Jadrová energetika na Slovensku sa začala rozvíjať v úzkej spolupráci s bývalým ZSSR. Dohoda o výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v spolupráci s vtedajším ZSSR bola podpísaná v roku 1956, výstavba začala v roku 1958.

Celkový inštalovaný výkon jadrových elektrární na Slovensku je 2 640 MW. Výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach na Slovensku je energetickým dispečingom spravidla regulovaná v pásme základnej záťaže, pretože ich prevádzka je najekonomickejšia pri plnom výkone.

Prevádzka jadrových elektrární je kampaňovitá - približne raz za rok sa reaktor odstaví kvôli výmene paliva. Palivom je oxid uraničitý (UO2) obohatený štiepiteľným izotopom uránu U-235, ktorého priemerné obohatenie v palivovej kazete je 3,82 %).

Prevádzkou v reaktore sa obohatenie paliva postupne znižuje a preto je potrebné nahradiť ho po určitom čase palivom čerstvým. Po skončení kampane sa pomocou zavážacieho stroja z aktívnej zóny reaktora vyvezie a doplní asi jedna štvrtina vyhoreného paliva. Vyhorené palivo sa ukladá do bazénu vyhoreného paliva, kde sa skladuje a chladí 6 rokov. Potom sa takéto palivo prepravuje v špeciálnych kontajnerov do medziskladu vyhoreného paliva (na Slovensku je v areáli elektrární v Jaslovských Bohuniciach), kde sa uskladní na 50 rokov. Nízko a stredne rádioaktívne odpady vznikajúce počas prevádzky sa spracovávajú do pevnej formy a ukladajú sa na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.

Počas odstávok na výmenu paliva sú jednotlivé systémy a komponenty elektrárne kontrolované a robí sa na nich údržba, aby bola zabezpečená ich bezporuchová prevádzka počas nasledujúceho obdobia.
Na Slovensku existujú 2 lokality výroby elektrickej energie na báze jadrových palív:

1. EBO – Atómové elektrárne Bohunice

Výber lokality Jaslovské Bohunice pre výstavbu prvej jadrovej elektrárne u nás nebol náhodný. Výber sa riadil viacerými veľmi prísnymi kritériami, ktoré možno v zásade rozdeliť na skupinu sociálnych faktorov (hustota osídlenia, rozloženie sídelnej sídel, vzdialenosť od husto osídlených aglomerácií, a pod.), hospodárskych faktorov (stupeň rozvoja priemyslu, energetická bilancia regiónu), vojensko-strategických faktorov, a napokon skupinu prírodných faktorov, ktoré podmieňujú migráciu rádionuklidov v životnom prostredí.

Najstaršou časťou atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach (EBO) je blok A-1. Ide o experimentálnu jadrovú elektráreň, ktorej činnosť sa začala prifázovaním na sieť 25. decembra 1972 a skončila v roku 1977, kedy pri výmene paliva došlo k nehode. Ďalšie opravy a úpravy elektrárne sa ukázali byť neefektívne a elektráreň bola zakonzervovaná.

Súbežne s výrobou v bloku A-1 sa začal v roku 1972 budovať modernejší blok V-1 s dvoma reaktormi typu VVER 440 typu V 230, ktorý bol trvalo zapojený do siete v rokoch 1978 – 1980. Vo vzdialenosti 1,5 km od V-1 boli vybudované ďalšie 2 reaktory v elektrárni V-2, z ktorých prvý bol spustený v roku 1984 a druhý roku 1985. Jadrová elektráreň V2 je zdokonaleným typom VVER 440 s reaktormi V 213, ktorá sa začala budovať v roku 1976. Výrazné rozdiely v porovnaní s V1 sa týkali spôsobu riadenia prevádzky a vybavenia bezpečnostnými systémami.

Elektrická energia je v EBO v súčasnosti vyrábaná v štyroch reaktorových blokoch (dva vo V-1, dva vo V-2). Každý reaktorový blok má inštalované dve turbíny s výkonom po 220 MW, čiže celá elektráreň disponuje celkovým elektrickým výkonom 1760 MW. V rámci celého energetického systému v Slovenskej republike to dodnes predstavuje najvyšší celkový inštalovaný výkon v jednej lokalite.

