Každé odvetvie hospodárstva, i keď v rôznej intenzite a s odlišným časovým oneskorením, reaguje na zmeny životného prostredia. Cestovný ruch (CR) však patrí k tým, ktoré sú na takéto zmeny najcitlivejšie. A to najmä vtedy, ak je jeho bázou skôr prírodné dedičstvo. Takýto stav je v súčasnosti evidentný práve v našom regióne. Napriek tomu, že funkčný mestský región (FMR) Dubnica je výrazne urbanizovaný, týka sa to len jeho centrálnej časti a vo svojich okrajových oblastiach disponuje vzácnym a atraktívnym prírodným potenciálom.
Nedá sa však povedať, žeby kultúrno-historické predpoklady boli v porovnaní s prírodnými menej zaujímavé. No nevenuje sa im až taká pozornosť, akú by potrebovali na to, aby sa dokázali presadiť v konkurencii s prírodnými. Aby sa tento stav zlepšil, bolo by vhodné presadzovať také formy rozvoja CR, ktoré by síce ťažili z relatívne nenarušeného životného prostredia, avšak ich rozvoj by súčasne podporoval i všeobecný rozkvet kultúry. Tieto podmienky spĺňajú nasledovné formy CR:
Ekoturizmus – cestovanie, ktorého cieľom je pozorovanie prírody v prírodných oblastiach s vyšším stupňom ochrany. Má byť orientovaný na pochopenie vzťahu človeka a ŽP. Realizuje sa pre malé skupinky, zapája miestne obyvateľstvo do poskytovania služieb, využíva miestne produkty, využíva ekologicky vhodné dopravné prostriedky atď.
Vidiecky turizmus – ubytovanie v rôznych ubytovacích zariadeniach (spravidla v domácnostiach) na vidieku spojené s vykonávaním činností, ktoré sú typické pre vidiecku krajinu. Výhodou je, že sa využíva existujúci bytový fond a objekty, ktoré už neplnia svoj účel.
Agroturistika – pobyt návštevníka sa uskutočňuje na farme, majeri, kopaniciach alebo lazoch a je spojený so starostlivosťou o domáce zvieratá a ďalšími prácami na hospodárstve.
Pre rozvoj ekoturizmu majú v našom regióne najlepšie predpoklady obce s krátkou časovou dostupnosťou do maloplošných chránených území. Ide predovšetkým o Vršatské Podhradie a Červený Kameň. Potenciálne tiež Zliechov a Krivoklát. Na princípe ekoturizmu čiastočne funguje Škola v prírode – Zliechov. Zameriava sa na školské skupiny, ktoré sa okrem poznávania prírody oboznamujú formou besied i s folklórnymi a ďalšími tradičnými zvykmi Zliechova. Takýto program je možné spestrovať i výletmi do susedných Čičmian (maľované zrubové domce) a Rajeckej Lesnej (slovenský betlehem).
Širšie uplatnenie by mohol mať vidiecky turizmus, ktorý sa aspoň čiastočne môže rozvíjať v každej vidieckej obci regiónu.
Problémom sú zatiaľ nedostatočné ubytovacie kapacity, slabá informovanosť a neochota domáceho obyvateľstva. V prípade agroturistiky je prvoradou prekážkou neochota, keďže prevádzka farmy, či aspoň väčšieho hospodárstva si vyžaduje celkovú zmenu životného štýlu. Faktom je neexistencia typickej roľníckej usadlosti. Hybnou silou v rozvoji týchto aktivít býva osveta (záujmy klientely, získavanie dotácií, atď.) . O jej šírenie by sa mali starať predovšetkým samosprávy obcí.
Spomínané formy cestovného ruchu je možné uskutočňovať vo vidieckej krajine. Mestá nášho regiónu nepatria k tým, ktoré by boli vyhľadávané pre svoje historické jadrá návštevníkmi z iných regiónov Slovenska. Môžu sa však stať príjemnejšími pre svojich vlastných obyvateľov. V poslednom období síce badať určité snahy o skrášlenie centier miest, no treba však vynaložiť ešte nemalé úsilie na to, aby sa o týchto centrách mohlo hovoriť ako o zaujímavých a k prechádzke lákajúcich.
Historické jadro je najzachovalejšie v Ilave. Ak by sa podarilo všetky jeho historické štruktúry zrekonštruovať tak, ako tomu bolo pri starej mestskej fare, môže sa stať Ilavské námestie lákavým nielen pre miestnych, ale i obyvateľov okolitých obcí. Pozostatky historického jadra Dubnice nad Váhom sú skoncentrované v okolí kaštieľa, ktorý vyžaduje rozsiahlu a finančne veľmi náročnú rekonštrukciu. Príjemným miestom oddychu je ku kaštieľu priliehajúci mestský park. Mesto nepochybne pociťuje deficit z absencie centrálneho námestia. V roku 2008 samospráva konečne vyhlásila verejnú súťaž na projekt takéhoto námestia. Nedostatkom na jeho širšiu koncepciu sú rozpredané pozemky v centre mesta. Ako veľmi vhodné sa pre tento účel javia zóny v okolí dubnického potoka.
