Voľný čas v zmysle pracovných vzťahov predstavuje fázu, v ktorej je umožnené načerpať novú psychickú a fyzickú silu resp. odpočinúť si od povinností. Spojenie voľný čas je však okrem práce používané v oveľa širšom význame. Tento pojem vznikol v čase stredoveku a značil tzv. pokoj na trhu. Súčasnosť je charakteristická pomerne striktným oddelením sféry práce a voľného času.
Voľný čas v súčasnosti umožňuje najmä relaxáciu a osobné uvoľnenie, prípadne udržiavanie svojich sociálnych kontaktov. Vo voľnom čase sa človek často venuje rodine, priateľom, koníčkom, športu, hudbe, umeniu a pod. Dochádza tu k využívaniu voľného času podľa dôležitosti osobných záujmov jednotlivca.
Kritici moderného chápania pojmu voľný čas, poukazujú na fakt, že voľný čas v skutočnosti nie je voľným časom. Pozerajú sa naň ako na čas podriadený režimu práce. Počas voľného času, človek nemôže robiť, čo by naozaj chcel, pretože sa musí zotaviť z predošlého pracovného zaťaženia. Voľný čas preto považujú za súčasť masovej kultúry, v ktorej sa pracovná sila musí obnoviť s cieľom opätovného podávania výkonu v práci. To predstavuje vysokú úroveň štandardizácie vkusu súvisiaceho s voľnočasovými aktivitami.
Pojem voľného času je čoraz častejšie spojený s rekreačnými aktivitami a konkrétnymi časovými obdobiami (napr. letná, zimná dovolenka a pod.). S takýmto ponímaním voľného času súvisí vznik množstva odvetví komerčnej sféry, ako sú cestovné kancelárie, rekreačné zariadenia atď.