Rieka Váh tvorí hydrografickú os územia funkčného mestského regiónu (FMR) Dubnica a celé toto územie je súčasťou základného hydrologického povodia 4-21-08, ktoré tvorí dolnú časť Váhu. Táto časť povodia Váhu hraničí na území FMR Dubnica, v jeho juhovýchodnej časti, s povodím Nitry.
Plocha povodia Váhu vo FMR Dubnica s rozlohou 321,2 km2, zaberá 1,6 % z celkovej plochy povodia Váhu (19 696 km2). Je to prevažne symetrické povodie s miernou prevahou pravostranných prítokov. Charakterizované je neupraveným režimom odtoku povrchových vôd, ktorý sa prejavuje najmä u pravostranných prítokov z flyšovej oblasti Bielych Karpát. Pravostranné prítoky Váhu tečú takmer rovnobežne smerom na juhovýchod (najväčším je Tovarský potok) a z ľavej strany na juhozápad (najväčším je Podhradský potok).
V úseku povodia Váhu od Hričova po Piešťany sa nachádza 14 kontrolných profilov, v ktorých sa systematicky zhodnocuje súčasný stav kvality povrchových vôd. Na území FMR Dubnica sa z týchto kontrolných profilov nachádzajú dva. Jeden je situovaný vo Váhu na jeho 177,8 riečnom kilometri a druhý v derivačnom Nosickom kanáli na jeho 10,9 kilometri. Údaje z vyhodnocovania týchto profilov pochádzajú z obdobia rokov 1996 a 1997. Aktuálnejšie údaje budú k dispozícii až po novelizácii systému vyhodnocovania hydroekologických ukazovateľov povodí podľa smerníc EÚ a to v dohľadnom období rokov 2008 – 2009.
Vody, ktoré sa sledovali v profile Váhu pod Dubnicou sú charakterizované s veľmi dobrým kyslíkovým režimom (II. trieda) s obsahom rozpustného O2 na úrovni I. triedy. Vyššia je mineralizácia vody (III. trieda) a obsah N vo všetkých troch formách: N – NH4+ a N – NO3- (III. trieda), N – NO2- (V. trieda). Sapróbny index biosestonu spĺňa kritéria III. triedy, počet koliformných baktérií dosahuje IV. triedu kvality.
Prietokový režim Nosického kanála v záujmovom území je závislý od špičkovej prevádzky vodných elektrární Ladce, Ilava a Dubnica. Odpadové vody z verejných kanalizácií týchto troch sídiel ovplyvňujú zas jeho kvalitatívny režim. Kvalita vody Nosického kanála v profile pod Dubnicou je zhodná s kvalitou vody Váhu v Púchove. Prítomnosť komunálneho znečistenia z ČOV Ladce a Ilava naznačujú mierne zvýšené hodnoty CHSKCr a vyšší počet koliformných baktérií.
Kvalita podzemných vôd sa sledovala v kvartérnych sedimentoch v obci Kameničany a podľa STN 75 7111 bola vyhodnotená ako nevyhovujúca vo fyzikálnych a chemických ukazovateľov (obsah Fe) a vyhovujúca v ukazovateľoch špeciálneho rozboru. Ako zdroj tohto znečistenia boli identifikované VaK Ilava, VaK Dubnica nad Váhom a ZŤS ENERGO a.s. Dubnica nad Váhom.
Hydrogeologické pomery
V chočskom a strážovskom príkrove sú vymedzené tri veľmi významné rozsiahle hydrogeologické štruktúry puklinových a puklinovo-krasových podzemných vôd. Na území FMR Dubnica sa nachádza jedno z nich. Je to hydrogeologická štruktúra vápencov a dolomitov spomínaných príkrovov medzi Košeckým Podhradím a Čičmanmi. Výstup značnej časti vôd tejto oblasti, pri ktorom sa predpokladá až 500,0 l.s-1 nevyužitých podzemných vôd sa však nachádza už mimo záujmového územia v doline Radotina (okres Považská Bystrica).
