Bratislava je hlavné mesto Slovenskej Republiky. Zároveň je aj najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Bratislava má rozlohu 367,584 km², žije tu okolo 450 tis. obyvateľov. Bratislava je tiež sídlom prezidenta, parlamentu, vlády, a rôznych ministerstiev a úradov. V meste sa nachádza niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Poloha Bratislavy

Fyzickogeografická makropoloha

Slovensko je vnútrozemská krajina, vzdialenosť Bratislavy od okrajových morí Atlantického oceánu je veľká. Pobrežie ako čiara, ktorá mala predovšetkým v minulosti výraznú príťažlivú silu pre lokáciu a rozvoj sídiel i ostatných ľudských aktivít, je teda od Bratislavy pomerne ďaleko (všetkými smermi viac ako 200 km: územie do 200 km považujú viacerí autori za výrazný koncentračný priestor, žije tu viac ako 50% obyvateľstva sveta). Navyše prístup k najbližšiemu Jadranskému moru je sťažený horským masívom Álp.

Pri vzniku Bratislavy, jej vývoja v stredoveku, ako aj pri hodnotení vývoja za posledných 150 rokov (čo je obdobie rozhodujúce pre rozvoj dopravy a priemyslu) sa významná úloha prisudzuje jej polohe na styku štyroch veľkých prírodných celkov. V širšom priestore Bratislavy sa stretávajú Alpy, Karpaty, Viedenská kotlina a Panónska panva. Horské pásma Álp a Karpát sú dve najvýraznejšie bariéry sťažujúce kontakty medzi jednotlivými regiónmi v Európe. Znížené miesta týchto pohorí alebo riečne doliny, cez ktoré sa dali prekonávať, mali prirodzené predpoklady pre vznik a rozvoj sídiel.

V súčasných administratívnych hraniciach Bratislavy vznikli prvé sídla v neolite, a to v priestore Devínskej brány a hradného kopca, kde v neskoršom období, v stredoveku, vlastne dochádza k rozvoju samotného mesta. Rozhodujúci význam pre vznik sídiel na tomto území možno pripísať rieke Dunaj, ktorá sa tu prerezala cez znížené výbežky, nachádzajúce sa na styku Karpát a Álp. Tento fakt spôsobil, že do tohto priestoru boli nasmerované dopravné cesty z dobre prechodných nížinatých a rovinných území na severozápade a juhovýchode.

Už zo stredoveku je známa Jantárová cesta, ktorá spájala severnú a južnú Európu. Prepravoval sa po nej tovar od Baltiku k Alpám a Jadranskému moru. Druhá významná cesta, Dunajská, križovala predošlú práve v priestore dnešnej Bratislavy. Viedla popri Dunaji, spájala západnú a strednú Európu s Balkánom a celou juhovýchodnou Európou. V stredoveku bol obchod na tejto križovatke obchodných ciest jedným z troch základných zdrojov rozvoja mesta popri vinohradníctve a remeslách. V historickom vývoji kontinentu bariérny efekt Álp a Karpát klesá.

Vplyv polohy Bratislavy na dobre prechodnom mieste cez tieto pohoria však naďalej trvá. Dnes môžeme za dôsledok tohto aspektu geografickej polohy napr. jednoznačne považovať objemnú tranzitnú dopravu prechádzajúcu cez mesto. Vo vzťahu k životnému prostrediu mesta má táto črta polohy aj negatívne stránky. Cez územie Bratislavy, v tesnej blízkosti veľkých obytných komplexov, sú vedené nadregionálne, tranzitné i medzinárodné dopravné cesty (železnica i cestné komunikácie), ktoré svojimi priamymi i nepriamymi vplyvmi vážne poškodzujú životné prostredie mesta.

Vplyv rieky Dunaj možno hodnotiť tak v rovine makropolohy, ako aj mikropolohy. V rovine makropolohy vyniká jej význam v spojení s podunajskými štátmi a, samozrejme, po vyústení do Čierneho mora aj s ostatným svetom lacnou lodnou dopravou. Dôsledky tohto faktu môžeme ľahko pozorovať v priestorovej štruktúre mesta. V blízkosti Starého prístavu sa nachádza výrazná priemyselná zóna, ktorá vznikla v čase tesnejších väzieb „dopravná cesta - lokácia priemyselného závodu“. Podobne rozsiahle priemyselné areály vo východnej a severovýchodnej časti mesta sa rozvinuli na báze železnice vychádzajúcej z prístavu na sever a severovýchod. Nakoniec aj lokalizáciu a rozvoj niektorých odvetví priemyslu (chemický, textilný) možno pripísať na „konto“ dopravnej cesty „Dunaj“.

