Na Blízkom východe a V Ázii využívajú tajne kontrolovanú sieť obchodov obchodujúcu s medom (ktorý využívajú na pašovanie drog). Obchody fungujú v Jemene, Sudáne, Afganistane, Pakistane a iných krajinách. Podľa informácií americkej spravodajskej služby, Bin Ládin a jeho spoločníci využívajú balenia hustého a voňavého medu na to, aby medzi nimi skrývali zbrane a drogy. Pohraničníci a služobné psy môžu ťažšie nájsť kontraband.

Dejiny drogového obchodu v strednej Ázii sú spojené s tajnými operáciami CIA. Pred sovietsko-afgánskou vojnou bola produkcia ópia rozdelená na malých regionálnych trhoch v Afganistane a v Pakistane. Neexistovala žiadna miestna produkcia heroínu. Počas dvojročného angažovania sa CIA v operáciách v Afganistane územia na pakistansko-afgánskych hraniciach sa stali najväčším svetovým producentom heroínu, pokrývajúc 60% amerického dopytu.

S rozpadom Sovietskeho zväzu sa rozvinul nový príliv v produkcii ópia. Podľa výskumov Spojených národov produkcia ópia v Afganistane v rokoch 1998/99 (v čase vytvorenia ozbrojených povstaleckých skupín v bývalom Sovietskom zväze) dosiahla rekordnú výšku 4600 ton. Silné obchodné syndikáty v bývalom Sovietskom zväze prepojené s organizovaným zločinom bojujú o strategickú kontrolu nad heroínovými cestami.

Vonkajšia vojenská spravodajská sieť ISI nebola po skončení studenej vojny rozložená. CIA pokračovala v podpore islamského džihádu mimo územia Pakistanu. Z drogových obchodov bola financovaná aj bosnianska moslimská armáda (vznikla na začiatku 90. rokov) a Kosovská oslobodzovacia armáda. Pri prechode hranicami sú vysoké opatrenia. Tento prechod je veľmi zdĺhavý a prezerajú prakticky úplne všetko. Ale aj tu dokáže drogová mafia podplatiť políciu a všetky kontroly a celé im to prejde.

Do Európy sa dostávajú drogy dvoma hlavnými obchodnými cestami. Najvýznamnejšia je balkánska cesta. Po tranzite cez Pakistan, Irán a Turecko sa cesta delí na južnú vetvu, ktorá vedie cez bývalú Juhoslávsku republiku, Macedónsko, Albánsko, časť Talianska, Čiernu horu a Bosnu-Hercegovinu, a na severnú vetvu, ktorá vedie cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko. Druhá je tzv. Hodvábna cesta cez Strednú Áziu, Kaspické more a Ruskú federáciu. Touto cestou sa drogy prepravujú hlavne železničnou dopravou.

Čo sa týka cien drog, obrovský pád ceny Afgánskeho ópia bol dôsledkom útokov na Spojené štáty. Pred 11. septembrom 2001 bola cena 700 $ za kg. V súčasnosti to je okolo 200- 300$. Ku poklesu cenám došlo, kvôli tomu, že pestovatelia sa ho chcú zbaviť z obavy Amerického útoku a tiež Taliban v Afganistane v júli 2000 pestovanie makovíc oficiálne zakázal.

Až donedávna bolo užívanie drog v niektorých štátoch Ázie legálne, avšak dnes to už nie je pravda. Väčšinou je trestné nie len pašovanie, alebo predaj drog, ale už samostatné držanie drogy pre vlastnú potrebu. A tresty sú oveľa väčšie než u nás. V Malajzii riskujete trest smrti a aj v Thajsku má policajt právo zastreliť drogového dílera bez súdu priamo na ulici. Aj Pakistan a Afganistan patria medzi významné oblasti produkcie narkotik a ich tranzitu. V boji proti produkcii a distribúcii narkotik spolupracuje Pakistan aj so západnými zemami. Dovoz a vývoz drog a chemikálií potrebných k ich výrobe nie je dovolený. Za pašovanie a prechovávanie narkotik môže byť podľa zákona vymeraný trest smrti (v Pakistane od roku 1994), ten sa však spravidla neuplatňuje voči cudzincom. Cudzinci zadržaní za pašovanie narkotik sú spravidla potrestaní niekoľko ročným vezením vo veľmi tvrdých podmienkach. Za drogy hrozí trest smrti aj v Singapúre.

