Na úvod by sme mali objasniť pojem nezamestnanosť. Podľa všeobecne daných poučiek je nezamestnanosť sociálno-ekonomický jav vyjadrujúci neúplné využitie práceschopného obyvateľstva, ktoré má o prácu záujem, ktorá môže byť dobrovoľná, kedy je počet voľných pracovných miest väčší alebo rovnaký ako počet nezamestnaných ľudí, alebo nedobrovoľná.

Rozlišujeme tri druhy dobrovoľnej nezamestnanosti:

  1. frikčnú – je spojená s určitými prirodzenými životnými cyklami, napr. materská dovolenka, presťahovanie sa
  2. štruktúrnu – voľné pracovné miesta sú, ale nie v obore, v ktorom ste spôsobilí – nemáte kvalifikáciu adekvátnu požiadavkám zamestnávateľa
  3. cyklickú – sezónnu, celkový dopyt po ľudskej práci je nízky, ide väčšinou o prechodnú nezamestnanosť v odvetviach so sezónnym charakterom výroby, napr. poľnohospodárstvo, cestovný ruch

Všetkých nezamestnaných zároveň zaraďujeme medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo spolu so všetkými, ktorí nejaké zamestnanie majú alebo zamestnanie hľadajú, teda zamestnaní a nezamestnaní a zároveň zamestnanie hľadajúci.
Podobne medzi hľadajúcimi prácu sú dôležité rozdiely, môžu to byť mladé osoby, ktoré ešte nikdy nemali zamestnanie, prepustení pracovníci, ktorí už boli zamestnaní, ženy, ktoré odchovali deti a hľadajú znovu zamestnanie a pod.

Nezamestnanosť je vlastne nerovnováha na trhu práce. Spôsobuje ju stav, kedy je ponuka práce menšia ako dopyt po nej. Jej nekontrolovateľný vývoj spôsobujúci masový charakter však vyvoláva nielen vážne ekonomické, ale aj sociálne problémy (rozpad rodiny, narušené mentálne i fyzické zdravie a rôzne sociálno-patologické javy).

Prvý prudký nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný na Slovensku v roku 1991. Jeho príčinou bola najmä konverzia strojovej výroby, zdraženie vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách, rozpad východných trhov a neschopnosť akceptovať sa na rýchle štrukturálne zmeny. Prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný ku koncu roka 1998 bol ovplyvnený predovšetkým rastúcimi zdrojmi pracovných síl (dôsledok demografického vývoja), znížením dynamiky ekonomického rastu a nedostatku finančných zdrojov v podnikoch – čo vyústilo do hromadného prepúšťania zamestnancov.

Vývoj nezamestnanosti v období 1994–1998 ovplyvňoval rast zamestnanosti v súkromnom sektore – doprevádzaný poklesom zamestnanosti vo verejnom sektore (v roku 1994 sa súkromný sektor podieľal na zamestnanosti v SR 40,5 %, v roku 1998 to bolo už 65,2 %.) Zmenila sa i odvetvová štruktúra zamestnanosti – výrazne sa znížil podiel priemyslu a predovšetkým poľnohospodárstva, lesného hospodárstva priemyslu, dopravy a stavebníctva na celkovej zamestnanosti. Najintenzívnejší rast v zamestnanosti sa zaznamenal v odvetví verejnej správy, ostatných verejných, sociálnych a osobných služieb, peňažníctva a poisťovníctva.

Pod súčasnú vysokú mieru nezamestnanosti na Slovensku sa teda podpísali najmä: náročný proces reštrukturalizácie priemyslu, strata tradičných trhov a vysoký rast produktivity práce, ako aj subjektívne príčiny. Za subjektívne príčiny možno považovať nízku odvahu v boji s čiernou prácou a chybnú privatizáciu v minulom období. Svoju úlohu zohral aj imidž štátu, ktorý nelákal investorov.