V predchádzajúcej kapitole sme už spomenuli v slovenských podmienkach jedinečnú výstavbu Novej Dubnice. Dnes už môžme o „Krohovej“ časti mesta hovoriť ako o historickej pamiatke. Z celého regiónu je práve v tomto meste, navyše v jednom kompaktnom celku, skoncentrovaných najviac pamiatok vystavaných v štýle socialistického realizmu. Dnes to môže vyznieť ešte ako utópia, no v budúcnosti bude možno práve Nová Dubnica akýmsi „highlightom“ mestského turizmu v regióne, dokumentujúcim významnú epochu dejín nielen samotného FMR Dubnica, ale i celého slovenského národa.
V našom regióne doteraz absentuje i väčšie relaxačné centrum (plaváreň, sauny, masáže, fitness atď.).
Najbližším takýmto strediskom je Mestská plaváreň v Trenčíne. Služby tohto druhu ponúkajú i kúpele v Trenčianskych Tepliciach. Vzhľadom na priaznivú ekonomickú situáciu sa domnievame, že dopyt po takýchto možnostiach rekreácie je už dostatočný i v našom regióne. Vhodným miestom výstavby objektu tohto typu môžu byť ešte stále voľné plochy medzi Dubnicou nad Váhom a Novou Dubnicou, prípadne medzi Ilavou a Košecou. Investorom by mohlo byť združenie samospráv. Jediným umelým kúpaliskom v regióne je krytá plaváreň v Novej Dubnici. V mestách chýbajú i letné kúpaliská. Možnosť kúpania síce poskytujú rieka Váh a dubnické štrkovisko, no vzhľadom na znečistenie Váhu a prírodnú hodnotu dubnického štrkoviska ich považujeme za nie celkom vhodné pre tento účel. Hlavným dejiskom športu je mesto Dubnica nad Váhom. Významnejšie športové podujatia sa organizujú v mestskej športovej hale a na futbalovom štadióne. Menšie akcie sa nepravidelne uskutočňujú i v Dutaf centre, kde sú za poplatok verejnosti prístupné i tenisové kurty. Súkromné poľovníctvo ponúkajú Ekopol, s.r.o., Pruské a Agrofarma, s.r.o., Červený Kameň. Dubnické štrkovisko a Prejtské rybníky ponúkajú možnosť rybolovu.
V zime si možno zalyžovať v obci Zliechov. Tamojší lyžiarsky vlek má však len lokálny význam. Dlhšími zjazdovkami a väčšou kapacitou lanoviek disponujú viaceré lyžiarske strediská v susedstve nášho regiónu: Homôlka, Mojtín, Čičmany. Lyžiarsky vlek v katastri obce Vršatského Podhradia je dlhodobo nefunkčný. Okolie Vršateckých bradiel je však veľmi navštevované lyžiarmi - bežkármi. K posilneniu spolupráce s českou stranou by mohla prispieť spoločná organizácia bežkárskych pretekov v tejto pohraničnej oblasti nášho regiónu.
Na záver tejto kapitoly uvádzame aspoň niekoľko zo základných princípov vyplývajúcich z Agendy 21 pre cestovanie a odvetvie cestovného ruchu: Smerom k trvalo udržateľnému environmentálnemu rozvoju:
- cestovný ruch by mal pomáhať ľuďom žiť zdravší a produktívnejší život v harmónii s prírodou
- cestovný ruch by mal prispievať k zachovaniu, ochrane a obnove svetového ekosystému
- ochrana ŽP by mala byť integrálnou súčasťou rozvoja CR
- otázky rozvoja CR by mali byť riešené v spolupráci s miestnym obyvateľstvom, rozhodnutia by mali byť prijímané na lokálnej úrovni
- cestovný ruch by mal využívať svoje kapacity na vytváranie pracovných miest pre ženy a pôvodných obyvateľov v najväčšej možnej miere
- pri rozvoji cestovného ruchu by mala byť zohľadnená a podporovaná identita, kultúra a záujmy miestnych obyvateľov
- cestovný ruch by mal rešpektovať medzinárodné zákony , ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia
Rešpektovanie týchto princípov by malo prispieť k uskutočneniu ideálu polyfunkčného vidieka. O tom, že sa tieto princípy nielenže nezohľadňujú, ale dochádza i k porušovaniu platnej legislatívy, nasvedčujú aktivity niektorých subjektov v oblasti Vršateckých bradiel. Ak sa takýmto krátkozrakým postupom nezabráni, môžu ďalšie podobné zásahy dospieť až k úplnej devastácií toho, čo túto krajinu robí výnimočnou a lákavou.