antropogénne formy :
- vyvýšené : rôzne druhy umelých násypov, háld a skládok
- vyhĺbené : kameňolomy, štrkoviská, hliniská, pieskoviská

 

podľa funkcie sa antropogénne formy delia:
- ťažobné geomorfologické formy vznikajú pri povrchovej alebo hlbinnej ťažbe nerastných surovín. Ťažbou do boku svahu sa vytvárajú lomy (kameňolomy). Ťažením horniny v smere nadol vznikajú ťažobné jamy (napr. štrkoviská, hliniská, pieskoviská). Pri podzemnej ťažbe vznikajú rôzne podzemné dutiny – banské štôlne, šachty a komory, nad ktorými sa na zemskom povrchu môžu vytvárať poklesové depresie – pinky. Pri ťažbe nerastov vznikla ťažobný odpad (hlušina), ktorý sa ukladá vo forme ťažobných háld.

- priemyselné geomorfologické formy vznikajú pri priemyselnej činnosti. Sú to rôzne úpravy svahov, rôzne podzemné priemyselné objekty a sklady (napr. vinárske pivnice, odkaliská, priemyselné haldy atď.

- poľnohospodárske a lesohospodárske geomorfologické formy vznikajú pri poľnohospodárskej resp. lesohospodárskej činnosti. Najčastejšie sa možno stretnúť v reliéfe s rôznymi typmi poľnohospodárskych terás. Tie sú budované ako protierózne zariadenia (terasované polia, sady, vinice), alebo sú budované za účelom vytvárania kaskád plytkých bazénov ryžové polia). V horských oblastiach roľníci zbierajú z polí a pasienkov kamene a vytvárajú z nich valy, hroble a runy. Pri lesných kalamitách vznikajú na mieste vyvrátených stromov vývratové jamy. Z koreňov, pôdy a zvetraliny sa postupne formujú vývratové pahorky. Malé vyvýšeniny vznikajú aj pri ťažbe dreva hromadením vyoraných koreňov stromov a drevného odpadu.

- sídelné geomorfologické formy sa viažu na zastavanú mestskú a vidiecku krajinu. Na základe toho sa rozlišuje mestský a vidiecky antropogénny reliéf. Urbanizáciu krajiny často sprevádzajú úpravy svahov. Tie smerujú k znižovaniu sklonotosti reliéfu. Planačnými úpravami sa tvoria sídelné roviny a plošiny. Významným znakom súčasných sídel je početný výskyt skládok komunálneho odpadu. Komunálnym odpadom sa zapĺňajú depresie (výmole, opustené lomy, divoké skládky a pod. alebo sa odpady vŕšia do háld. V minulosti to boli obranné formy ako zemné valy, priekopy, múry.

- dopravné geomorfologické formy vznikajú najmä v dôsledku potreby ľahšieho prekonávania prekážok, ktoré vytvárajú špecifické komunikačné formy. Na vertikálne aj horizontálne vyrovnávanie komunikačných trás slúžia dopravné zárezy, dopravné násypy, tunely a mosty. Väčšie zásahy do reliéfu vznikajú pri výstavbe letísk. Členitý zemský povrch sa vyrovnáva na letiskové plošiny.

- vodohospodárske geomorfologické formy patria k najväčším zásahom človeka do reliéfu. Zaraďujú sa tu hrádze na umelých vodných nádržiach, protipovodňové hrádze, umelé kanály, prieplavy, melioračné zariadenia, pobrežné a prístavné móla a pod.

- vojenské geomorfologické formy vznikajú rôznymi vojenskými činnosťami v oblastiach postihnutými vojnovými konfliktmi, alebo vo vojenských výcvikových priestoroch. patria k nim zákopy, okopy, obranné valy a krátery po bombách a granátoch.
- oslavné geomorfologické formy sa viažu na umelé vyvýšeniny, ktoré boli vybudované za účelom oslavy osobností alebo udalostí. Nazývajú sa oslavné pahorky.

- pohrebné geomorfologické formy sú rôzne mohyly a náhrobky.

- rekreačné geomorfologické formy vznikajú na rôzne rekreačné účely. Patria k nim umelé kúpaliská, upravené lyžiarske trate, turistické chodníky, ihriská a rôzne zariadenia cestovného ruchu (parkoviská, hotely, skládky odpadu atď.).


ovplyvnenie prírodných exogénnych pochodov - urýchlenie

a) urýchlené zvetrávanie
prírodný zvetrávací pochod urýchľuje:
- zvýšená kyslosť zrážkových a povrchových vôd (spaľovaním fosílnych palív, kt. sa dostávajú do ovzdušia)
- umelé hnojivá menia pôdnu reakciu a zloženie pôdy
- zavodňovanie a odvodňovanie rozsiahlych oblastí a s tým spojené zmeny chemizmu podzemných vôd (napr. zasolenie) a pôd
- znečistenie podzemných vôd odpadkami z priemyslu, miest a poľnohospodárstva,...

b) urýchlenie gravitačných (svahových) pohybov
V umelých zárezoch ciest a železníc a i. dochádza k urýchlenému zvetrávaniu narušených hornín a ku vzniku urýchlených svahových pohybov ako sú rútenie a zosúvanie a pod.
Antropogénny vplyv na zosuvy sa prejavuje jednak ich aktivizáciou a jednak ich stabilizáciou. Prevažuje však aktivizácia zosuvov a to hl. z dôvodov:
- rozširujúceho sa vplyvu ľudskej spoločnosti na svahy
- rastom technických možností človeka (hlbšie zárezy, vyššie násypy),..
- vplyvom nedostatočnej starostlivosti venovanej stabilizácii svahov

