Po roku 1989 došlo k výrazným zmenám cestovného ruchu na Slovensku. Zrušenie vízovej povinnosti, minimálnej výmeny valút a zjednodušeniu colného odbavenia. Začiatky cestovného ruchu Slovenska súvisia s rozvojom návštevnosti v Tatrách. Významnú úlohu zohrala pritom výstavba železničnej trate Bohumín - Košice v rokoch 1870 - 1871.

Vznik a rozvoj turistického ruchu na území Slovenska

Pod vplyvom počiatočného záujmu o Tatry vznikli v roku 1873 prvé turistické spolky (Karpatský turistický spolok a iné), ktoré si vytýčili za cieľ rozširovať a technicky zabezpečovať turistické pobyty v Tatrách. Tak polovici 19. storočia začali vznikať liečebno-rekreačné zariadenia v Starom Smokovci, ku ktorým za necelých 20 rokov pribudli návštevné strediská Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy Tatranská Lomnica, a iné.

Rozvoj návštevnosti Tatier vyvolal aj vzrast záujmu o okolité pohoria, najmä o Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru, v ktorých tiež dochádza koncom 19. storočia k výstavbe rozličných zariadení, úprave ciest a chodníkov a pod. V poslednom desaťročí minulého storočia značne vzrástol význam slovenských kúpeľných stredísk s bohatou liečebnou tradíciou.

Po Prvej svetovej vojne utrpel rozvoj cestovného ruchu na Slovensku prerušením kontaktov s Uhorskom. So zmenou štátnych hraníc po roku 1918 stratili naše návštevné strediská veľkú časť svojho zázemia. Trvalo niekoľko rokov, kým začali hostia z Maďarska znova masovejšie navštevovať Slovensko. Ďalšie zmeny v štruktúre a objeme cestovného ruchu u nás priniesli politické zmeny po roku 1939 a Druhá svetová vojna.

Po roku 1948 sa pod vplyvom nového chápania cestovného ruchu dostal do popredia viazaný cestovný ruch, reprezentovaný odborárskou rekreáciou pracujúcich. Veľký počet rekreačných objektov bol zverený spoločenským organizáciám (najmä ROH), dôležitým závodom a podnikom. Začala sa masovo rozvíjať organizovaná turistika a zájazdová činnosť prostredníctvom cestovných kancelárií.

V porovnaní s vyspelými krajinami Európy cestovný ruch na Slovensku - Znárodňovací proces v roku 1948 výrazne zredukoval materiálno-technickú základňu cestovného ruchu - najviac zasiahlo kúpeľníctvo, v tom období na svetovej úrovni. V sedemdesiatich rokoch sa masovo rozšírila výstavba individuálnych chát, ktorá sa spolu s podnikovými zariadeniami lokalizovala v najatraktívnejších oblastiach.

Rozvoj cestovného ruchu je v súčastnosti posilnený o možnosť čerpania peňazí z Európskej únie.

Regióny a oblasti cestovného ruchu

Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu

Vysokotatranská oblasť cestovného ruchu zahŕňa tri podoblasti:

  • Západné Tatry
  • Vysoké Tatry
  • Magursko - pieninská podoblasť

Je to naša najnavštevovanejšia oblasť. Má výborné morfologické a klimatické podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Vysokohorský terén je členitý a tak turisticky a horolezecky atraktívny. Ďalej sú tu jazerá Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso, vodopády a iné. Komplexne vybavené strediská cestovného ruchu sú - Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Podbanské, Červený Kláštor, rázovitý Ždiar so zachovalou ľudovou arch.

Nízkotatranská oblasť cestovného ruchu

Nízkotatranská oblasť cestovného ruchu je tvorená piatimi podoblasťami:

  • Banskobystrická
  • Horehronská
  • Ružomberská
  • Liptovskomikulášska
  • Liptovská Teplička

Oblasť má výborné predpoklady rozvoja cestovného ruchu a oproti Vysokým Tatrám (lepšie lyžiarske možnosti, viac zjazdoviek, vlekov) má väčší priestor využiteľný cestovným ruchom. Vyhľadávané sú hrebeňové túry s krásnymi scenériami.

Má rozvinuté krasové útvary v Demänovskej doline, Bystrianskej doline, kúpeľnú liečbu v Liptovskom Jáne, Korytnici, vodné športy a rekreáciu na vodnej nádrži Liptovská Mara, zachovalú ľudovú architektúru, folklór na Horehroní (Polomka, Heľpa). Strediskami cestovného ruchu sú Donovaly, Tále, Jasná, Čertovica.

Malofatranská oblasť cestovného ruchu

Malofatranská oblasť cestovného ruchu je treťou najnavštevovanejšou horskou oblaťou na Slovensku.