S niektorými uvažovanými zmenami v sieti vodných dopravných ciest Európy (kanál Dunaj - Mohan - Rýn, vodné dielo Gabčíkovo a iné) sa v súčasnosti prehodnocuje význam bratislavského prístavu. Bratislava sa pravdepodobne stane zaujímavým prístavom pre lode zo západnej Európy. Tvorcovia mapy vodných ciest Európy z nemeckého Duisburgu ako posledný bod základnej siete na východe zaznamenali práve Bratislavu.

V náväznosti na to sa objavil celý rad otázok. Bratislava ako veľký dopravný uzol? Bratislava ako významné prekladisko tovarov? Bratislava ako miesto prekládky tovaru pre trh s bývalými krajinami ZSSR? Tieto otázky a ďalšie im podobné sú dnes veľmi aktuálne v kontexte ďalšieho vývoja priestorovej štruktúry mesta a jej funkcií.

Fyzickogeografická mikropoloha

Mesto leží na styku Podunajskej nížiny, Malých Karpát a Záhorskej nížiny, z čoho vyplývajú pomerne značné výškové rozdiely medzi jeho jednotlivými časťami. Nadmorská výška chotára mesta sa pohybuje medzi 126 m (Petržalka) a 514 m (Devínska Kobyla). Stred mesta (Hodžovo námestie) má nadmorskú výšku 164 m.
Pri retrospektívnom pohľade na vývoj Bratislavy pozorujeme stály vplyv troch momentov mikropolohy: poloha na juhovýchodných svahoch Malých Karpát, zasahovanie a susedstvo rovinatej Podunajskej nížiny na východe a prítomnosť európskeho veľtoku rieky Dunaj.

Sociálno-ekonomická mikropoloha

Pri hodnotení mikropolohy jednoznačne treba považovať za najdôležitejší moment prítomnosť štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom. Určité náznaky hraničnej polohy mala Bratislava už v období prítomnosti rímskych légií v strednej Európe. Od vzniku Veľkej Moravy sa kolísavou intenzitou prakticky nepretržite prejavuje prítomnosť hranice štátneho útvaru vplývajúca na vývoj tak funkcií, ako aj priestorovej štruktúry mesta.

Je veľmi zriedkavé, aby administratívna hranica veľkého sídla, dokonca hlavného mesta, bola súčasne administratívnou hranicou štátu. Štátna hranica v tesnej blízkosti centra predstavuje výraznú bariéru priestorového rozvoja mesta. Ako sme už uviedli, pri Bratislave je štátna hranica len jednou zo štyroch základných bariér jej priestorového rozvoja. Ďalšími tromi sú Dunaj, Malé Karpaty a umelá bariéra na severovýchodnom okraji mesta.

Na tomto mieste je vhodné urobiť poznámku o polohe Bratislavy k zdrojom surovín. V okolí Bratislavy sa nenachádza žiadny významnejší zdroj nerastných surovín. Pozitívne však treba hodnotiť susedstvo s Podunajskou nížinou, ako zdrojom poľnohospodárskych surovín a blízkosť Žitného ostrova, ako veľkého zdroja pitnej vody.

Malé Karpaty a ich priechodnosť Lamačskou a Devínskou bránou zohrali pri vzniku sídiel v priestore dnešnej Bratislavy, ako aj v počiatkoch ich vývoja rozhodne pozitívnu úlohu (brodová a obranná poloha). Hlavný hrebeň Malých Karpát, tiahnúci sa v smere juhozápad-severovýchod, má nadmorskú výšku 400-500 m (250-300 m vyšiu ako stred mesta). V stredoveku, keď bolo pestovanie vinnej révy a výroba vína jednou z troch základných rozvojových aktivít Bratislavy, je ich prítomnosť hodnotená takisto pozitívne. Avšak v poslednej rozvojovej etape mesta, v súvislosti s prudkým rastom počtu obyvateľov, vystupujú Malé Karpaty ako výrazná bariéra jeho priestorového rozvoja. Výrazne komplikujú rozvoj funkčnej priestorovej štruktúry Bratislavy a takisto sťažujú rozvoj základnej cestnej siete mesta.