Charakteristika jednotlivých drog:

Ópium

Medzi najviac využívané a pestované drogy v ázijských štátoch patrí ópium. Získava sa z ešte nezrelých makovíc. Vtedy sa na tobolkách urobia špeciálne upravenými nožmi neveľmi hlboké zárezy, z ktorých vyteká lepkavý sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa najskôr na polopružnú zelenohnedú, neskôr na tuhú svetlohnedú až celkom tvrdú tmavohnedú hmotu- ópium. K 1 kg surového ópia je treba približne 20 000 makovíc. Droga okamžite putuje do ilegálnych laboratórií, kde sa ďalej spracováva, ale časť úrody sa dostáva priamo ku konzumentom.

Surové ópium sa najčastejšie používa ako základná surovina pre výrobu ďalších drogových derivátov. Jedným z nich je galí, drobná guľôčka menej čistého ópia. Svojich konzumentov našla najmä v Indii, kde si ju vkladajú pod jazyk a zapíjajú silným čajom.

Opakovaným preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia sa droga zbavuje väčšiny prímesí. Vzniká čand, ktoré ponúkajú najmä na orientálnom trhu. Zužitkováva sa aj popol z čistého ópia fajčeného vo fajke, tzv. dross. Pre nízky obsah účinných látok je až smiešne lacný a vyhľadávajú ho najnižšie sociálne vrstvy konzumentov.

Pri fajčení sa vdychuje dym priamo zo surového ópia alebo z čandu, prípadne zo zmesi ópia a hašiša alebo tabaku. Fajčiar nahreje drogu v miske nad kahanom, pomocou ihly z nej vytvaruje malú guľôčku, ktorú vloží do fajky a niekoľkými ťahmi ju vyfajčí. Vzápätí celý obrad zopakuje. Dym sa v pľúcach zadržiava čo najdlhšie, podobne ako pri fajčení marihuany. Priemerný fajčiar v minulosti vyfajčil denne 20-50 fajok, niektorí rekordéri boli schopní za tento čas „stiahnuť“ až 200 fajok (zrejme nerobili nič iné, iba ležali a fajčili).Jednorázová dávka ópia vo fajke stačí asi na 10-15 vdychov. Fajčiari ópia počas konzumu drogy obvykle ležia, aby potlačili pocity nevoľnosti, ktoré sú aj u chronických užívateľov dosť časté. Dnes sa v Malej Ázii predáva ópium často vo forme tabliet. Zvyčajne sa ešte kombinuje s afrodiziakami alebo inými drogami.

V Malej Ázii začína obrad prípravy ópia na fajčenie tak, že fajčiar rozmieša v dlani niekoľko malých úlomkov ópia s vlastnými slinami a z takto vzniknutej hmoty ušúľa guľôčku, ktorú vloží do hlavičky fajky s malým množstvom tabaku a obsah zapáli. Ópium s tabakom vo fajke iba pomaly tlie. Inokedy fajčiari použijú priamo malý fragment ópiovej hmoty, ktorý napichnutý na drôtiku alebo na ihle nahrejú nad plameňom. Účinkom tepla ópiová masa zmäkne a možno ju vložiť do fajky.

Účinky tejto drogy sú nasledovné: Pri zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa narkoman dostáva do stavu eufórie, stráca pocit telesnej či duševnej bolesti. Oproti ostatným drogám nedochádza k fantastickým víziám, ibaže by si ich človek s mimoriadnou predstavivosťou sám vytvoril. Celé opojenie plynie v medziach miernej a pokojnej extázy. Po niekoľkých hodinách takéhoto stavu toxikoman zaspáva. Po prebudení však už na neho čakajú nepríjemné abstinenčné pocity .Pri morfinizme ( morfín je látka izolovaná zo zahustenej šťavy makovíc) sú euforizujúce účinky výraznejšie. Opojený je pokojný, šťastný a vyrovnaný. Zvyšuje sa jeho sebavedomie a duševná aktivita. Aj v tomto prípade však po vytriezvení nastane obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov. Z celej škály spomeňme depresie, hnačky, vracanie, poruchy krvného obehu.