Vznik bahenných prúdov na svahoch je urýchľovaný rúbaním lesa, vypaľovaním krov a trávy, obnažovaním zemín pri hospodárskom osvojovaní územia, stavbou kanálov, terás a pod.

c) urýchlenie fluviálnej erózie a akumulačných pochodov
Na odlesnených plochách je rýchly povrchový odtok a za prívalových dažďov je príčinou urýchleného odnosu pôdy, bahenných prúdov a zosuvov. Už zmenšením hustoty zakmenenia sa zvyšuje urýchlený odnos pôdy. Odnos pod prirodzeným lesom je malý. Urýchlený odnos pôdy sa prejavuje nielen odnosom na svahoch, ale i urýchlenou akumuláciou na dolných tokoch riek a v ústiach
Urýchlenie svahových geomorfologických pochodov ľudskou činnosťou a transport materiálu do vodných tokov spôsobuje zmenu fluviálnych pochodov najmä na dolných tokoch a pri ústí. Najmä na nížinných oblastiach dochádza k urýchlenej akumulácie (pr.: Pri osídľovaní v 8. st. boli sídliská budované na štrkoch údolných nív pozdĺž vodných tokov. Odlesnenie hornej časti povodia a začiatok poľnohospodárstva v týchto oblastiach v 11. a 12. st. spôsobil rozkolísanie prietokov na vodných tokoch a vznik povodní. Sídla boli opustené a prekryté 3-5 m hrubou vrstvou jemných povodňových sedimentov)

d) zmeny režimu vodných tokov a unášaného materiálu vyvolávajú reguláciu vodných tokov, stavbu hrádzí a umelých vodných nádrží. Regulácia tak urýchľuje prírodné geomorfologické pochody. Pri prerezaní meandrov vodných tokov (napr. pri skrátení dĺžky) sa prehlbuje koryto. Urýchlená akumulácia plavenín a splavenín vedie k nutnosti zvyšovať hrádze vodných tokov. Okolitý terén je za vysokých vodných stavov niekoľko metrov pod úrovňou hladiny vody v rieke. Odpadové vody z priemyslu a miest zvyšujú mineralizáciu vody vo vodných tokoch, čím sa zvyšuje napr. jej korózna schopnosť.
Celkovo môžeme povedať, že urýchlený odnos pôdy a zrýchlenie fluviálnych pochodov je vyvolané:
- zmenami reliéfu ľudskou činnosťou, a to podrezaním svahu, výkopy, odvaly, vojenskou činnosťou (vojenský mikroreliéf)
- zmenami vegetačného krytu, vykálaním lesov, lesnými požiarmi, rozoraním trávneho pokryvu a pod.
- zmenami štruktúry pôdy vplyvom orby, nadmernej pastvy, nevhodnou sejbou, vysúšaním a pod.
- zmenami povrchového odtoku, zväčšením kritických rýchlostí toku pri regulácii, umelým znížením eróznej bázy prerezaním meandrov a pod.
- zmeny mikroklímy pôdy

e) urýchlenie eolických pochodov
Je najviac patrný v polosuchých a suchých oblastiach, ale prejavuje sa i v miernom pásme a na pobreží

ovplyvnenie prírodných exogénnych pochodov - spomalenie

a) spomalenie gravitačných (svahových) pohybov
Ľudská spoločnosť spomaľuje prírodné gravitačné pohyby rôznymi technickými (biotechnickými) prostriedkami, ako sú terasovanie svahov, odvodňovanie svahu (povrchové alebo podzemné – napr. vodorovné vrty), zatrávňovanie a zalesňovanie svahov a pod. Ku spomalenie gravitačných pohybov vedie i ich pokrytie asfaltom, betónom a pod.

b) spomalenie fluviálnych pochodov
Ľudská spoločnosť používa rôzne prostriedky pre spomalenie fluviálnych pochodov. Tieto prostriedky možno rozdeliť do niekoľkých skupín
- prostriedky zvyšujúce infiltráciu a znižujú povrchový odtok (napr. zasakovacie pásy na svahoch)
- biotechnické prostriedky zabraňujúce narušovanie brehov (napr. osadzovanie brehov stromami)
- technické prostriedky zabraňujúce zahlbovaniu alebo narušovaniu brehov (napr. spevnenie koryta betónom, dlažbou a pod.)
- technické prostriedky zachycujúce plaveniny a splaveniny (napr. umelé vodné nádrže)

c) spomalenie eolických pochodov
V súčasnej dobe dochádza k rozširovaniu púští a viate piesky pokrývajú stále väčšie plochy. Preto je venovaná značná pozornosť spomaľovaniu pohybov vyvolávaných defláciou. Používajú sa rôzne prostriedky, z nich najväčší význam majú biotechnické prostriedky, zrovna spevňovanie povrchu vegetáciou.

Pripomienka Minár:
Každý exogénny proces môže človek ovplyvniť. I tektoniku, napr. umelým zemetrasení (výbuch atómovej bomby), alebo postavením obrovskej vodnej nádrže na dovtedy pokojnej doske. Po jej zaťažení začala doska poklesávať a začali sa objavovať slabé zemetrasenia.