Severnú hranicu Prešovského kraja (PK) tvorí štátna hranica s Poľskom, ktorú tvoria prirodzené prírodné prekážky - pohoria a rieky. Na východe kraj susedí s Ukrajinou. Na južnej strane susedí s Košickým krajom a na západe so Žilinským a Banskobystrickým krajom.
Základná charakteristika Prešovského kraja
- Rozloha v km2: 8 998, Počet obyvateľov: 793 182,
- Hustota obyvateľstva: 88 ob. na km2
- Počet okresov: 13 (Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou),
- Počet miest: 23,
- Počet obcí: 642
Najvyššie položeným miestom kraja je Gerlachovský štít (2 665 m n.m) leží na severe východného Slovenska.
Najcennejšie sú národné parky – TANAP, Pieniny a Národný park Poloniny, v juhozápadnom cípe zasahuje do územia kraja časť Národného parku NAPANT.
Najväčšie plochy kraja zaberajú celky Vonkajších Karpát - Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy.
Zasahujú sem aj celky Fatransko-tatranskej oblasti - Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského rudohoria je na území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem zasahujú ešte aj Košická kotlina, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy.
Celky Vonkajších Karpát sú z paleogénneho flyšu so striedajúcimi sa vrstvami ílovcov a pieskovcov, miestami s prímesou zlepencov. Fatransko-tatranské celky a celky Slovenského raja tvoria granodiority, diority, staré kryštalické bridlice a usadeniny rôzneho veku, predovšetkým druhohorné vápence a dolomity. Slanské a Vihorlatské vrchy pozostávajú z andezitov a ich tufov. Košická kotlina je vyplnená neogénnymi sedimentmi pokrytými sprašou. V podtatranskej kotline prevažujú ľadovcovo-riečne usadeniny.
Reliéf kraja je členitý. Vo flyšových celkoch má prevažne charakter vrchovín, vo vyšších častiach hornatín. Na odolnejšom pieskovcovom flyši vznikli vyvýšené chrbty pohorí, na miestach menej odolných ílovcoch rieky vyhĺbili erózne brázdy. Najvyššie polohy Tatier majú ľadovcový reliéf so štítmi a ľadovcovými dolinami. Pozoruhodný je krasový reliéf v Slovenskom Raji a v Pieninách. V kotlinách prevažuje pahorkatinový reliéf.
Cestovný ruch v Prešovskom kraji
Lákadlom Prešovského kraja sú najznámejšie Národné parky Slovenska. Ďalej je to Mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Ždiar, ďalšie kultúrne pamiatky v Poprade – Veľkej, Matejovciach, Švábovciach, múzeum TANAP-u, Podtatranské múzeum v Poprade, galérie a pod.
Na území PK sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých vôd v Bardejovských Kúpeľoch a Vyšných Ružbachoch s celoslovenským až medzinárodným významom, v Novej Ľubovni, Malom Sulíne, Červenom Kláštore a Šarišskom Štiavniku, s regionálnym významom a v Gánovciach s miestnym významom i mnohé pramene minerálnych vôd.
Významnými kúpeľnými miestami celoštátneho významu sú Vysoké Tatry, Vyšné Ružbachy a Bardejovské kúpele. Územie je rovnako bohaté na výskyt geotermálnych vôd. Významným lokalizačným činiteľom je i vodná nádrž Domaša situovaná v atraktívnom prírodnom prostredí.
Hospodárstvo a doprava v Prešovskom kraji
Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Región patrí k priemerne priemyselným oblastiam, s významným zastúpením spracovateľského priemyslu. Priemyselná výroba je koncentrovaná najmä v okresoch Prešov, Poprad, Humenné, Bardejov. Priemysel je rôznorodý, bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvie.
Súhrn priemyselných výrobných odvetví okresov Prešovského kraja
- Ťažba nerudných surovín,
- Výroba potravín,
- Odevný textilný a kožiarsky priemysel
- Drevospracujúci priemysel, výroba celulózy, papierenský priemysel a polygrafia,
- Chemický a farmaceutický priemysel,
- Výroba kovových výrobkov, strojov, zariadení a dopravných prostriedkov,
- Elektrotechnický priemysel,
- Priemysel stavebných hmôt
V bardejovskom regióne je zastúpený potravinársky priemysel, v humenskom chemický a potravinársky priemysel, v popradskom v stavebných podnikoch a firmách dominuje strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel, v prešovskom regióne prevláda odevný a textilný priemysel. Drevospracujúci priemysel má taktiež výrazné zastúpenie.
