raz pominie a že je potrebné zamestnať sa nejakou činnosťou, aby nám tento čas čo najrýchlejšie ubehol. Ľudí totiž dokáže zneistiť i úplne obyčajná tma. Vôbec nemusí ísť o extrémne počasie.

Mnoho ľudí priam „skamenie“ ak sa ocitnú na neznámom mieste v noci, ak to predtým ešte nezažili, alebo nie sú zvyknutí prenocovať v cudzom prostredí mimo prístrešia. Preto, ak si dokážeme uchovať pokoj, viete vyriešiť mnoho nepríjemných situácií. Ak chodíte do prírody a hrozí, že by sa vám mohol prihodiť neplánovaný bivak, je dobré mať aj jednoduchú bivakovaciu skúsenosť v podobe praobyčajného prenocovania doma na dvore, či balkóne bez prístrešia, len v spacáku, na karimatke. Je to určite lepšie ako nič. Takýto bivak si pokojne môžete vyskúšať doma za mrazivej, veternej, alebo inak nepríjemnej noci. Je to skúsenosť na nezaplatenie a absolútne nič vás to nestojí. Naopak, môžete tým získať veľkú výhodu. Ak sa neskôr neplánovane ocitnete na exponovanom horskom hrebeni za tmy, je menšia pravdepodobnosť, že spanikárite.

K najťažším pocitom pri nečakanom bivaku patrí predovšetkým nepríjemný pocit, alebo nezvyk nocovať v neobvyklom prostredí divokej prírody, tma, hmla, vietor a chlad. Tieto veci vám dokážu poriadne nahlodať psychiku, hoci vlastne vôbec nemusíte byť v život ohrozujúcej situácii. Človek má pocit, akoby bol na tom horšie ako v skutočnosti je. Ranné svetlo preto v takejto situácii pôsobí doslova ako vyslobodenie zo zlého sna. Pri nečakanom bivaku je potrebné myslieť na to, že ráno určite príde, len treba vydržať.

Výbava na bivakovanie

Čo si zobrať so sebou na bivak? Pri pohybe v horách, alebo všeobecne v divočine vrátane oblastí blízko civilizácie je vhodné vždy mať na pamäti možnosť minimálne núdzového bivaku. Ak je bivak plánovaný, berieme so sebou bivakovaciu výbavu automaticky. Je na každom zvlášť, koľko výstroje si vezme. Záleží aj, aký konkrétne bivak plánujeme podniknúť. Všeobecne existuje tendencia mať bivakovaciu výbavu čo najľahšiu, najskladnejšiu a maximálne účinnú čo do ochrany jedinca. Veď kto by už vláčil počas celodenného pochodu ťažký stan a spacák, len preto, aby ho využil iba počas noci? Trendom sú tak čoraz ľahšie súčasti výstroja. Do popredia sa dostáva najmä ultraľahká výbava, pri ktorej je extrémna snaha o redukciu každého gramu bivakovacej výstroje. Mnoho ľudí je priam posadnutých vyhľadávaním takejto výbavy. Sú to tzv. ,,lovci gramov". Ultraľahká výbava je však poriadne drahá. Na druhej strane ide o veľmi kvalitné materiály a preto by vám takáto výstroj mala vydržať dlhé roky.

Čo si zobrať na bivak?