Pravdepodobne najväčším súčasným ilegálnym producentom ópia je Mjanmarsko (odhad exportov je 800 ton ročne). Pre porovnanie sa ročná produkcia tejto drogy v Thajsku pohybuje okolo 40 – 60 ton. Až 70% svetovej produkcie ópia sa pestuje v oblasti Zlatého trojuholníka. Patrí sem severná oblasť Thajska, Laosu a pohraničná oblasť Mjanmaru. Medzi ďalších významných exportérov patrí Afganistan. Najkvalitnejšia surovina dorastá v oblasti Zlatého trojuholníka, ale botanickému variantu ópiového maku siateho sa rovnako darí aj v Číne, Iráne, Pakistane, ázijskom Turecku ( 500 ton), Perzii ( 450 ton ), Indii ( vyváža skoro 5000 ton takmer výlučne do Číny a na Malajské ostrovy). Najlepšie prospievajú rastliny vysadené na slnečných, dobre presvetlených svahoch hôr vo výške okolo 1000 m nad morom.

Marihuana a hašiš

Ďalšou veľmi zastúpenou drogou v Ázii je marihuana a hašiš, čo sú vlastne dve podoby tej istej rastliny- konope siatej. Jedná sa o dvojdomú rastlinu vyskytujúcu sa v rozličných klimatických podmienkach, v rôznych nadmorských výškach – až do 3000 metrov nad morom, rastúcu do výšky 3 – 4 metrov. To, že je schopná rásť v odlišných geografických šírkach, klimatických podmienkach a pôdach sa prejavuje na vzhľade, chuti a vôni konope. Za deň vyrastie aj o desať centimetrov. Je pokrytá žľazami, z ktorých vyteká hnedastá, nepríjemne páchnuca živica nazývaná tiež „red oil“. Jeho najúčinnejšou psychotropnou látkou je THC, presnejšie 9d – tetrahydrokanabinol. Je nerozpustný vo vode, no rozpustný v tuku, vďaka čomu sa ukladá v tukovom tkanive a jeho užitie sa tak dá dokázať v moči aj 90 dní po užití.

Jeho obsah v jednej marihuanovej cigarete môže byť 10 až 100 mg. Zastúpenie THC v hašiši je však oveľa vyššie ako v marihuane. Samotný hašiš obsahuje asi päťkrát viac THC a hašišový olej (hašišový olej je hustá viskózna kvapalina, ktorá sa často používa na zvýšenie šluku z marihuanovej cigarety) asi dvakrát viac tejto účinnej látky. Nachádza sa v listoch a výhonkoch, v kvetoch, v živici a v semenách samčej rastliny cannabis sativa. Hašiš sa ako droga pripravuje zo živice kvitnúceho konope a má tvar hnedých až čiernych platničiek, kociek alebo guľôčok. Bývajú zabalené v igelitových vrecúškach alebo v staniole. Marihuana je zmes zo sušenej rastlinky, prevažne z rozdrobených listov a výhonkov a podobá sa na čaj, seno, petržlen alebo oregano. Má korenistú vôňu. Prepravuje sa v rôznych darčekových baleniach, v krabičkách od cukríkov, hračiek, filmov.

Existuje viacero variet konope no z hľadiska účinkov je najžiadanejšia konopa indická, ktorá rastie v subtropickom pásme Ázie, na svahoch Himalájí a v Malej Ázii. Najkvalitnejšie konope sa pestuje v podhorských dedinkách indického štátu Himáčalpradéš. Sušené listy sa tu predávajú pod názvom gandža, hašišu sa hovorí čaras. Domorodci oboje fajčia z hlinených, alebo kamenných fajok, ktorým sa hovorí čilam. Na niektorých hinduistických slávnostiach mimo veľkých miest sa dá ochutnať opojný nápoj bhang, čo je šťava vyžmýkaná z čerstvých rastlín konope. Bhang, ktorý sa často mieša s mliečným koktejlom lassí, alebo s ovocným džúsom, má na nenavyknutých Európanov zničujúci účinok.

Účinok drogy na ľudský organizmus nie je rovnaký. Závisí od druhu a kvality konopy, sociálneho prostredia, historických podmienok a napokon aj od spôsobu príjmu drogy. Je to asi najvšestrannejšia droga z hľadiska spôsobu užívania. Rimania ťahali dym z rákosovej trubičky, Skýti vdychovali dym v konopných kúpeľoch. Najsilnejšie a najrýchlejšie pôsobí THC pri fajčení. Jeho účinky sa objavujú po niekoľkých minútach a trvajú 1 až 2 hodiny. Z toho vyplýva, že dnes sa hašiš a marihuana najčastejšie fajčia ako cigareta (zabalené do zvitkov z viacerých kusov cigaretového papierika) – joints – alebo v malých drevených fajkách. Dym z marihuanových cigariet (reefers) sa zhlboka vdychuje, fajčiar zadržiava dych aby účinná látka zostala čo najdlhšie v pľúcach. Hašišovou eufóriou sa nazýva stav, kedy sa pomocou jeho opojných účinkov odbúrava duševné napätie a navodzuje spokojné snenie, pocit neskutočného pokoja, šťastia a čistej radosti. Intoxikovaný nesprávne vníma čas, postupne sa dostavuje únava. Zvyčajne sa správa pokojne a priateľsky, niekedy sa však prejaví agresivita a napáda druhých alebo sa pokúša o samovraždu. Pocit absolútneho šťastia a jeho náhly prechod do stavu menejcennosti, skľúčenosti a hlbokej depresie sa nazýva „bad trip“. Konope obsahuje viaceré karcinogénny, chronické užívanie THC zhoršuje funkcie imunitného systému. Nadmerné fajčenie marihuany vyvoláva bronchitídy, môže vyvolať chronickú bronchitídu a astmu.

