V osobnej železničnej doprave prevláda preprava na kratšie vzdialenosti (dochádzka do zamestnania). Nákladná železničná doprava je výkonná a ekologicky bezproblémová a prevláda preprava na veľké vzdialenosti (nad 200 km).

Slovensko má priemernú hustotu železničnej siete 7,5 km na 100 km². Predstavuje to európsky priemer. Celková dĺžka železníc je 3 657 km, z toho 1020 dvojkoľajových a 1556 km elektrifikovaných (42,4%).

Železničná doprava má na Slovensku svoju tradíciu. Na konskú železničnú Bratislava - Trnava z roku 1846, nadviazala v roku 1848 prvá parná železnica Bratislava – Viedeň cez Marchegg, o niečo neskôr na trať cez Trnavu a Leopoldov do Žiliny a na Moravu do Brna. Železničná sieť v rámci Uhorska bola budovaná lúčovite k hlavnému železničnému uzlu do Budapešti.

Za I. ČSR musela byť železničná sieť dobudovaná spojmi západo-východného smeru (Leopoldov – Zlaté Moravce – Kozárovce – Zvolen – Banská Bystrica – Červená Skala – Margecany s napojením na trať Bohumín – Košice)

V povojnovom období sa dobudovala južná magistrála Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice a z Košíc do Čiernej nad Tisou sa trať zdvojkoľajnila. Táto trať patrí v súčasnosti k najzaťaženejším železničným ťahom (viac ako 50% celkových výkonov železníc na Slovensku). Je celá elektrifikovaná a dvojkoľajná. Elektrifikuje sa aj južná magistrála (Zvolen – Lučenec – Košice). Kapacitou aj rýchlostne nedosahuje úroveň prvej. Pociťuje sa nedostatok magistrálneho spojenia v smere sever – juh medzi uzlami Žilina – Vrútky – Zvolen. Tranzitný význam do štátov juhovýchodnej Európy má trať Brno – Bratislava – Štúrovo.

Výstavba železníc môže mať pre niektoré región aj negatívne účinky (príkladom môžu byť Kežmarok a Levoča, ktorých rozvoj sa spomalil a regionálne centrá sa vďaka výstavbe železnice presunuli do Popradu a Spišskej Novej Vsi). Naopak iné zase zaznamenali v dôsledku výstavby rozmach (napr. Vrútky, Leopoldov, ...)

Pre spojenie s Poľskom osobnou dopravou významnú úlohu zohráva novovybudovaný úsek trate Skalité – Zwardoň, ktorý umožnil železničné spojenie Žiliny a Horného Sliezska. 70 % prepravy sa realizuje na:

  • Bratislava – Žilina – Košice
  • Břeclav – Bratislava – Štúrovo
  • Čadca – Žilina - Leopoldov (Nové Zámky – Kozárovce – Zvolen – Lučenec – Košice)

Bez železničnej dopravy sú okresy : Svidník, Stropkov, Sobrance a Námestovo.

Nosným dopravným systémom v regióne Vysokých Tatier je úzkokoľajná Tatranská elektrická železnička (TEŽ) – CR - Na ňu nadväzujú ostatné druhy dopravy (cestná a z alternatívnych kabínková visutá lanovka na Skalnaté pleso a Lomnický štít a ozubená koľajnicová na trati Štrba a Štrbské pleso). Využívanie lesných železničiek pre dopravu dreva patrí už minulosti. Sčasti zrenovované lesné železnice – Čiernohorská a Kysucká slúžia ako atrakcie pre cestovný ruch.

Na Slovensku sa nachádzajú dve železničné spoločnosti - dnes ŽSR a.s. a Železničná spoločnosť a.s. Prvý menovaný je prevádzkovateľom železníc v zmysle infraštruktúry. Železničná spoločnosť má na druhej strane vo vlastníctve železničné dopravné prostriedky. Železničná spoločnosť sa delí na osobnú a nákladnú, pričom vo februári 2006 sa zastavil proces privatizácie nákladnej dopravy – Cargo.

Začiatkom r. 2003 boli v dôsledku neefektívneho narábania s financiami železníc slovenskou vládou a bývalými ŽSR zrušené všetky tzv. lokálne trate. Napriek tomu sa našli finančné prostriedky na znovuobnovenie prevádzok lokálok v krátkom období vo väčšine regiónov z rozpočtov prevažne VÚC.