Pri Malých Karpatoch však treba upozorniť aj na dve pozitívne črty ich prítomnosti v meste. Pohorie poskytuje veľmi dobré možnosti pre krátkodobú dennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov mesta a kladné je tiež jeho pôsobenie na čistotu ovzdušia v sídle.

Bratislava sa do roku 1970 rozvíjala severovýchodným smerom „do rovinatej Podunajskej nížiny“, čo bolo vzhľadom na stavebné náklady a rozvoj dopravy pochopiteľné. Vzhľadom na zlý odhad rozvojových možností mesta vytvoril človek na severovýchodnom okraji umelú bariéru (Slovnaft, letisko, nákladná železničná stanica, prírodná rezervácia Jurský Šúr) a znemožnila tak rozvoj mesta v tomto smere. Na rovinatom území Podunajskej nížiny boli po vojne vybudované rozsiahle obytné komplexy (Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa) a pod Malými Karpatami rozsiahle sídlisko v Rači. Podunajská nížina vystupovala počas celého obdobia vývoja sídla ako zdroj potravín, dnes sú vzájomné vzťahy mesta s Podunajskou nížinou zložitejšie. V čase rozvoja priemyslu sa napr. Podunajska nížina stala významným zdrojom surovín pre niektoré odvetvia (potravinársky priemysel, priemysel stavebných hmôt), pre niektoré zase dôležitým odbytišťom výroby (chemický priemysel, potravinársky priemysel a iné). Tento aspekt mikropolohy je dôležitý samozrejme aj dnes.

Rieka Dunaj vystupovala počas celého historického vývoja Bratislavy ako dôležitý element jej mikropolohy. Najskôr sa prejavovali efekty obrany, ničivého prírodného živla, zdroja vody, potravín a miesta oddychu, neskoršie od nástupu modernej dopravy a priemyslu efekt bariéry.

Do roku 1946 Bratislava ležala a rozvíjala sa len na ľavom brehu Dunaja. Až do konca 70-tych rokov však Dunaj ako vážna prekážka „života“ v meste nevystupoval. Dobudovávaním veľkého sídelného komplexu na pravom brehu v 80-tych rokoch sa Dunaj touto prekážkou stal. Petržalku, pôvodne monofunkčný sídelný útvar, spájajú s ostatnou Bratislavou len štyri úzke hrdlá, mosty. Petržalka okrem toho leží v tranzitnej polohe medzi ostatnou Bratislavou a celým Slovenskom na jednej strane a Rakúskom, v určitom zmysle celou západnou Európou na strane druhej. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa význam tohto faktu ešte zvýraznil.

Nedá sa nespomenúť, že Dunaj a zóny pozdĺž neho mali (majú?) silný potencionálny náboj stať sa výraznou oblasťou oddychu, rekreácie, prípadne služieb špeciálneho typu, podobne ako je tomu v iných mestách, cez ktoré pretekajú veľké rieky (Budapešť, Praha, Bazilej, Viedeň i iné). Z viacerých dôvodov tento kapitál nie je v Bratislave zatiaľ využitý.

Pri pohľade na mapu ukazujúcu základné momenty geografickej polohy Bratislavy vidíme, že zo severozápadu zasahuje do katastra mesta Záhorská nížina. Jej vplyv na rozvoj sídla sa doteraz v štúdiách nespomínal, čo je vzhľadom na dátumy pripojenia Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Bystrice k Bratislave pochopiteľné. Výstavba rozsiahleho sídliska a na plochu náročného priemyselného závodu BAZ-VW dokumentuje, že pre mesto je zaujímavý predovšetkým rovinatý terén Záhorskej nížiny a jej priaznivá poloha vzhľadom na prevládajúce severozápadné prúdenie v tomto priestore. Po dokončení výstavby diaľnice v meste, spojenie vetiev D2 a D61 možno očakávať zvýšený záujem o plochy na Záhorskej nížine.

Matematicko - geografická poloha Bratislavy

Hodnotenie tohto druhu geografickej polohy nám robí pravdepodobne najmenej problémov. Poloha Bratislavy je všeobecne určovaná súradnicami 48°10’ severnej zemepisnej šírky a 17º38’ východnej zemepisnej dĺžky. Pri poznaní, že Bratislava v dnešných hraniciach sa rozprestiera na ploche 368,6 km² a vzdialenosť dvoch jej najvzdialenejších bodov v smere SZ-JV je asi 25 km, je potrebné uviesť, že uvedené súradnice sa vzťahujú na bod ležiaci v priestore Hodžovho námestia.