Malofatranská oblasť cestovného ruchu má dve podoblasti:

  • Terchovskú
  • Krivánsku

Vyhľadávané sú vrcholové, hrebeňové polohy pohoria, kde značné prevýšenie nad okolím umožňuje výhľady do dolín a na okolité horské masívy. Na reliéf sa viaže turistika, alpinizmus, letná a zimná rekreácia a výborné lyžiarske terény s vlekmi a sedačkovými lanovkami. Strediskami cestovného ruchu v Malej Fatre sú Terchová – Vrátna, Malá Lučivná a Zázrivá. V Lučanskej skupine sú najnavštevovanejšie Martinské hole a Valčianska dolina.

Oblasť cestovného ruchu Slovenský raj

Oblasť cestovného ruchu Slovenský raj dve podoblasti:

  • Hrabušickú
  • Dobšinskú

Oblasť sústreďuje na malej ploche veľké množstvo prírodných výtvorov (tiesňavy s množstvom vodopádov, kaňonov). Rozvinutá je hlavne letná turistika, rekreácia, menej zimná rekreácia a športy. Vyhľadávaná je Stratenská dolina, prielom Hornádu, Dedinky, Mlynky, Čingov, Dobšinská ľadová jaskyňa.

Bratislavská oblasť cestovného ruchu

Bratislavská oblasť cestovného ruchu sa člení na 4 podoblasti:

  • Bratislavská - hl. mesto Slovenska
  • Záhorská
  • Malokarpatská
  • Senická

Oblasť má výnimočné postavenie v I. kategórií. Je to spôsobené začlenením Bratislavy s veľkou zahraničnou návštevnosťou. Rozvinutý je krátkodobý cestovný ruch s celoročným využitím, s hlavnými druhmi rekreačných činností – poznávanie kultúrno – historických pamiatok a návšteva kultúrno – spoločenských podujatí (mestská pamiatková rezervácia, hrad Devín a Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, stará radnica, Primaciálny palác ako aj výstavisko Incheba s veľtržným typom cestovného rychu).

Ako širšie zázemie obyvateľom Bratislavy a rovnako aj zahraničným návštevníkom slúžia Slnečné jazerá v Senci, Kráľová pri Senci, Čuňovo, strediská v Malých Karpatoch - Modra – Harmónia – Piesky, Pezinok – Baba, Smolenice – Jahodník, Častá – Červený Kameň, na Záhorí Plavecký Štvrtok – Kamenný Mlyn, Malé Leváre.

Piešťansko – trenčianska oblasť cestovného ruchu

Piešťansko – trenčianska oblasť cestovného ruchu sa člení na tri podoblasti:

  • Piešťanskú
  • Novomestskú
  • Trenčiansku

Oblasť zaberá povodie Váhu s priľahlými Bielymi Karpatmi a Považským Inovcom. Rozhodujúci význam majú kúpeľné miesta medzinárodného významu Piešťany a Trenčianske Teplice s dlhodobým cestovným ruchom, zameraným na kúpeľno – liečebnú funkciu.

V oblasti sú dve národné kultúrne pamiatky hrad Trenčín a Beckov. Cestovný ruch sa sústreďuje do stredísk cestovného ruchu (Trenčianske Teplice – Baračka, Trenčianska Teplá – Homôlka, Opatovská dolina, Stará Lehota – Bezovec, Stará Turá – Dubník, Piešťany – vodná nádrž Sĺňava, Vrbové – Čerenec).

Príjazdy zahraničných návštevníkov - aktívny zahraničný cestovný ruch

  • Štruktúra dôvodu návštevnosti - návšteva rodiny a priateľov (18,5 %), rekreácia (10,8 %), nákupná turistika (9,9 %), kultúra a poznávanie (7,6 %), lyžovanie (2,7 %) a kúpeľný pobyt (2,3 %)
  • Priemerný počet 3,5 prenocovaní
  • štruktúra návštevnosti podľa miesta trvalého bydliska návštevníkov - Česká republika (30,6 %), SRN (16,5 %), Maďarsko (15 %), Poľsko (12,4 %), Ukrajina (18,6 %), Rakúsko (7,4 %).
  • Z celkového počtu príjazdov viac ako 50 % tvorí tranzit
  • Podiel klientely, ktorá na Slovensko prichádza prostredníctvom tuzemských cestovných kancelárií je veľmi malý (0,43%, s počet osôb s prenocovaním je to 0,96%, podiel na počte pobytových dní je 1,3 %, priemerná dĺžka pobytu účastníkov cestovného ruchu prichádzajúcich prostredníctvom cestovných kancelárií je o 1,1 dňa dlhšia v porovnaní s celkovým priemerom)
  • Aktívnemu zahraničnému cestovnému ruchu sa venuje len malá časť cestovných kancelárií

Štruktúra zahraničnej návštevnosti - hlavné znaky vo vývoji zahraničnej návštevnosti