Správa Rozvojového programu OSN označuje ako príčinu rapídneho nárastu nezamestnanosti na Slovensku reštriktívnu rozpočtovú politiku s obmedzením výdavkov na financovanie početných inštitúcií, ktoré prestali existovať. Popri implementácii nových ekonomických nástrojov bolo prijaté na počiatku transformácie rozhodnutie, ktoré viedlo k likvidácii vojenského priemyslu na Slovensku. Práve táto skutočnosť zasiahla do trhu práce najvýraznejšie a jeho dôsledky bude naša krajina odstraňovať 15 – 20 rokov. Konverzia vojenského priemyslu, kolaps východných trhov a dôsledky reštriktívnej peňažnej a rozpočtovej politiky zapríčinili výrazný pokles priemyselnej produkcie a masívny nárast nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa stala v 90-tych rokoch novým fenoménom – obdobie plnej zamestnanosti sa skončilo. Novovzniknutý sektor malých podnikov nebol schopný absorbovať také množstvo pracovných síl pri výraznej absencii kapitálových zdrojov. Likvidácia pracovných miest teda nebola dostatočne kompenzovaná vytváraním nových miest v ozdravených častiach hospodárstva.

Stálu vysokú mieru nezamestnanosti ovplyvňuje okrem nedostatočného prílevu zahraničného kapitálu aj nadmerný rast počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Do produktívneho veku sa dostávajú silné populačné ročníky zo sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Každoročne si hľadá prácu 60 – 80 – tisíc absolventov, z ktorých často až tretina nenájde uplatnenie a zaeviduje sa na úrade práce.

Ako bolo už skôr spomínané, prvá vlna veľkého prepúšťania nastala po roku 1991 a razom sa nezamestnanosť dostala na úroveň 12 %. Odvtedy mala miera nezamestnanosti stúpajúcu tendenciu. Podľa oficiálnych štatistík však neprekročila 20 %, aj keď najmä v niektorých mesiacoch roka 2001 sa k tejto hranici tesne priblížila.

Avšak treba vedieť, že aj keď miera nezamestnanosti môže klesať, ešte to neznamená, že stúpa miera zamestnanosti. Preto nielen počty zanikajúcich a novovytvorených pracovných miest, ale aj demografický vývoj a zmeny v podmienkach odchodu do dôchodku veľmi výrazne určujú vývoj nezamestnanosti. Práve pre podcenenie týchto faktorov bol citeľný rast miery nezamestnanosti na Slovensku v priebehu roku 2004 pre mnohých nepríjemným prekvapením.

Dôležitým, ba v roku 2004 rozhodujúcim faktorom pri vývoji nezamestnanosti je prvýkrát zvyšovanie dôchodkového veku. Z vyše 44 – tisíc ľudí, ktorí mali pôvodne dosiahnuť dôchodkový vek v tomto roku, získala nárok na riadny starobný dôchodok len štvrtina.

Ak by sme mali zhodnotiť vývoj miery nezamestnanosti za posledných päť rokov, mohli by sme povedať, že výrazný pokles tejto miery nastal až v roku 2005.

  • V roku 2001 bola celková ročná miera nezamestnanosti ešte vyššia ako 19 percent. Najnižšia hodnota bola dosiahnutá vo štvrtom kvartáli roka, kedy miera nezamestnanosti dosiahla 18,7 %.
  • V roku 2002 nastal pokles miery nezamestnanosti. Bol to však, z priemerného ročného hľadiska, pokles o necelé jedno percento. V prvom kvartáli bola miera nezamestnanosti ešte vyššia ako 19 %, v druhom a treťom kvartáli to bolo už necelých 19 % a na konci roka ešte poklesla a dosahovala hodnotu nad 17 %.
  • V rokoch 2003 a 2004 príliš veľký pokles nevidíme, naopak môžeme vidieť približne rovnaký priebeh ako v roku 2002. Ročný priemer miery nezamestnanosti dosahuje v roku 2004 hodnotu 18,1 %.
  • V roku 2005 už sledujeme výrazný pokles miery nezamestnanosti. Už v prvom kvartáli sme mohli sledovať hodnotu 17,5 %, v druhom je to pokles o vyše percenta a v treťom kvartáli opäť o percento.