Zhodnotenie tohto druhu polohy Bratislavy je pomerne stručné. Bratislava leží na severnej pologuli, v miernych zemepisných šírkach, približne v strede medzi obratníkom Raka a severným polárnym kruhom. V miernom pásme severnej pologule je najväčšia koncentrácia obyvateľstva i hospodárskych aktivít sveta. Tieto zemepisné šírky poskytujú veľmi dobré podmienky pre rozvoj jednotlivých ľudských činností.

Sociálno-ekonomická makropoloha

Ak by sme ako kritérium postupnosti interpretovania jednotlivých aspektov makropolohy zobrali ich významnosť vplyvu na súčasný rozvoj Bratislavy, potom musíme začať „bránovou“ polohou Bratislavy na styku bývalého východného bloku a ostatnej Európy. Viackrát sme už spomínali, že po novembri 1989 sa začala výrazne meniť hospodárskogeografická poloha Bratislavy. Vďaka tomuto získava Bratislava rad výhod a preferencií v súvislosti s lokáciou inštitúcií peňažného, investičného, obchodno-službového a iného charakteru, ktoré majú ambície pôsobiť v širšom európskom priestore.

Môžeme predpokladať, že po stabilizovaní spoločensko-politickej situácie u nás a prekonaní počiatočných ekonomických problémov je potrebné rátať s náporom na mesto vo viacerých smeroch (informačná sieť, doprava, rozvoj služieb, legislatíva a iné). Hodnotením bránovej polohy Bratislavy v nových politických a ekonomických podmienkach, ako aj niektorým ďalším črtám makropolohy mesta ako dôsledku zmien po roku 1989 sa budeme zaoberať v samostatnej kapitole.

V čase Rakúsko-Uhorska mala na Bratislavu veľký vplyv poloha medzi Viedňou a Budapešťou, ktoré boli nielen hlavnými mestami monarchie, ale aj významnými hospodárskymi a kultúrno-spoločenskými centrami Európy. Dnes Bratislava opäť výrazne cíti prítomnosť týchto dvoch miest. Ťažké je vymenúvať jednotlivé smery pôsobenia tohto aspektu polohy a ich intenzitu na rozvoj Bratislavy. Od investičného kapitálu smerujúceho do mesta predovšetkým z Viedne, cez komplementárnosť napr. v cestovnom ruchu, až k potrebe rešpektovania vývoja dopravných systémov sú vzťahy týchto troch miest veľmi široké a zložité.

Tretí aspekt makropolohy, ktorý je potrebné rozobrať, je excentrická poloha Bratislavy k štátu, ktorého je hlavným mestom. Bratislava leží na juhozápadnom okraji Slovenska. Takáto exentrickosť polohy hlavného mesta je vo svete veľmi zriedkavým javom. Nájdeme viacero príkladov, keď v novoveku bolo potrebné vzhľadom na efektívnosť riadenia krajiny presunúť hlavné mesto do centrálnejšej polohy. Fakt, že v prípade Bratislavy k podobným úvahám ešte neprišlo, je, popri samotnej malej rozlohe Slovenska, dôsledkom hlavne dvoch skutočností:

  1. Bratislava v celom období vývoja sídelnej siete Slovenska veľkosťou a hospodárskym významom výrazne prevyšovala ostatné mestá.
  2. Hoci geografická poloha Bratislavy, chápaná úzko ako poloha-susedstvo, je k územiu Slovenska zlá, priaznivejšie vyznieva hodnotenie jej dopravno-geografickej polohy: doprava je vo viacerých oblastiach života krajiny kľúčovým momentom. Určité znásobenie priaznivej dopravno-geografickej polohy Bratislavy vyplýva aj z hodnotenia Slovenska ako súčasti ČSFR. Po roku 1918, vlastne v období najvýraznejšej transformácie hospodárstva i sídelnej siete Slovenska, to bol významný rozvojový faktor sídla. Bratislava mala a má stále zo slovenských miest najlepšie dopravné spojenie s Českou republikou a jej hlavným mestom.

Fakt, že Bratislava sa stala 1.1.1993 hlavným mestom samostatného štátu, sa podľa nás prejaví predovšetkým vyššími nárokmi na dopravnú infraštruktúru mesta a jeho zázemia. Získanie štatútu hlavného mesta štátu ovplyvní rozvoj Bratislavy aj v iných smeroch, ich hodnotenie však už nie je cieľom tejto časti práce.