  • Zastavenie a pokles rastu podielu návštevnosti zo západoeurópskych krajín
  • Nárast podielu postsocialistických krajín
  • Prevládajú návštevníci zo susedných krajín a z Nemecka - chýbajúca nová klientelu
  • Mierny posun v prospech nekomerčného ubytovania a v rámci komerčného preferencia lacnejšieho ubytovania
  • Rastie podiel ubytovania v súkromí (podstatná časť tieňovej ekonomiky ubytovacieho sektoru)
  • Pasívny zahraničný cestovný ruch (23,6 mil. osôb, 2000, t.j. 3,2 krát viac ako v roku 1993) - rastie rýchlejšie ako aktívny cestovný ruch a od roku 1996 má kolísavý vývoj, súčasný stav spomalenia pasívneho zahraničného cestovného ruchu má dočasný charakter (dôsledok poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva).
  • Motívy pobytov v zahraničí - pobyt pri mori (64,6 %), návšteva príbuzných a známych (8,2 %), pobyt pri vode (7,5 %), kombinovaný pobyt (6,2 %),
  • Cieľové krajiny - Chorvátsko (20,8 %), Grécko (14,8 %), Taliansko (14,2 %), Česká republika (8,2 %), Maďarsko (7,9 %), Španielsko (7,3 %), Francúzsko (5,4 %), Rakúsko (3,5 %)

Domáci cestovný ruch

  • Účastní sa ho 70 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, 9,8 ciest/obyv.
  • Motívy - pobyt na horách (38,1 %), pobyt pri vode (27,7 %), návšteva príbuzných a priateľov (13 %), kúpeľný pobyt (9,4 %), pobyt na vidieku (5,6 %) a kombinovaný pobyt (2,6 %).
  • Cestovné kancelárie - 355 945 osôb (rok 2000, t.j. 6,7 krát viac ako v roku 1993), priemerná doba pobytu je 4,4 dňa (nízka priemerná dĺžka pobytu)

Atraktivity cestovného ruchu na Slovensku

Z prírodných lokalizačných predpokladov sú pre cestovný ruch najvýznamnejšie reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo a chránené územia. Pestrosť a členitosť reliéfu je značná a podporujú rozvoj horskej turistiky, horolezectvo, zimných športov a iné.

  • Pamiatky UNESCO – Bardejov, Banská Štiavnica a technické pamiatky banskej činnosti v jej okolí, Spišký hrad, Vlkolínec.
  • Múzeá v prírode - Múzeum slovenskej dediny v Martine, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Ľubovnianske múzeum pod hradom v Srarej Ľubovni, Múzeum ľudovej architektúry horného Spiša v Bardejovských kúpeľoch, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici, Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke, , Múzeum ukrajinsko-rusínkej kultúry vo Svidníku, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom, Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre.

Kúpele

Za prírodne a minerálne vody sú u nás považované tie, ktoré obsahujú v mieste výveru v litri vody viac ako 1g rozpustených pevných látok, alebo zachytených prameňov a vrtov. Väčšina našich minerálnych vôd vzniká presakovaním atmosférickej vody do hlbších vrstiev zemskej kôry. Pri presakovaní do hĺbky sa voda obohacuje o minerálne látky rozpúšťaním okolitých hornín a podľa geotermického stupňa sa zvyšuje jej teplota. Keď dosahujú teplotu vyššiu ako 15 °C, označujú sa ako termálne vody, keď vyše 42 °C, ako hypetermálne vody.

Výskyt minerálnych vôd na našom území závisí od geologického vývoja , horninového zloženia, tektonických, geomorfologických a hydrogeologických pomerov.

Územie Slovenska je na výskyt minerálnych vôd neobyčajne bohaté. Podľa registrácie minerálnych prameňov na Ministerstve zdravotníctva SR je na území SR dokumentovaných 1470 výverov minerálnych vôd.

Minerálne a termálne vody sa využívajú v 17 kúpeľoch celoštátneho významu: Smrdáky, Piešťany, Trenčianské Teplice, Rajecké Teplice, Sklenné teplice, Nimnica, Brusno, Dudince, Sliač, Turčianské Teplice, Lúčky, Číž, Vyšné Ružbachy, Bojnice, Kováčová, Korytnica, Bardejovské Kúpele.

Prírodné stolové vody sa plnia v lokalite Baldovce, Salvátor-Lipovce, Santovka, Slatina, Budiš, Kláštor pod Znievom, Trenčianských Miticiach, Maštinci a Sulíne.

Prírodné liečivé vody sa plnia v Cigeľke, Korytnici a Fatre-Záturčí.

História kúpeľov Slovenska

Prvé písomné správy o kúpeľoch Slovenska pochádzajú z 13. storočia (1244 Sliač, 1247 Trenčianske Teplice atď.). O povahe a vlastnostiach vôd však chýbajú hlbšie vedomosti. Rozlišovali sa hlavne podľa teploty (teplice), chuti (kyselky, medokýše, železité, slané) a iné.

Až do 18. storočia neexistovala v kúpeľných mestách žiadna lekárska služba, iba na niektorých miestach (napr. koncom 16. storočia v Turčianskych Tepliciach) poskytovali svoje služby kúpeľníci a ránhojiči. Poznatky o liečivých účinkoch sa získali dlhoročnými skúsenosťami a šírili ústnym podaním. Chýbali kúpeľné, ubytovacie a stravovacie zariadenia, návštevníci boli odkázaní na seba a na svojpomoc. Záujem o kúpele vzrastal od obdobia humanizmu.

