Pod pojmom kvalita pôdy môžeme chápať jej produkciu a úrodnosť. Kvalita závisí od množstva oxidov rozpustených vo vodnom roztoku. Horčík a vápnik na seba viažu iné látky a potom ich vo forme mikroelementov pomaly uvoľňujú do prostredia a do potravinových reťazcov.

Antropogénna kontaminácia:

  • vzduchom: ako spad z priemyselných závodov. Existuje asi 8 oblastí zdevastovaných (okolie Bratislavy a Košíc, Žiarská kotlina, strdné považie, spišské rudohorie, gemer, horná nitra, trojuhoľník Strážske-Humenné-Vranov nad Topľou)
  • vodou: splachovaním odpadových vôd do vodných tokov z priemyselných podnikov a presak poľnohospodárskych hnojív

Hygienické pôdy sú všetky karbonátové pôdy a pôdy, ktoré sa vápnia

  • okolie Bratislavy: ťažké kovy, dusičnany
  • horná Nitra: síra, arzén
  • okolie Košíc: všetko a ťažké kovy
  • gemerské s pišské rudohorie
  • trojuhoľník Strážske-Humenné-Vranov nad Topľou: karcinogény
  • žiarska kotlina

Neproduktívne funkcie pôdnej pokrývky: zachovanie genofondu, archeologická, stavebná potravinová produkcia

Ťažké kovy ako napr. olovo, ortuť, vanád, wolfrám, tytán, molybdén, chróm, nikel, kadmium sú nasávané hrubšími koreňmi a prechádzajú cez pletivo do semien plodov

NO2 dusitan: forochemicky labilný, pri rozpade sa viaže na krvné farbivo

  • náročné na dusičnany: reďkovka, kaleráb, šalát, špenát, tekvica, cukina, cvikla
  • stredne náročné: petržlen, mrkva...koreňová zelenina, uhorka, melón
  • nenáročné: strukoviny

v kyslom prostredí dusičnany nie sú mobilné