Primárny sektor sa vo všeobecnosti definuje ako súhrn odvetví, ktorých výroba je spätá s využívaním prírodných zdrojov. Vzhľadom na zložitosť získavania údajov a v niektorých prípadoch ich nedostupnosť, je náročné vytvoriť ucelený obraz o stave a vývoji hospodárenia v tomto sektore. Z nám sprístupnených údajov sa teda pokúsime o aspoň čiastočnú analýzu niektorých odvetví a posúdiť ich stav a rozvojové predpoklady vzhľadom na prírodné podmienky funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica nad Váhom

Z čiastkových fyzickogeografických analýz vyplýva, že najvhodnejšie podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva má centrálna oblasť Ilavskej kotliny. Vzhľadom na to, že táto časť regiónu je najpríťažlivejšou pre „lukratívnejší“ rozvoj priemyselnej výroby, dochádza tu v súčasnosti k postupnému vynímaniu poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu a vytváraniu priemyselných parkov. V Tabuľke 10 ešte nie sú zohľadnené posledné zmeny, t.j. vytvorenie priemyselného parku medzi mestami Nová Dubnica a Dubnica nad Váhom o veľkosti 250 ha. 

V Považskom podolí je typické pestovanie jačmeňa, pšenice, cukrovej repy a vo vyšších polohách prevažne zemiakov a v minulosti tiež ovsa. Pestovanie plodín v horských a podhorských obciach bolo vzhľadom na členitosť reliéfu, rôznu expozíciu svahov a odlišné klimatické podmienky veľmi diferencované. V Červenom Kameni sa napríklad pestovala raž a ovos, z okopanín najmä zemiaky a repa. V záhradkách i proso, bôb, vika a hrach. Ešte donedávna však patril FMR Dubnica v rámci Slovenska medzi významných producentov ovocia. Tradícia ovocinárstva bola najmä v Pruskom, Mikušovciach a Košeci. V súčasnosti sú však už ovocné sady vo väčšine prípadov spustnuté alebo prestárle. Sady v Pruskom sú už súčasťou súkromného poľovného revíru. Súkromná spoločnosť Ekopol, s.r.o., v ňom prevádzkuje súkromné poľovníctvo. Súkromné poľovačky ponúka i Agrofarma, s.r.o., Červený Kameň.

Na území FMR Dubnica sa v roku 2006 na rastlinnej produkcii najviac podieľala pšenica, jačmeň, raž, repka olejka a zemiaky, za ktoré však nemáme štatistické údaje. Najviac sa tu dopestovalo pšenice (5005,8 ton), ktorá predstavovala 5,9 % z celkovej produkcie tejto plodiny v Trenčianskom kraji, no významnejším podielom sa na produkcii Trenčianskeho kraja podieľala raž (14,3 %).

Chov hospodárskych zvierat je zameraný na hovädzí dobytok, ošípané, hydinu a ovce, ktoré sa z uvedených percentuálne najviac podieľajú na celkovom chove kraja (12,7 % zo všetkých oviec Trenčianskeho kraja). Je to práve extenzívny chov hovädzieho dobytka a oviec, ktorý má resp. mal historickú tradíciu v sledovanom území. Vo vidieckych sídlach sa ovce chovali takmer v každej domácnosti. Odovzdávali sa za protihodnotu (spravidla 5 kg syra za jedno pastevné obdobie) bačom. V monografii Červeného Kameňa sa napríklad uvádza 600 kusové ovčie stádo. Salašníctvo bolo rozšírené po oboch stranách Váhu. V samotnej Dubnici nad Váhom boli tri salaše. V súčasnosti je „hromadný“ chov oviec zastúpený už len v obciach Zliechov a Košecké Podhradie. Stav hospodárskych zvierat sa s výnimkou hydiny znižuje.

Lesný fond má výmeru 18 636,6 ha. Predstavuje teda bezmála 52 % z celkovej rozlohy regiónu, čo je vyšší podiel lesnej plochy než v Trenčianskom kraji (49 %) i v rámci celého Slovenska (40,9 %). V období rokov 1997 až 2005 sa uskutočnilo len nepatrné zníženie lesného fondu (pozri Tab. 10). Lesné komplexy pokrývajú predhoria a pohoria Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Najvyššiu rozlohu majú hospodárske lesy, významné je však zastúpenie ochranných lesov a zvyšok tvoria lesy osobitného určenia. Prevládajú listnaté lesy nad ihličnatými. Hlavnými drevinami sú z listnáčov: buk, dub, jaseň, javor, čerešňa, hrab a z ihličňanov: smrek, borovica a smrekovec.