Prvú správu o liečivých prameňoch na našom území podal v polovici 16. stor. J. Werher, ktorý popísal pramene v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach, Sklených Tepliciach, Vyhniach. Osobitnú pozornosť venoval oblasti Spiša, najmä prameňom vo Vyšných Ružbachoch.

Z roku 1715 pochádza prvá stoličná mapa územia terajšieho Slovenska, kde sú zachytené aj zemepisné značky s výskytom minerálnych prameňov – kyseliek a značky kúpeľov – thermae. Spomínaná mapa vyšla tlačou v roku 1723 v diele Hungariae antiquae et novae prodomus (Posol starého a nového Uhorska), ktorého autorom je Matej Bel.

Najvýznamnejšie kúpele Slovensku

Smrdáky

Nachádzajúce sa 80 km severozápadne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Ich špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna.

V Smrdákoch je chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, sírna, hypotonická liečivá minerálna voda. Jej najúčinnejšou zložkou je aktívna dvojmocná síra, obsiahnutá vo vode vo forme voľného a viazaného sírovodíka.

Práve pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (vyše 400 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu na území Slovenska a strednej Európy.

V kúpeľoch Smrdáky sa úspešne liečia nasledovné zdravotné problémy:

  • kožné chorby (psoriáza, svrbivé choroby, ekzémy)
  • niektoré choroby pohybového ústrojenstva

Piešťany

Termálna voda ktorá v kúpeľoch Piešťany vyviera z hĺbky 2000 metrov vynášajúca niektoré špecifické zlúčeniny a energiu zemskej magmy. Táto voda je aj hlavným činiteľom tvorby nenapodobiteľného miestneho produktu - liečivého sírneho bahna.

V kúpeľoch Pieštany sa liečia choroby ako:

  • chronických postihnutí pohybového aparátu
  • rôzne formy reumatickej artritídy
  • skolióza
  • liečba po úrazoch pohybového aparátu chrbtice

Kúpele Piešťany úspešne pôsobia pri celom rade špecifických problémov, vrátane niektorých civilizačných chorôb a následkov stresu.

Formy liečby v Piešťanoch

Zrkadlisko

Bazén s prírodnou liečivou vodou teplou 39 °C. Teplom sa docieľuje uvoľnenie svalových stiahnutí a zmiernenie bolesti kĺbov.

Bahnisko

Sú to bazény s minerálnou vodou teplou 39 °C a bahnom, vybudované priamo na výveroch termálnych vôd.

Bahenný zábal

Patrí medzi minerálne teplé procedúry. Bahno s vysokým obsahom elementárnej síry a jej zlúčenín pôsobí mechanicky, chemicky a fyzikálne. Organizmus sa prehrieva a cez pokožku vstrebáva množstvo dôležitých látok. Bahno sa používa na celkové a čiastočné zábaly podľa ordinácie lekára. Teplota zábalu je 43 – 44 °C, dĺžka procedúry 20 minút.

Vaňový kúpeľ

Pri vaňových kúpeľoch je časť alebo celé telo okrem hlavy ponorené v teplej minerálnej vode. Teplotu vody určí lekár, pohybuje sa v rozmedzí od 36 do 38 °C. Kúpeľ pôsobí upokojujúco.

Ďalšie procedúry v kúpeľoch Piešťany

Uhličitý kúpeľ, Perličkový kúpeľ, Podvodná masáž, Vírivý kúpeľ, Šliapací kúpeľ, Škótske streky, Sauna, Klasická masáž, Reflexná masáž, Liečebný telocvik, Cvičenie vo vode, Elektroliečba, Svetloliečba, Akupunktúra, Laseropunktúra, Plynové injekcie a mnohé ďalšie.

Kúpele Trenčianske Teplice

Známe protireumatické kúpele ležiace v západnej časti Slovenska patria medzi najstaršie a najvyhľadávanejšie kúpele na Slovensku.

Spôsoby liečby v Trenčianskych Tepliciach

  • komplexná balneoterapia
  • odborná lekárska starostlivosť
  • kúpanie v zrkadliskách
  • bahenné zábaly - limoplast (zmes vody zbaveného bahna, parafínu a olejov )
  • fyzikálna terapia (vodo-, svetlo- a elektroliečebné procedúry )
  • hydroterapia
  • plynové injekcie
  • reflexná terapia
  • akupunktúra
  • medikamentózna liečba
  • rašelinové zábaly
  • Kneippova vodoliečba
  • diétne stravovanie

V kúleľoch Trenčianske Teplice sa úspešne liečia tieto choroby:

  • nervové ochorenia
  • ochorenia pohybového ústrojenstva
  • reumatické ochorenia

Turčianské Teplice

Kúpele so stáročnou históriou vyhľadávalo množstvo významných osobností, králi aj cisári. O turčianskej termálnej vode písali vedci i učenci.