Ak sledujeme mieru evidovanej nezamestnanosti, vidíme pokles tejto miery počas celého roku v jednotlivých mesiacoch. Keď v januári bola jej hodnota 13,4 %, ku koncu roka sa jej hodnota pohybovala už „iba“ v hodnotách okolo 11 %. Na začiatku roka 2006 táto hodnota vzrástla iba o niekoľko desatín percenta.

Ekonómovia sa zhodujú, že nezamestnanosť na Slovensku nemá cyklický, ale štruktúrny charakter. Ide teda v prvom rade o rozmiestnenie pracovných príležitostí v regiónoch. Regionálny rozvoj je silne diferencovaný, čo sa samozrejme nevyhnutne prejavuje na počte vytvorených pracovných miest. Máme mnoho takzvaných monoindustriálnych okresov, teda tých, ktoré sú zamerané na jedno priemyselné odvetvie, a taktiež pomerne veľa poľnohospodárskych oblastí napriek faktu, že pre Slovensko bolo poľnohospodárstvo vždy tradičným hospodárskym odvetvím. Existencia monoindustriálnych regiónov má za následok veľké úbytky pracovných miest v prípade, že konkrétne priemyselné odvetvie menej rentabilné, alebo dokonca zaniká.

Známe sú prípady podnikov zameraných na oblasti ťažkého priemyslu, strojárstva či chemického priemyslu (Dubnica nad Váhom, Martin, Považská Bystrica), ktoré museli časť alebo celú svoju výrobu zrušiť, alebo sa zamerať na iné odvetvie. Najradikálnejší úbytok pracovných miest v týchto regiónoch spôsobila práve konverzia, ktorá sa uskutočnila v prvých rokoch transformácie. Ťažký priemysel totiž viazal na seba mnoho pracovných miest v iných odvetviach (drevárska, textilná výroba a pod.). Podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve klesol počas transformačného obdobia z pôvodných 12 na menej ako 9 percent.

Ďalším významným faktorom prispievajúcim k zvyšovaniu nezamestnanosti je nevyhovujúca vzdelanostná štruktúra a nízka odborná pripravenosť potenciálnych pracujúcich. Vzdelanostná štruktúra je nevyhovujúca z pohľadu umiestnenia kvalifikovaných pracovných síl v jednotlivých regiónoch. Dochádza k úbytku elít, čoho následkom je aj nedostatočná tvorba pracovných miest. Kvalifikovaní mladí ľudia nemajú záujem pracovať v menších mestách či regiónoch, pretože pracovné miesta, ktoré sú tam k dispozícii, nie sú pre nich dostatočne atraktívne. Ale ak tam kvalifikované sily neprídu, región sa nezačne rozvíjať a pracovné miesta nielen že sa nebudú vytvárať, ba práve naopak, budú zanikať. Netreba azda pripomínať, aký negatívny a demoralizujúci dosah má nezamestnanosť na mladého človeka. Asi 45 % všetkých nezamestnaných tvoria ľudia do 29 rokov. Aktívny prístup k práci zo strany uchádzača je nevyhnutný. Najhoršie na tom sú tí, ktorí majú najnižšiu kvalifikáciu a vzdelanie: 27,4 % z celkového počtu nezamestnaných nemá ukončené, alebo má ukončené len základné vzdelanie.

O tom, aký je rozvoj regiónov z hľadiska tvorby pracovných miest, svedčí aj fakt, že v samotnej Bratislave je umiestnených 52 percent všetkých podnikateľských subjektov, v ktorých sú prítomní zahraniční investori a podiel podnikateľov - fyzických osôb je okolo 20 percent. Rozdiel v zamestnanosti medzi vyspelými a zaostalými regiónmi sa však bude zväčšovať - už teraz je tento pomer v krajných prípadoch 5:35 percent. U nás to bez diaľnic evidentne nepôjde. Okrem nich máme však ešte jednu pomerne veľkú rezervu: zamestnanosť v oblasti služieb. Hoci jej podiel stúpa, ani zďaleka nedosahujeme európske parametre. Chýba mnoho druhov služieb v oblasti cestovného ruchu, stavebníctva či inžinieringu.