  • stan - v ponímaní pravoverného bivaku, stan neberieme do úvahy, výnimkou môže byť ultraľahký stan, napríklad vo forme ponča, ktoré má zároveň funkciu stanu, rôzne prístrešky vybudované z ľahkej celty
  • karimatka - tento kúsok výstroja robí absolútny rozdiel v tom, či sa vyspíte pohodlne, alebo budete celú noc trpieť, prípadne „klepať kosu“. Karimatky majú rôzne výhody a nevýhody, v závislosti od prevedenia. Najskladnejšie a najúčinnejšie v boji proti chladu sú samonafukovacie karimatky. Samozrejme aj tie majú svoje mínusy, ako napríklad fakt, že ich môžete prepichnúť, čím úplne stratia funčnosť.
  • spacáky a kilty - je to téma na samostatný článok, spacák však patrí k samozrejmostiam bivakovacej výbavy, kilt je jeho odľahčenou verziou. V základe si môžete vybrať páperový, alebo z umelých vláken vyrobený spacák, či kilt, pričom v mrazoch bude „páperák“ vždy jednotkou.
  • bivakovacie vrece - je to výborný doplnok na prekrytie spacáku, alebo ak spacák nemáme, stačí si do vreca vliezť. Vrece chráni pred chladom, vetrom a špinou, pričom v batohu zaberá minimum miesta.
  • deka - kedysi spacáky neboli bežnou súčasťou výbavy a používali sa deky v kombinácii s celtou. Aké to je si môžete pokojne vyskúšať.:)
  • svetlo - čelovka je samozrejmosťou pri nočnom bivaku
  • výbava na založenie ohňa - zápalky, zapalovač, kresadlo, práchno (brezová kôra, suchá tráva apod), dámske hygienické tampóny (sú ľahučké, skladné a perfektne horia, ideál na založenie ohňa)
  • lekárnička - lekárnička je štandardom pri pohybe v horách, pribaľte si aspoň nejakú jednoduchšiu aj na váš bivak
  • veci na varenie - ešus (najľahšie sú titánové), príbor (plastový), varič, plynová kartuša
  • fľaša - ľahká plastová, hliníková fľaša, alebo skladacia fľaša vo forme hydrovaku
  • termoska - je praktickým doplnkom výbavy pri zimnom bivakovaní
  • fotoaparát a statív - fotenie patrí k najobľúbenejším kratochvíľam v bivaku, pre nočné fotenie je statív takmer nutnosťou
  • páperové papučky, rukavice, čiapka resp. šatka, rezervné oblečenie - zvýšia tepelný komfort horných, dolných končatín a hlavy pri zimnom bivaku
  • filter na vodu - ide o filter minimalistických rozmerov, ktorý sa môže hodiť najmä počas neplánovaného bivaku. Má tvar ceruzky a dokážete ním prefiltrovať stovky litrov vody.
  • kolíky, repšnúry a trekingové palice - slúžia na upevnenie celty, prípadne vyšponovanie moderných ultraľahkých bivakovacích prístreškov
  • bivakovacia sieť, hamaka - bivak sa dá pohodlne prestáť v hamake, alebo sieti. Vyžaduje si to však vhodnú konšteláciu okolia, tak aby sme hamaku vedeli napnúť. (napr. medzi stromami). Takýto bivak je chránený od kontaktu so zemou, povrchovou vodou, hmyzu. Ideálne je ho skombinovať s napnutím celty ponad hamaku. V hamake, alebo na vysutej plošine sa často bivakuje počas dlhých horolezeckých výstupov.
  • lopata - na zimný bivak by sme ju mali zobrať so sebou, dokážeme si tak upraviť terén, vykopať záhrab, prípadne zasiahnuť po lavíne v prípade zasypania bivakovacích partnerov
  • nôž - hodí sa mať so sebou aspoň malý vreckový nôž
  • píšťalka - môže sa hodiť pri signalizovaní polohy, plašení zveri
  • mobilný telefón - okrem možnosti využitia navigácie a spojenia so svetom je to aj výborný spoločník počas bivaku v škaredom počasí

Bivakovacie skúsenosti

Zo skúsenosti z aktívneho bivakovania vyplýva, že najnepríjemnešími živlami sú vietor a dážď. Keď sa k nim pridruží zima a hmla, môže byť bivak naozaj nepríjemný. Ak ste však s dobrým partnerom, bivak si užijete a budete naň dlho spomínať. Okrem prírodných živlov môže narobiť nepríjemnosti aj nedostatok bivakovacej plochy, alebo jej neideálny povrch. Často sa to stáva napríklad pri horolezeckých výstupoch, kedy sa prespáva v hamake, alebo len v sede, prípadne vo vise, s nohami v lezeckých slučkách. Ide o takmer úplnú expozíciu okolitým živlom.

Nie je neobvyklé, ak vás v počas bivaku v noci prekvapí líška, hmyz, alebo iné druhy zveri. Špeciálne spomínané líšky dokážu byť doterné a nie je jednoduché ich zaplašiť. Čo sa týka hmyzu v bivaku sa môžete chrániť rôznymi moskytiérami alebo repelentami. Pri ich kúpe sa zamerajte na obsah látky DEET, ktorá je pri odpudzovaní najpodstatnejšia. Čím viac DEET, tým vyšší ochranný účinok. Pomôcť môže i bivakovanie v hamake, nad povrchom zeme.

K nepríjemnostiam bivakovania patrí i neskoré a príliš rýchle rozloženie bivaku, ak je málo času. Nepridáva to na pohode. Je lepšie rozkladať sa v pokoji s dostatočnou časovou rezervou.

K najkrajším skúsenostiam z bivakovania patria dlhé rozhovory pri ohníku, fotenie, pocit splynutia s prírodou mimo civilizácie, pozorovania východov, západov slnka a hviezdnej oblohy. Skúsenosť s prespatím mimo domova v extrémnejších podmienkach, patrí k vedomostiam, ktoré môžeme hocikedy neočakávane využiť.