Termálna voda v bazénoch a vaňových kúpeľoch vyviera z podložia pohorí Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. Za sekundu vyvrie na povrch siedmimi prameňmi 30 l síranovo-hydrouhličitanovej vápenato-horečnatej hypotonickej vody s obsahom vyše 1 500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri.

V kúleľoch sa úspešne liečia tieto choroby:
-choroby z povolania
-nervové ochorenia
-ochorenia obličiek a močových ciest
-ochorenia pohybového ústrojenstva
-reumatické ochorenia

Kúpele Rajecké Teplice

V kúpeľoch Rajecké Teplice sa úspešne liečia tieto choroby:

  • choroby pohybového ústrojenstva
  • nervové choroby
  • choroby z povolania
  • netuberkulózne choroby dýchacích ciest

Sklenné teplice

Kúpele Skelnné Teplice ležia na úpätí Štiavnických vrchov v idylickej doline, cez ktorú preteká potok Teplá.
V súčasnosti v Sklených Tepliciach vyviera 14 prameňov s teplotou od 37°C do 52,3°C. Využívajú sa aj umelé hĺbkové vrty a studne až do hĺbky 1600 m. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma.

Ojedinelý je jaskynný parný kúpeľ "Parenica", ktorý sa radí medzi európske unikáty. Termálne pramene vyvierajú priamo do jaskyne a svojou teplotou 42°C vyhrievajú jaskynný bazén.

V kúpeľoch Sklene Teplice sa úspešne liečia tieto choroby:

  • choroby pohybového ústrojenstva
  • ochorenia kĺbov a chrbtice
  • neurologické choroby
  • stavy po úrazoch a operáciách pohybového ústrojenstva

Nimnica

Kúpele Nimnica sú najmladšie Slovenské kúpele a sú minerálnou perlou Slovenska. Nachádzajú sa v Trenčianskom kraji v údolí rieky Váh medzi Považskou Bystricou (asi 11 kilometrov severozápadne) a Púchovom (asi 3.5 kilometra severovýchodne). Kúpele sú situované na úpätí výbežku Javorníkov nad Nosickou vodnou nádržou nazvanou Priehrada mládeže, v nadmorskej výške cca 300 m.

V týchto kúpeľoch sa nachádzajú pramene alkalických kyseliek, ktorých teplota je 10-13°C, celková mineralizácia cca 5000 mg/ l. Minerálna voda obsahuje sodík, draslík, horčík, železo, vápnik, chlór, jód a voľný oxid uhličitý. Využíva sa na pitnú a inhalačnú liečbu ako aj na vaňové uhličité kúpele.

V kúpeľoch sa liečia choroby obehového ústrojenstva, tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest, poruchy látkovej premeny a žliaz s vnútornou sekréciou (cukrovka, obezita), choroby ženské a choroby z povolania postihujúce tráviace a dýchacie cesty.

Z liečebných prostriedkov je to najmä pitná liečba minerálnou vodou, uhličité kúpele, vodoliečba, masáže podvodné, klasické, reflexné, liečebný telocvik skupinový a individuálny, elektroliečba a inhalačná liečba, teploliečba, sauna, plávanie a cvičenie vo vode (vyhrievaná na 33-35 °C), mechanoterpia, plynová injekcie, dietoterapia. Alkalická minerálna voda je veľmi vhodná na pitné kúry.

Kúpele Brusno

Kúpele Brusno ležia na strednom Slovensku, na Horehroní, 21 km severovýchodne od Banskej Bystrice smerom na Brezno, v jednom z postranných, zalesnených údolí Slovenského Rudohoria, na úpätí severných svahov Vepra v nadmorskej výške 424 m. Nachádzajú sa v úzkej doline obkolesenej ihličnatými lesmi. Ich poloha im určuje miernu, teplú a pomerne vlhkú podhorskú klímu.

Prírodným liečebným prostriedkom v kúpeľoch Brusno je prírodná liečivá voda. Vyvierajú tu pramene uhličitých, hydrouhličitanovo-sírových, vápenato-sodno-horečnatých, hypotonických studených minerálnych vôd. Základom liečby sú dávkované pitné kúry prírodnej liečivej vody a bazénové a vaňové kúpele v temperovanej minerálnej vode.

V kúpeľoch Brusno sa úspešne liečia tieto choroby:

  • žlčníka
  • žlčových ciest
  • pečene
  • pankreasu
  • chorôby obehového a pohybového ústrojenstva.

Kúpele Dudince

Prírodné liečivévody sa vyznačujú vysokým obsahom plynov ako je sírovodík a oxid uhličitý, ktoré sa používajú pri liečbe reumatických a srdcovocievnych chorôb, ako aj stavov po úrazoch a operáciách pohybového ústrojenstva.
Procedúry podávané na báze minerálnej liečivej vody patria medzi hlavné liečebné procedúry.