Zvodnejšie súvrstvia bradlového pásma sú odvodňované prameňmi malých výdatností (do 0,2 l.s-1.). Väčšina prameňov je sutinového charakteru, vyskytujú sa však i puklinové a bariérové pramene. Osobitnú pozornosť si zasluhujú pramene zo skupiny vršateckých bradiel. V oblasti Vršateckého Podhradia sa vystupuje skupina prameňov, z ktorých sumár troch najvýdatnejších má celkovú výdatnosť 9,8 – 11,9 l.s-1.
Obeh podzemných vôd vo flyšových súvrstviach je prevažne plytký a viazaný na zónu zvetrávania a podpovrchového rozpojenia hornín. Vo vrchnej časti bielokarpatskej jednotky je výdatnosť puklinových prameňov väčšinou malá pod 0,1 l.s-1 a len v niektorých oblastiach sa pohybuje v rozmedzí 0,1 – 0,5 l.s-1.
V úseku Ilavskej kotliny je hrúbka fluviálnych sedimentov poriečnej nivy Váhu do 19,0 m a šírka 1,2 až 4,0 km. Priepustnosť zvodnených štrkov a pieskov je veľmi dobrá. Súčiniteľ filtrácie sa pohybuje od 2,3.10-2 do 1,22.10-3 m.s-1 a pri okrajoch poriečnej nivy sa znižuje na 1,7.10-4 m.s-1. Sedimenty sú vysoko zvodnené a výdatnosti vrtov sa môžu pohybovať do 50,0 l.s-1, ojedinele až 73,0 l.s-1. Rozhodujúci význam pre tvorbu podzemných vôd má infiltrácia zo zrážok a lokálne (oblasť Ladiec) sú podzemné vody poriečnej nivy Váhu doplňované príronmi z podložných vápencov mezozoika, čo sa pozitívne odráža aj v kvalite vôd. Podzemné vody prúdia súbežne so smerom údolia Váhu a sú ovplyvnené drenážnym účinkom derivačného kanálu.
Štrky a piesky poriečnej nivy Váhu sú veľmi vysoko zvodnené a je v nich akumulované veľké množstvo zásob podzemných vôd. Súčiniteľ filtrácie je od 1,0.10-3 do 8,0.10-3. Výdatnosti vrtov sa pohybujú od 10,0 do 33,0 l.s-1.
Stredná časť povodia Váhu je oblasť s početným výskytom prírodných minerálnych vôd a to hlavne v Trenčianskej kotline. Celkovo bolo na tomto území zaregistrovaných 132 zdrojov minerálnych vôd. Na území FMR Dubnica sa však z týchto zdrojov nenachádza žiaden.
Na sledovanom území sa nenachádzajú žiadne zdroje geotermálnych vôd. Najbližšie využívané zdroje gtv sa vyskytujú v Trenčianskych Tepliciach (38,0 – 40, 0 °C) a Belušských Slatinách (16,0 – 22,0 °C).
Významné využiteľné zásoby podzemných vôd
Z kvartéru a neogénu Ilavskej kotliny je napriek značným využiteľným zásobám podzemných vôd (870,0 l.s-1) odber nepomerne nízky (316,3 l.s-1). Zo zásob schválených KKZZ v kategórií B na 268,0 l.s-1 sa využíva len 3,5 l.s-1. Ide o úseky Savčina – Podvažie, Kameničany – Slavnica a Lednické Rovne – Horovce, pričom prvé dva sa nachádzajú na sledovanom území. Ďalšie potenciálne nevyužité zdroje podzemných vôd sú aj v blízkosti Ilavy, Dubnice nad Váhom, medzi Bolešovom a Pruským a v Ladcoch (cca 150,0 l.s-1). Tieto zdroje podzemnej vody vyžadujú plošne rozsiahlu ochranu.