V 19. storočí dochádzalo na Balkáne k postupnému búreniu sa národov proti Tureckej nadvláde. Došlo k povstaniu Grékov proti Turkom v 20 tych rokoch 19. storočia. Európa čelila veľkej dileme. Na jednej strane nechceli pomáhať sultánovi ale nemohli podporovať vzbury. Do popredia sa však dostáva význam spoločenskej mienky a propagandy. V rovnakom období vzniká romantizmus v západnej Európe a za hlavných hrdinov si zobrali Grékov.

Pod stále silnejúcim napätím došlo k vyvražďovaniu muslimov na Peloponéze (Grékov aj Turkov). Mocnost vtedyi porušili princíp a prišli na pomoc Grékom, zasadilo sa za to Rusko ktoré malo na Balkáne aj iné záujmy, Rusi začali postupne prenikať na Balkán.

V roku 1830 vypuklo povstanie aj v Poľsku, ale bolo potlačené Ruskom a Poliaci stratili ešte o čosi viac zo svojej už aj tak biednej autonómie. V roku 1830 revolúcia vo Francúzsku a zmena panovníka. Došlo aj k revolúcia v Holandsku, ktorej dôsledkom bolo osamostatnenie Belgicka, za ktoré sa zaručila Veľká Británia a Belgicko sa už krátko po svojom vzniku stalo jednou z najvyspelších kralín v Európe - vypuknutie priemyselnej revolúcie na kontinente. Dochádza k postupnej zmene spoločenských pomerov.

V rokoch 1848-49 celá vlna revolúci v Európe. Vo Francúzsku došlo k zvrhnutiu konštitučnej monarchie, potom Taliansko, Nemecko, Rakúsko a Uhorsko. Vo Francúzsku to boli motívy sociálne a politické v Taliansku, Nemecku a Rakúsku aj nacionalistické. Jedine Rusko nebolo zasiahnuté revolúciou. V tomto období došlo k zásadným zmenám:

  • Francúzsko sa zmenilo z monarchie na republiku
  • Nemci počas revolúcie vytvorili zasadanie všenemeckého parlamentu, ktoré chcelo zjednotenie Nemecka a koruna bola ponúknutá Pruskému kráľovi ten však odmietol
  • Taliansko ostalo rozdelené medzi štáty
  • pre Rakúsko sa najväčším problémom stalo Uhorsko, ktoré nevedelo potlačiť, no počas tohto obdobia bol na trón dosadený mladý Franc Jozef, ktorému sa za pomoci Ruska podarilo potlačiť Uhorský odpor v roku 1839 pri Vigľaši
  • Maďari od tej doby k smrti nenávideli Rusov, ktorí potlačili reálne šance a Uhorská šľachta emigrovala pred Rakúskom, odkiaľ podporovala protirakúsku politiku
  • V období 1848-49 len Veľká Británia a Rusko ostali bez väčších zmien

Vo Francúzsku bola nastolená republika na čele s Napoleónom III, Ktorý mal tú nevýhodu, že za svoj veľký vzor považoval svojho menovca a chcel z Francúzska urobiť veľmoc. Taliansko bolo stále rozdelené a prechovávalo ešte väčšiu nenávisť k Rakúsku, ktoré potlačilo revolúciu. Na Balkáne bolo nadalej jediným samostatným štátom Grécko a s ním Čierna Hora, ktorá však prežívala len vďaka veľkej podpore Ruska, ktoré financovalo časť jej rozpočtu.

V poslednej štvrtine 19. storočia dochádza znovu k problémom na Balkáne. Rusko sa už zrehabilitovalo po Krymskej vojne a na Balkáne sa začali znovu prebúdzať daľšie národy, hlavne Bulharsko, ktoré začalo bojovať proti Turkom. Znovu začala pracovať propaganda a dali sa do popredia zverstvá, ktoré Turci páchali na obyvateľstve. To využilo Rusko a začalo prenikať na juh, prepochodovali celý Balkán a boli taký úspešní, že sa zastavili až niekoľko kilometrov pred Istanbulom

Pred Istanbulom sa ale zastavili, pretože dostali tiché ale veľmi výstražné varovanie od Angličanov, že ak vstúpia do Istanbulu Anglicko napadne Rusko. Rusi podpísali St. Štefanský mier, kde Turci museli vyhovieť požiadavkam, ktoré zaručovali nezávislosť Rumunska, Srbska a Čiernej Hory a vytvárali obrovský Bulharský štát, ktorý zaberal celé Macedónsko až k Egejskému moru, ktorý mal byť ruským protektorátom.

Rakúšania spustili poplach pod zámienkou že Rusi síce vytvárajú Bulharsko, ale že toto je iba ďaľším územím Ruska, na čo mocnosti donútili Rusko aby zrušilo tento mier Tu sa ešte raz blisol Bismarck, a ako nezávislý pozorovoateľ, ktorý doteraz nemal žiadne plány na balkáne a zvolal roku 1877 Berlínsky kongres, kde sa veľmoci mali dohodnúť na usporiadaní Balkánu Najviac boli proti Rusom Rakušania, a keďže malo Nemecko s nimi ešte plány aj napriek tomu, že sa tvárilo ako neutrálne snažilo sa čo najviac nahrávať Rakúsku.

Rusi nedocenili závažnosť sitúácie a poslali na kongres velmi slabého vyjednávača, čiže tak aj dopadli
bola dohodnutá nezávislosť pre Rumunsko, Srbsko, Čierna hora, a čo sa týka Bulharska, vzniklo jedno malé Bulharsko a ešte jedno malé na juhu, ale obidve boli len autonómnymi provinciami Turecka a naviac v Bulharsku bola dosadená Nemecká dynastia aby sa zabránilo rozširovaniu vplyvu Ruska na Balkáne.

Rakúsko získalo poverenie okupovať Bosnu a Hercegovinu, a aj keď toto územie patrilo formálne ďalej Turecku, Rakúsko tam napochodovalo so svojou armádou a začalo si to tam organizovať po svojom. Výsledkom bolo to, že Rusi už definitívne začali považovať Rakúsko za nepriateľov a proti Rakúšanom sa začali obracať aj ostatné Balkánske národy najmä Srbi, ktorým sa nepáčilo, že Rakúšania sa dostali k Bosne a Hercegovine, pretože ju považovali za súčasť Srbska.