Pohybová liečba

V kúpeľoch má zvlášť veľký význam, najmä u pacientov s následkami po úrazoch pohybového ústrojenstva a po operáciách chrbtice.

Ďalšie procedúry

Šľapací kúpeľ, Parafínové zábaly, Rašelinové zábaly, Rôzne masáže, Hydrogalvan, Diadynamik, Ultrazvuk, Magnetoterapia a ďalšie.

Kúpele Sliač

Ležia v západnej časti Zvolenskej kotliny, na západnom úpätí Slovenského rudohoria v nadmorskej výške 373 m.

V kúpeľoch Sliač sa úspešne liečia tieto choroby:

  • choroby pohybového ústrojenstva
  • stavy po operáciách srdca
  • chyby srdcových chlopní

Kúpele Lúčky

Kúpele Lúčky ležia v horskej, na juh otvorenej doline pod úbočím Choča, na rozhraní Oravy a Liptova, v nadmorskej výške 621 m. Nachádzajú sa vo vzdialenosti 14 km na severovýchod od Ružomberka.

Nachádzajú sa tu liečivé pramene sírano-hydrouhličitanovej, vápenato-horčíkovej, hypotonickej, termálnej vody.

Minerálna voda má skoro izotermickú teplotu 31,5°C. Z prírodných liečivých prostriedkov sa na Lúčkach okrem termálnej minerálnej vody používa i rojkovská rašelina na zábaly.

Kúpele Číž

Jódové kúpele Číž sú vizitkou Gemera. Ležia na strednom Slovensku pri maďarských hraniciach na juhu okresu Rimavská Sobota v nadmorskej výške 174 m.

Pre liečebné účely sa využíva prameň Hygiea s prírodnou liečivou stredne mineralizovanou jódovou, chlorido - sodnou , hypotonickou minerálnou vodou s vysokým obsahom lítia a brómu.

Liečebné procedúry v kúpeľoch Číž:

pitná liečba /KRENOTERAPIA/ prírodnou jódo-brómovou minerálnou vodou z prameňa Hygiea,
klasická vodoliečba – ozónový vaňový kúpeľ, šlapací kúpeľ, vírivé kúpele, škótske streky, kanadská vaňa, podvodné masáže,

  • moderná rehabilitácia – skupinové a individuálne cvičenia, joga, rôzne formy špeciálneho polohovania, fitness, hydrokinezioterapia (vodná terapia),
  • reflexná liečba – masáže, klasické masáže čiastočné alebo celkové, segmentálne masáže, mobilizačné techniky a manipulačnú liečbu chrbtice, kĺbov,
  • teploliečba (parafínové zábaly),
  • svetloliečba – horské slnko, solux
  • elektroliečba – ultrazvuk. ionoforéza, galvanoterapia, diadynamik, diatermia, diatron, magnetoterapia, interferenčné prúdy, laseroterapia,
  • inhalácie
  • plyn. uhličitý kúpeľ ,
  • hippoterapia (rehabilitácia formou pomalej jazdy na koni)
  • diétne stravovanie

Kúpele Vyšné Ružbachy

Kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti Spiša na južnom úpätí Spišskej Magury v nadmorskej výške 617 m.

V kúpeľoch Vyšné Ružbachy sa úspešne liečia tieto choroby:

  • duševné choroby a poruchy
  • choroby pohybového ústrojenstva
  • choroby z povolania
  • choroby obehového ústrojenstva
  • netuberkulózne choroby dýchacích ciest
  • onkologické choroby
  • ženské choroby

Kúpele Bojnice

Ležia v Hornonitrianskej kotline, na východnom úpätí Malej Magury vo výške 297 metrov nad morom. Základom liečebných procedúr v Kúpeľoch Bojnice je prírodná, liečivá, hydrogén-uhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická akratoterma s teplotou od 28 – 52 ºC , ktorá vyviera z 9 prameňov.

V kúpeľoch Bojnice sa liečia tieto choroby:

  • choroby pohybového ústrojenstva
  • nervové choroby

Kúpele Kováčová

Kúpele Kováčová sa rozprestierajú v malebnom úbočí pod výbežkami Kremnického pohoria severozápadne od Zvolena v nadmorskej výške 320 m. V kúpeľoch Kováčová sa úspešne liečia pacienti s neurologickými a ortopedickými diagnózami.

Základom kúpeľnej liečby v Kováčovej sú:

  • bazénové a vaňové kúpele doplnené parfínovými zábalmi, klasickou podvodnou i reflexnou masážou a komplexnou fyzikálno-rehabilitačnou terapiou
  • rehabilitačný telocvik a doplnkom liečby je medikamentózna liečba

Bardejovské Kúpele

Bardejovské Kúpele patria k najkrajším kúpeľným mestečkám na Slovensku. Preslávili sa už v minulosti, najmä svojimi minerálnymi vodami, ktoré blahodárne pôsobia na tráviaci trakt. V kúpeľoch sa liečila druhá manželka cisára Napoleóna I. – Mária Lujza, neskôr ruský cár Alexander I. a v roku 1895 cisárovná Alžbeta, zvaná Sisi.