Vzhľadom na pestré drevinové zloženie sú lesy sledovaného územia vysoko odolné voči vplyvom prostredia a zároveň sú vysoko hodnotné pre produkciu cennej drevnej hmoty (čerešňa, javor, jaseň – cenné listnáče). V programovom dokumente Euroregiónu Bíle-Biele Karpaty sa uvádza, že zdravotný stav lesov sa nevymyká celoslovenskému priemeru a funkcia lesov ako aj ich využívanie je mnohostranné a zodpovedá hospodárskej a environmentálnej danosti územia. O environmentálnych iniciatívach v lesnom hospodárstve nasvedčuje i skutočnosť, že lesy v správe Lesy SR, š.p. OZ Považská Bystrica a OZ Trenčín získali FSC certifikáciu. Tento krok považujeme za výrazný posun vpred v oblasti udržateľného využívania lesného bohatstva.

V poľnohospodárstve, poľovníctve, lesníctve, rybolove a chove rýb pracovalo na území FMR Dubnica v roku 2006 priemerne 458 zamestnancov, teda 3,8 % všetkých zamestnancov podľa OKEČ. Najväčšími poľnohospodárskymi subjektmi v regióne sú PD Dubnica nad Váhom, PD Vršatec Pruské a PD Bolešov.

Vzhľadom na to, že v oblasti lesného hospodárstva sa nám nepodarilo získať presnejšie údaje hospodárskych výkonoch, nedovoľujeme si v tejto oblasti vyvodzovať žiadne závery. Súčasný stav poľnohospodárstva sa nám však na základe dostupných štatistických údajov ako i uskutočnených rozhovorov javí skôr stagnujúci až úpadkový. S ohľadom na ďalší udržateľný rozvoj najmä vidieckych oblastí FMR Dubnica považujeme za nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia, ktoré by pomohli zlepšiť súčasnú situáciu v poľnohospodárstve regiónu.

V zhode so Štefunkovou a Dobrovodskou považujeme za udržateľný spôsob poľnohospodárstva taký, ktorý na našom území existoval v období pred kolektivizáciou poľnohospodárstva. Sú to „tie prvky orných pôd a trvalých poľnohospodárskych kultúr, ktorých tvar, členenie, orientácia, veľkosť, typ využitia, antropogénne formy reliéfu, technické a stavebné prvky a ďalšie ich vlastnosti ako aj regionálne či lokálne odlišnosti sú výsledkom interakcie prírodných podmienok, geografickej polohy, kultúrno-historického a hospodárskeho vývoja danej oblasti do začatia kolektivizačného procesu“.

Na našom území sme takého oblasti rozlíšili už len v podhorských oblastiach napr. Vršateckého a Košeckého Podhradia. Ako konkurencieschopnú alternatívu ku konvenčnému poľnohospodárstvu navrhujeme orientovať sa na ekologické poľnohospodárstvo a teda kvantitu nahradiť kvalitou. V rastlinnej výrobe navrhujeme orientáciu na tu dlhodobo pestované odrody, ktoré sú lepšie prispôsobené miestnym podmienkam (napríklad revitalizácia ovocných sadov – pestovanie bio ovocia) a špeciálne plodiny (liečivé rastliny, fenikel, rasca atď.). V živočíšnej výrobe považujeme za udržateľný extenzívny chov oviec, ktorý tu mal v minulosti tradíciu a stal sa i výrazným krajinotvorným činiteľom. V súčasnosti sa na území regiónu nachádzajú tri salaše, pričom všetky sú na území Strážovských vrchov: v Košeci, Košeckom Rovnom a Zliechove. Extenzívne hospodárstvo (všeobecne) dalo v minulosti vzniknúť lúkam, z ktorých mnohé sú dnes z floristického hľadiska významné a niektoré i zákonom chránené. Je na škodu, že lúky v Bielych Karpatoch sú dnes udržiavané len pričinením štátnej ochrany prírody. Salaš v tejto časti regiónu postrádame.