Ďalšou výčitkou na adresu nezamestnaných je nízka mobilita pracovných síl. Vyššia úroveň mobility je medzi okresmi, horšie je to medzi krajmi. Pomerne častá je aj mobilita pracujúcich do hlavného mesta SR. Namieste sú však obavy, či by podstatné zvýšenie mobility tých, ktorí chcú pracovať, pomohlo k zníženiu nezamestnanosti. Problémom je totiž už spomínaný stály nedostatok voľných pracovných miest na Slovensku.

Na konci roka 2000 bolo najviac nezamestnaných registrovaných v Košickom (24,2 percenta), za ním nasledoval Prešovský (21,7) a Nitriansky kraj (21,5 percenta). Už tradične najnižšiu zamestnanosť vykazuje Bratislavský (6,8 percenta), Trenčiansky (12,8) a Trnavský kraj (15 percent).

Vina sa často hádže na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vraj neplní svoje úlohy na trhu práce. Nie je to celkom tak. Za vytváranie pracovných miest sú totiž zodpovedné aj a predovšetkým všetky ostatné rezorty, na prvom mieste ministerstvo hospodárstva. Práve ono má totiž navrhovanými zákonmi stimulovať priemysel a ostatné časti hospodárstva tak, aby sa do záchytnej siete MPSVaR SR vošlo čo najmenej takých, ktorí prácu nemajú. Iste, nie je to jednoduché. Prinajmenšom sa však môžeme poučiť z chýb ostatných krajín a vyvarovať sa ich, resp. prevziať to pozitívne.

Zhrnutie príčin nezamestnanosti

Nízka úroveň inštitucionálneho (absencia fungovania základných systémov trhového hospodárstva), informačného (absencia informačných technológií) a vzdelávacieho rámca (nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí) - nízka mobilita pracovných síl a z neho vyplývajúca nízka flexibilita trhu pracovných miest - nemotivačne nastavený systém poistenia v nezamestnanosti a z neho vyplývajúca korupcia na úradoch práce a tolerancia čiernej práce - spolitizovaná privatizácia a nejasné vlastnícke vzťahy, ktoré nemotivujú vlastníkov k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov - nedostatočná reštrukturalizácia bankového a podnikového sektora, z ktorej vychádza nedostatočný dopyt po práci, čo sa odráža na nízkej tvorbe pracovných miest, čo má priamy vplyv na vysoký podiel uchádzačov o prácu na jedno voľné pracovné miesto.

Z hľadiska hospodárstva štátu je veľmi dôležitá ekonomická aktivita obyvateľov. V roku 2001 bolo z celkového počtu obyvateľov 1 977 785 ekonomicky aktívnych osôb. Od roku 2001 sa používa nová štruktúra obyvateľstva podľa príslušnosti k odvetviam hospodárstva – OKEČ. Podľa sčítania z roku 2001 najviac ľudí pracuje v odvetví priemyselná výroba(20,2 %). Na druhom mieste zo zistených je zamestnanosť v odvetví veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (9,9 %). Na ďalších miestach sú odvetvia: verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie (7,2 %), doprava, skladovanie a spoje (5,2 %) atď.

Trh práce nie je schopný v súčasnosti vytvárať a ponúkať dostatok pracovných príležitostí, a tak čoraz naliehavejšie vystupuje do popredia otázka riešenia nezamestnanosti. Priblíženie programu Európskej únie, ktorý by mal viesť k zastaveniu rastu a postupnému znižovaniu miery nezamestnanosti vytváraním nových pracovných možností. Európska únia podniká mnoho aktivít vo sfére sociálnej politiky a zamestnanosti, kde zdôrazňuje predovšetkým rovnosť príležitostí a zvýšenie kvality i množstva práce.