V kúpeľoch Bardejovské Kúpele sa úspešne liečia tieto choroby:

  • onkologické choroby
  • choroby obehového ústrojenstva
  • choroby tráviaceho ústrojenstva
  • choroby látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou
  • netuberkulózne choroby dýchacích ciest
  • ženské choroby

Bardejovské kyselky sa pokladajú za jedny z najliečivejších vôd v Európe, vhodné na plnenie a export.

Lyžiarské strediská

Slovensko je hornatá krajina a po celom jeho území sa nachádza mnoho moderných, špičkovo vybavených lyžiarskych rekreačných stredísk, v ktorých môžete aktívne tráviť svoj čas. Lyžiarske strediská ponúkajú bohaté možnosti na lyžovanie, snowboarding, bežkovanie alebo i skialpinizmus. Vo väčšine z nich sú vybudované veľmi dobré služby, ktoré zaručujú vašu spokojnosť.

Od roku 2003 sa lyžiarske strediská zaraďujú podľa počtu "hviezdičiek" do jednotlivých kategórií. Najlepšie 5 hviezdičkové lyžiarské strediská na Slovensku sa nachádzajú v Nízkych Tatrách v stredisku Jasná a vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese. K ďalším výborným lyžiarskym strediskám patrí Malinô Brdo pri Ružomberku, Veľká Rača pri Oščadnici, lyžiarske stredisko Donovaly, Krompachy Plejsy, Martinské hole a ďalšie.

Bezovec

  • Počet zjazdoviek: 5
  • Kapacita: 2660 osôb/hod.
  • Najvyšší bod: 700 m
  • Prevýšenie: 220 m
  • Dĺžka zjazdoviek: 1800 m

Rekreačné stredisko sa nachádza v strednej časti Považského Inovca v katasrálnom území obce Nová Lehota. Je vzdialené od Piešťan 20 a Nového Mesta nad Váhom asi 30 km.

Stredisko letnej aj zimnej turistiky dostalo meno podľa najvyššieho vrchu okolia, týčiaceho sa do nadmorskej výšky 743 m. Z vrcholu je krásny výhľad na hrebeň Bielych Karpát, Považie, Tríbeč a do Dolnonitrianskej kotliny. V stredisku možnosť ubytovania a občerstvenia.

Lyžiarske podmienky sú vhodné okrem zjazdového aj pre bežecké lyžovanie. Zjazdovky s umelým snehom a nočným osvetlením.

Bezovec je východiskom pre výlety na zrúcaniny hradu Tematín (3,5 km), Topoľčiansky hrad (5,5 km), alebo ku Dastínskej kyselke (3,5km). Strediskom vedie červená hrebeňovka.

Prístup je možný autom do obce Modrovka, tu odbočka na Modrovú a ďalej až na Bezovec. Autobusová zastávka asi 1000m pod strediskom.

Brezovica

Dolný Kubín - Kuzmínovo

Lyžovanie uprostred mesta, bežecké trate 5 km

Donovaly

Donovaly - jedno z najvýznamnejších lyžiarských stredísk na Slovensku. Lyžiarske terény ponúkajú výborné lyžiarske podmienky pre všetky kategórie lyžiarov, od začiatočníkov až po vyznávačov adrenalínových svahov.

Dominantou lokality je trojsedačková aktuálne už nova šesťsedačková lanovka na Novú Hoľu (1360 m n. m.), ktorej dĺžka je 1325 m a kapacita prepravovaných osôb 1305 za hodinu. Okrem sedačkovej lanovky je pre milovníkov bieleho športu k dispozícii 14 vlekov o kapacite 10.050 prepravených osôb za hodinu. V súčasnosti upravujeme 10 km zjazdoviek. Pripravenosť lyžiarských tratí zabezpečuje tím odborne vyškolených pracovníkov na výkonných strojoch Kassbohrer.

V roku 1998 bolo vybudované umelé zasnežovanie zjazdovky na Novú Hoľu a v roku 1999 aj zjazdoviek na Záhradišti, ktoré poskytuje výborné podmienky pre menej zdatných lyžiarov a labužníkov turistického lyžovania. V súčasnosti zasnežujeme približne 5 km zjazdoviek.

Veľmi zaujímavou atrakciou je večerné lyžovanie pri umelom osvetlení, diskotéky na snehu, prírodné klzisko pri čerpacej stanici na Mišútoch, vozenie na psích záprahoch, paragliding, lety v tandeme a iné zábavné aktivity na snehu.

Donovaly sú aj výbornou príležitosťou pre bežecké lyžovanie s traťami až do 30 km.
Neodeliteľnou súčasťou zimných Donovál sú preteky psích záprahov.

Radosť z pobytu zabezpečujú aj SKI servisy s kompletnými požičovňami lyžiarskej výstroje a lyžiarske školy.