Predávkovanie sa prejavuje zákalom vedomia, problémami s dýchaním, motorickými poruchami koordinácie prípadne kŕčmi. Príznaky pri odňatí drogy sú zvyčajne mierne. Prerušovaný spánok, nechutenstvo, podráždenosť vegetatívneho nervstva, nervozita, úzkosť, potenie, žalúdočné bolesti.

(Konope sa však používa aj ako zdroj vlákna v Ázii a tiež konopné semeno je všetkými orientálnymi národmi používaná ako jedlo. Je pestované na poliach a používa sa ako ovos).

Heroín

K výrobe sa využíva mak. Väčšina heroínu pochádza zo „ Zlatého trojuholníku“ (produkujú takmer 75% svetovej produkcie heroínu) a je vyrábaný z ópia. Heroín sa užíva vdychovaním (inhaláciou), šňupaním alebo intravenózne (do žily). Zriedkavá je podkožná aplikácia, pretože vyvoláva zápal s ťažkým poškodením kože. Inhaluje sa dym buď fajčením heroínu s tabakom (v cigaretách), alebo zohrievaním heroínu v alobale (užívanie cez alobal). V Ázii sa heroín často inhaluje, vdychuje sa dym heroínu zohrievaného v plochých nádobách (chasing of dragoon). Na intravenózne podávanie sa najčastejšie používajú striekačky na podávanie inzulínu. Najčastejšie je distribuovaný vo forme bieleho prášku.

Najväčším producentom je Mjanmarsko, druhé miesto v jeho výrobe má Laos. Vyrába sa tiež v Thajsku, Afganistane, Pakistane, Iráne, Číne, Vietname, Indonézii, Kambodži, Malajzii a Indii.

Betel

Táto droga patrí medzi jemné drogy a je používaná v súlade so spoločenskými konvenciami. Zloženie sústa sa líši, v závislosti na extrovných chúťkach konzumentov, od oblasti k oblasti drobnými detailmi, základ však takmer výlučne tvoria listy piepra betelového a semená palmy areky betelovej. Prvý rozdiel si možno všimnúť v súvislosti s obalom, v ktorom sa sústo servíruje. Najčastejšie ho tvorí samotný piepor. V Indii ho nahrádzajú listy muškátovníka (známeho skôr ako muškátový oriešok), v juhovýchodnej Ázii zasa listy narkotizujúcej rastliny menom Mitrogyna speciosa. Niektorí domorodci do betelového sústa pridávajú gambirovník trpký. V iných oblastiach káže miestny zvyk jednotlivé dávky spikantniť porciou haseného vápna, vďaka ktorému sa ľahšie uvoľňujú účinné látky. Ázijčania sú náročnejší a zrejme aj maškrtnejší. Sústo dochucujú voňavými klinčekmi, kurkumou, vzácnym šafranom, tekvicovými semienkami, kardamomom, ale aj jemnou ružovou vodou, exotickým pižmom či ambrou.V súčasnosti je betelová toxikománia rozšírená cez Indiiu, Mjanmarsko, Indočínu až po juhovýchodnú Čínu, Filipíny a niektoré ostrovy Oceánie. V juhovýchodnej Ázii droge holduje asi 200 miliónov konzumentov.

Kát

Kát je jemenská národná rastlina. Ide o stále zelený ker, ktorý úplne ovláda život Jemencov. Žuvaním listov tejto drogy s povzbudzujúcimi účinkami sa každý deň dopolludnia oddávajú takmer všetci, a tak sa stretávajú v obchodoch a kanceláriách (keď sú náhodou otvorené) iba spokojne vyzerajúci ľudia a rozžiarenými očkami.