Pri výstavbe jadrových elektrární V-1 a V-2 bola prijatá vo svete najrozšírenejšia koncepcia tlakovodných reaktorov a použitý bol sovietsky projekt VVER-440. Ročná výroba elektrickej energie v elektrárňach V-1 a V-2 je približne 12 000 GWh. Od roku 1987 dodáva elektráreň V-2 teplo odberateľom mesta Trnava, obci Jaslovské Bohunice a od roku 1997 zásobuje teplom mestá Leopoldov a Hlohovec.

V 90. rokoch minulého storočia podstúpili elektrárne V-1 a V-2 finančne veľmi náročnú modernizáciu svojich zabezpečovacích zariadení tak, aby zodpovedali najprísnejším svetovým normám. Preto značná časť odbornej verejnosti prijala s rozhorčením rozhodnutie vlády SR z roku 2001 pristúpiť na dohodu o finančnej pomoci Európskej únie pre SR (prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj) podmienenú zastavením prevádzky elektrárne V-1 v rokoch 2006-2008.

2. EMO – Atómové elektrárne Mochovce.

Elektráreň leží v katastri obce Mochovce, ktorá bola pre účely výstavby elektrárne zlikvidovaná a katastrálne územie bolo pričlenené k obci Kalná nad Hronom.

História projektu Mochovce sa začala písať už v 70-tych rokoch. Vtedy sa v bývalom Československu začal geologický prieskum lokalít vhodných na výstavbu novej atómovej elektrárne. Budúca elektráreň musela stáť na seizmicky stabilných geologických formáciách. Nevyhnutnou podmienkou bola blízkosť vodného zdroja, ktorý slúži na chladenie a dopĺňanie odparenej vody. V blízkosti komplexu sa nemali nachádzať veľké priemyselné podniky, ani mestské aglomerácie. Po zohľadnení všetkých faktorov padlo definitívne rozhodnutie – pre výstavbu jadrovej elektrárne bola vybraná lokalita obce Mochovce.

Prípravné zemné práce sa začali v júni 1981 a samotná výstavba jadrovej elektrárne v novembri 1982. Začiatkom 90-tych rokov sa dostavba elektrárne stretla s nedostatkom financií. Jediným možným spôsobom zabezpečenia ďalšieho postupu prác sa ukázalo hľadanie finančných zdrojov v zahraničí. Po náročných rokovaniach v septembri 1995 vláda Slovenskej republiky schválila model dostavby a financovania 1. a 2. bloku. Podľa neho sa dostavba realizuje v rozsahu pôvodného projektu a s pôvodnými zmluvnými dodávateľmi.

Vstup zahraničného kapitálu a renomovaných firiem, ako Electricité de France, Siemens, alebo FramAtome však podmieňovalo komplexné zhodnotenie projektu i celkového stavu zariadení elektrárne. Výstavba 3. a 4. bloku jadrovo-energetického zariadenia v Mochovciach bola utlmená v roku 1992. Dostavba 3. a 4. bloku EMO predstavuje podľa štúdie najnižších nákladov spracovanej Slovenskými elektrárňami, a. s., ekonomicky najvýhodnejšiu variantu zabezpečenia elektrickej energie na pokrývanie spotreby na Slovensku v budúcnosti.

Elektráreň v Mochovciach má štyri bloky s tlakovodnými reaktormi typu VVER-V 213, každý s výkonom 440 megawattov (MW). Jeden reaktorový blok VVER 440 ročne vyrobí priemerne asi 3000 GWh, čo pokrýva takmer 10 % spotreby elektrickej energie na Slovensku. Palivom je obohatený urán.

Mochovské bloky patria medzi najnovšie jadrové bloky VVER 440/ V 213 a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli na tom, že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa všetky medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú.

Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roku 1999. Dostavba tretieho a štvrtého bloku bola dočasne pozastavená, s tým, že jednou s možností je ich dobudovanie na tepelnú elektráreň.

V blízkosti EMO sa nachádza Republikové úložisko nízko a stredne rádioaktívnych odpadov, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2000. Toto úložisko neslúži na ukladanie vyhoreného paliva z našich jadrových elektrární.