Doprava
Z medzinárodného hľadiska najdôležitejšou časťou ciest sú diaľnice. Územím kraja prechádza iba časť diaľnice D1 Prešov – Košice. V súčasnosti sa pokračuje v budovaní diaľnice D1 v západnom smere, časťou ktorej je aj tunel Branisko. Súčasťou systému európskych ciest, ktoré prechádzajú územím nášho kraja, sú cesty západo - východného smeru E50 Poprad – Košice – hranica s Ukrajinou a severo - južného smeru E68 štátna hranica s Poľskom- Stará Ľubovňa- Prešov- Košice- s pokračovaním do Maďarska. Nedostatočne rozvinutá štruktúra ciest je príčinou sťažených rozvojových možností.
Obyvateľstvo Prešovského kraja
Územie kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako deväť desatín predstavuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rómska, rusínska a ukrajinská.
Obyvateľstvo v produktívnom veku je zastuúpené 62,6 %. Najnižší index starnutia má Prešovský kraj (79,8). Nezamestnanosť patrí medzi najvyššie v SR.
Vzdelávanie a zdravotníctvo
Prešovská Univerzita s fakultami Humanitné a prírodné vedy, Filozofická, Pedagogická, Zdravotníctva,
Pravoslávna bohoslovecká a Gréckokatolícka bohoslovecká. Ďalšou univerzitou, ktorá má v kraji zastúpenie, je Technická univerzita Košice s fakultou výrobných technológií.
Pôdy, geológia a nerastné suroviny v Prešovskom kraji
Na prevažnej väčšine územia sa vyskytuje hnedá lesná pôda kambizem. Na vápencových horninách sa vyvinula rendzina, vo vyšších polohách podzolová pôda. V kotlinách a nižších plošinách Ondavskej a Laboreckej vrchoviny sa nachádza ilimerizovaná pôda luvizem. Pozdĺž riečnych tokov sú pásy nivnej pôdy fluvizeme.
Kotliny a doliny kraja sú značne odlesnené. Zhruba od čiary Prešov-Orlov smerom na západ prevládajú v lesoch smreky, smerom na východ buky. Miestami býva primiešaná jedľa a borovica, v nižších polohách dub
a kde-tu sa nájdu zvyšky lužných lesov. Zo živočíchov sú tu najmä zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov, alpínskych lúk a holí.
Geológia: Slanských vrchov–Dubník a Zlatá Baňa (opál), Kišovce–Švábovce (mangán).
Ťažba: nerudné suroviny, najmä pre stavebné účely. Ložiská týchto nerudných surovín: bentonit a zeolit,
vápence a cementárske suroviny, stavebné suroviny – andezity a ich suroviny.
Významné sú ložiská kamennej soli v lokalitách Solivar Prešov. Dôležitým stavebným materiálom sú ložiská štrkopieskov v
údolných nivách. Miestna ťažba štrku z tokov je rozšírená po území celého kraja.
Podnebie a vodstvo v Prešovskom kraji
Podnebie je ovplyvnené zrážkovým tieňom i rastúcou kontinentalitou a jednotlivé časti územia kraja patria ku všetkým základným typom klímy.
Z hydrografického hľadiska leží územie Prešovského kraja na hlavnom európskom rozvodí. Najvýznamnejšie rieky tečúce územím kraja sú Dunajec, Poprad, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec. Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie Bodrogu a Hornádu), iba severozápadná časť územia kraja patrí k úmoriu Baltského mora (povodie Popradu a Dunajca).
Režim odtoku vôd z prevažnej časti územia Prešovského kraja je nevyrovnaný, čo spôsobuje málo priepustné flyšoidné podložie, ako aj podnebné pomery. Najvyššie prietoky riek sú na jar (marec až apríl) a za letných búrok, keď hladiny riek rýchlo stúpajú.
Najväčšie vodné nádrže sú Domaša na Ondave a Starina na Ciroche. Ich výskyt sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy, Cigeľka).Vďaka termálnym a minerálnym prameňom vznikli Bardejovské kúpele a kúpele vo Vyšných Ružbachoch. V Lipovciach je prameň minerálnej vody Salvator.