Kát musí byť čerstvý, a tak sa po ňom záujemci začnú zháňať až okolo poludnia. Predáva sa všade- proste na každom rohu. Najchutnejšie a najviac žiadané sú malé lístočky, ktoré sa predávajú v osobitných sáčkoch. „Žuvač“ kátu jednotlivé lístky postupne otrháva, rozžúva a vkladá pod líce, stále otrháva ďalšie a ďalšie a pridáva ich k ostatným. Nič nevypľúva. Trvá to niekoľko hodín. Kát sa začína žuvať okolo 2., 3. hodiny dopoludnia a ústa sa vyprázdňujú až k večeru, takže každý má nafúknutú tvár a musí to vyzerať úplne smiešne ˘. V dobe žuvania kátu je činnosť v meste úplne odstavená a nikto nič nerobí. (Keď sme už pri Jemene, len tak spomeniem, že od 16. stor. sa tu preslávila mokka káva, ktorá sa pije ako určite viete z malých šáločiek a dostala názov podľa prístavu Mokka)

Durmán

Využíval sa v Strednej Ázii, Indii, Pakistane a Afganistane, kde bol cenným liekom napr. pri poruchách erekcie. V týchto oblastiach sa rozomletý prášok zo semien ešte dnes pridáva do vína a liehových nápojov, či cigariet alebo marihuany.

Durmán však patrí predovšetkým medzi liečivé rastliny, s ohľadom na jeho jedovatosť je ale potrebná maximálna opatrnosť. Prvé poznatky pochádzajú od známeho čínskeho lekára Li Š'čena (16. stor.), ktorý kvety a semená durmánu doporučoval používať vnútorne pri nachladnutí, nervových problémoch, ale spolu s konope a vínom tiež ako anestetikum. Tiež Indovia stále používajú durmán pri liečení horúčiek, nádorov, kožných a nervových ochorení a hnačiek. Stretávame sa s tým, že sa jeho listy fajčia pre zmiernenie astmatických a iných pľúcnych problémov. V tradičnej medicíne Starého sveta sa užíva rovnako nálev nebo odvar z listov, a to pri pohlavnej nedostatočnosti. Výťažok z tejto rastliny s konope a vínom bol tiež považovaný za vhodné anestetikum pri chirurgických zákrokoch.

Efedrín

Je alkaloid pochádzajúci z rastliny z čeľade chvojníkovitých, ktorý je rozšírený vo východnej Ázii. Nízke polokríčky s prútovitými článkovanými výhonkami pripomínajú akúsi zelenú metlu.

Účinok: Efedrín je účinný liek, ktorý sa dodnes používa pri liečbe astmy, zníženého krvného tlaku a chorobnej spavosti (narkolepsie). Stimuluje centrálnu nervovú sústavu a odstraňuje únavu, potláča spánok, vyvoláva eufóriu, mobilizuje sily, čo boli aj dôvody, pre ktoré ju Medzinárodný olympijský výbor zaradil na zoznam zakázaných látok.

Chronická otrava sa prejavuje potením, nechutenstvom, zvieraním v oblasti srdca, celkovou podráždenosťou, výbuchmi náhleho hnevu. Pri vysokých dávkach sa dostavujú halucinácie, niekedy sprevádzané výraznou pohybovou aktivitou.

Pri neprimeranej liečbe a samoliečbe sa efedrín v minulosti pomerne často stával návykovou látkou. V našich väzniciach boli v 50. rokoch známe prípady yastilizmu- závislosti väzňov od lieku, ktorý obsahoval efedrín. V tom čase boli lieky s efedrínom voľne prístupné v lekárňach u nás i na Západe, čo viedlo k jeho popularite medzi mládežou. Neskôr bol ich výdaj viazaný na lekársky predpis, čím sa spotreba podstatne znížila. A navyše sa objavili nové lieky a drogy s výraznejším účinkom. Celkovo však závislosť od efedrínu nikdy nenadobudla významnejšie rozmery.

Použitá literatúra

  • Korec P., Zubrický G.(2003): Krajiny Zeme 1. Vydavateľstvo Q 111.
  • Alisdair Rodgers(1994): Lidé a kultury. Nakladatelství dům OP
  • Microsoft encarta premium suite 2004
  • denník SME z 27.9.2001- 10. strana
  • www.marco-polo.cz
  • www.atravel.cz
  • www.skrz.sk
  • www.zmag.org
  • www.inzine.sk
  • www.mujweb.cz
  • www.primar.sk