Zimná sezóna na Donovaloch začína zvyčajne 1. decembra a končí začiatkom apríla. V marci sú ideálne podmienky na jarnú lyžovačku a prekrásnym výhľadom na zasneženú a slnkom zaliatu prírodu.

Habovka – Rúbaniská

Stredisko sa nachádza v dolnej časti Jasenskej doliny (2,5 km od obce Belá - Dulice). Je dobre prístupné asfaltovou cestou z obce Belá - Dulice, ktorá je celoročne udržiavaná. Prístup z obce Turčianske Jaseno je náročnejší.

Severné svahy na KAŠOVEJ sú upravované, vhodné pre menej náročných i pokročilejších lyžiarov. Veľkou prednosťou strediska je, že má vybudovaný zasnežovací systém (kanóny firmy LATEMAR). V stredisku sú rôzne typy lyžiarskych vlekov (3 vleky do 200 m, 3 vleky nad 200 m), ktoré spolu (bez lanovky) dávajú kapacitu 2600 os./hod. Prepravná kapacita sa sprevádzkovaním lanovky v r. 1998 zvýšila na 5000 os./hod. Štvorsedačková lanovka ENTERPRISE významne prispela k spokojnosti lyžiarov znížením čakacej doby. Má dĺžku 647 m pri prevýšení 140m, prepravná doba je 5,4 min.

V Jasenskej doline sú výborné podmienky i pre bežecké lyžovanie a horskú turistiku. Upravované sú 3 bežecké trate v dĺžke celkom 7 km, značené trate majú dĺžku 3 km. Východiskom je stredisko KAŠOVÁ. Lyžiarska sezóna trvá podľa klimatických podmienok od 15.12 do 31.3.

Kubínska hoľa - Záhradky

Lyžovačka v okolí Považskej Bystrice - pohorie Javorníkov a Strážovských vrchov s vynikajúcimi podmienkami pre zjazdové, bežecké lyžovanie a sánkovanie je ideálnym cieľom turistov v zimnom období.

Priamo v meste Považská Bystrica si môžete dosýta zalyžovať na mestskom vleku a lyžiarske strediská nájdete v priľahlých dolinách Javorníkov a Strážovských vrchoch (Plevník – Drienové, Horná Mariková – Ráztoka, Domaniža, Papradno – Podjavorník).

Najkrajšou značenou trasou pre milovníkov behu na lyžiach je hrebeň Javorníkov na štátnej hranici s Českou republikou od Makyty po Malý Javorník a ďalej cez Veľký Javorník do sedla Bumbálka alebo do Makova.

Makov

Lyžiarske stredisko SKI MAKOV sa nachádza v obci Makov, časť Čierne, na rozhraní Javorníkov a Turzovskej vrchoviny, leží 21 km severne od Bytče, 27 km západne od Čadce a 7 km od hraničného prechodu do Českej republiky.

Priemerná dĺžka sezóny trvá 90 dní. V prevádzke sú 2 lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 1 400 osôb za hodinu. Šikmá dĺžka vleku TATRAPOMA je 1200 m, výškový rozdiel je 230 m a vrcholová stanica je vo výške 920 m. Detský vlek má dĺžku 150 m. Zjazdové trate sú každodenne upravované, stredne náročné a ľahké. V prevádzke bufet a WC. Vhodné terény na lyžiarsku turistiku a sánkovanie. Najbližšia nemocnica v Čadci, pošta v Makove.

Oravice

  • Počet zjazdoviek: 1
  • Kapacita: 2400 osôb/hod.
  • Prevýšenie: 240 m
  • Celková dĺžka tratí: 1300 m
  • Dĺžka zjazdoviek: 1300 m
  • Dĺžka zjazdoviek s umelým zasnežovaním: 1 m

Podbiel - Pod Pálenicou

  • Počet zjazdoviek: 1
  • Dĺžka zjazdoviek: 600 m

Lyžiarsky svah v areáli športového klubu, parkovisko, bufet. Trať je stredne náročná, upravovaná, bez technického snehu.

Roháče-Spálená

  • Kapacita: 2900 osôb/hod.
  • Najvyšší bod: 1410 m
  • Prevýšenie: 400 m
  • Dĺžka zjazdoviek: 1800 m
  • Dĺžka zjazdoviek s umelým zasnežovaním: 1800 m

Valčianska dolina - SNOWLAND

  • Počet zjazdoviek: 5
  • Kapacita: 3200 osôb/hod.
  • Najvyšší bod: 630 m
  • Prevýšenie: 130 m
  • Dĺžka zjazdoviek: 3000 m
  • Dĺžka osvetlených zjazdoviek: 2200 m
  • Poloha: Valčianska dolina - Malá Fatra, 12 km od mesta Martin

Jedná sa o moderné lyžiarske a športové stredisko s kvalitnými službami pre zimnú i letnú sezónu.

Ďalšími obľúbenými lyžiarskymi strediskami sú Vitanová, Zázrivá – Lučivná, Zuberec – Janovky, či Zuberec - Milotín.