Deijny a história Bratislavy

Významné udalosti

  • 5000 pred n. l. - archeologicky dokázané osídlenie Bratislavy v neskorej dobe kamennej – v neolite
  • 1. st. pred n. l. - Kelti si postavili opevnené osídlenie v Devíne a Bratislave, okrem toho tu založili keltskú mincovňu, kde sa razili známe strieborné mince známe ako „biateky“
  • 1. st. – 4. st. n. l. - krajina južne od rieky Dunaj pod nadvládou Rímskej ríše
  • 5. st. – 6. st. - príchod slovanských kmeňov
  • 623 – 658 - osídlenie v období Samovej ríše, prvého štátneho útvaru Slovanov
  • 7. st. – 8. st. - územie Bratislavy sa stáva dôležitým centrom Avarsko-slovanskej ríše
  • 9. st. - vznik Veľkomoravskej ríše, Bratislavský hrad – vojenské, administratívne a cirkevné centrum
  • 864 - prvá písomná zmienka o hrade Devín ako o silnej pohraničnej pevnosti Veľkomoravskej ríše vo Fuldských análoch
  • 907 - prvá písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
  • 10. st. – 11. st. - Bratislavský hrad sa stáva dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska, sídlom župana a kapituly
  • 1000 – 1038 - vytvorenie Bratislavského komitátu uhorským kráľom Štefanom I.
  • 12. st. - osídlenie na východnej strane hradného kopca
  • 1221 - Románsky kostol sv. Salvatora presťahovaný z hradu do podhradia na miesto dnešného Dómu sv. Martina postaveného v 14. a 15. storočí
  • 1291 - uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy slobodných kráľovských miest a súčasne tak položil základy pre rozvoj obchodu a remesiel
  • 14. – 15. st. - obdobie rozvoja remesiel, vinohradníctva a medzinárodného obchodu
  • 1430 - mestu bolo udelené mincovné právo kráľom Žigmundom Luxemburským
  • 1436 - Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb
  • 1464 - uhorský kráľ Matej Krovín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou
  • 1465 - kráľ Matej Korvín založil prvú univerzitu na území dnešného Slovenska – AcademiaIstropolitana
  • 1468 - právo meča udelé mestu kráľom Matejom Korvínom
  • 1526 - v bitke pri Moháči zahynul kráľ Ľudovít a vo františkánskom kláštore bol zvolený za kráľa Ferdinand I. Habsburský
  • 1536 - Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska, snemovým mestom a sídlom centrálnych úradov a korunovačným mestom uhorských kráľov
  • 1543 - Bratislava sa stala sídlom arcibiskupa
  • 1563 – 1830 - počas 3 storočí bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek
  • 17. st. - storočie protihabsburských povstaní
  • 1711 - veľká morová epidémia počas ktorej zahynulo 3860 ľudí
  • 1741 - korunovácia Márie Terézie
  • 1775 - kráľovná Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, ktoré znamenalo stavebný rozvoj mesta
  • 1776 - založenie stavovského divadla so stálym súborom hercov
  • 1780 - založenie prvej manufaktúry
  • 1783 - Jozef II. prikázal presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty do Viedne
  • 1805 - po bitke 3 cisárov pri Slavkove bol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi napoleonovským Francúzskom a Rakúskom
  • 1809 - mesto obliehané napoleonskými vojskami
  • 1811 - 28. máj – Bratislavský hrad vyhorel
  • 1818 - prvý parník na Dunaji
  • 1840 - začala premávať konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom
  • 1843 - kodifikácia slovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami
  • 1848 - kráľ Ferdinand V. podpísal tzv. marcové zákony o zrušení poddanstva v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca
  • 1886 - na mieste stavovského divadla postavili budovu Slovenského národného divadla
  • 1891 - otvorenie prvého mosta cez Dunaj – Starého mosta
  • 1895 - prvá električka v Bratislave
  • 1912 - prvé trolejbusy v uliciach Bratislavy
  • 1913 - 79 domov v podhradí zničil ničivý požiar
  • 1918 - 10. október – založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okoliu
  • 1919 - 1. január – okupácia mesta Československými légiami a jeho pripojenie k Československej republike
  • 1939 - 14. marec – Bratislava sa stala hlavným mestom nacistického Slovenského štátu
  • 1945 - 4. apríl – mesto oslobodili vojská Sovietskej armády
  • 1946 - vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory
  • 1948 - 25. február – politický prevrat komunistov, všetka výkonná moc v meste a štáte bola prevzatá komunistami
  • 1969 - 30. október – zmluva o Československej federácii podpísaná na bratislavskom hrade, Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky
  • 1971 - dediny Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave
  • 1989 - 27. november – generálny štrajk obyvateľov mesta , ktorý podporil žiadosti Verejnosti proti násiliu, Občianskeho fóra a študentov
  • 1993 - Bratislava sa stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky

Keltské osídlenia

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. Skutočné dvere do histórie však otvára až keltský kmeň Bójov v 2. storočí pred n. l., ktorí na území mesta založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou, ktoré sa preslávilo aj vďaka razeniu mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statéry s nápisom Biatec. Bratislava tak rovnako ako Viedeň, Budapešť, Paríž a iné európske veľkomestá stojí na základoch keltského osídlenia.

Bratislava a Rimania

V období narodenia Krista objavili strategický význam oblasti súčasnej Bratislavy Rimania. Neobsadili toto územie natrvalo. Vybudovali tu iba vojenské tábory, ktoré boli strategické aj z hľadiska obchodu. Jedným z táborov bola Gerulata na území dnešných Rusoviec, ktorá bola súčasťou obranného systému Limes Romanus, oddelujúcej svet Rimanov od sveta barbarských kmeňov.

Rimanom vďačí Bratislava aj za svoju slávu mesta vinárov a vinohradníkov. Počas výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetkých obsadených územiach. Týmto spôsobom sa dostalo pestovanie viniča do Francúzska, Španielska, Nemecka a na územie Bratislavy a jej okolia.

Veľkomoravská ríša

Počas sťahovania národov sa na území dnešnej Bratislavy usadili Slovania. Pod vedením franského kupca Sama vznikla Samova ríša – prvý známy kmeňový zväzok Slovanov. Predchádzali mu nájazdy bojových kmeňov kočovných Avarov a potreba obrany voči nim. Po Samovej smrti sa ríša rozpadla na kniežatstvá. Následným spájaním kniežactiev vznikol štátny útvar Veľkej Moravy. Sláva ríše vyvrcholila počas vlády najvýznamnejšieho panovníka Svätopluka. Začiatok jej postupného zániku sa spája s prvou písomnou zmienkou o Bratislavskom hrade v Salzburských letopisoch z roku 907, kedy sa pri Hrade odohrala bitka medzi maďarskými družinami a bavorským vojskom. Starí Maďari v nej zvíťazili a obsadili východnú časť Veľkej Moravy.

Stredoveká Bratislava

Koncom 10. storočia vznikol Uhorský štát a za vlády Štefana I. /1001-1038/ bolo k nemu pripojené územie dnešnej Bratislavy. Bratislava sa stala dôležitým hospodárskym a správnym centrom uhorského pohraničia. Okrem výhod plynúcich z tohto postavenia, prinášal význam bratislavského hradu a jeho okolia aj negatíva v podobe častých vojenský útokov. Už v roku 1042 nemecký kráľ Henrich I. zničil Bratislavu. Ďalšie nepokoje ju zasiahli medzi rokmi 1074 - 1077 v súvislosti so sporom o uhorský trón.

V 13. storočí boli Bratislave udelené kráľovské výsady. Významným obdobím v živote mesta na prelome 14. a 15. storočia bolo obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Žigmund potvrdil mestu staršie donácie a výsady udelené Arpádovcami a Anjouovcami a udelením nových privilégií vyzdvihol Bratislavu na popredné politické a hospodárske mesto v Uhorsku. Na základe jeho dekrétu z roku 1405 sa Bratislava zaradila medzi najvýznamnejšie mestá, ktoré sa odvtedy nazývali slobodné kráľovské mestá. V roku 1434 udelil mestu erbovú listinu s právom používať znak s tromi vežami nad otvorenou bránou v hradbách.

Bratislava – korunovačné mesto uhorských kráľov

Nečakaný obrat v histórii mesta prinieslo 16. storočie. V tragickej bitke s Turkami pri Moháči v roku 1526 zahynul uhorský kráľ Ľudovít II. Za nového kráľa bol napriek protikandidátovi Jánovi Zápoľskému a napriek odporu časti uhorskej šľachty zvolený na zasadnutí v bratislavskom františkánskom kostole Ferdinand Habsburský. Turci postupovali veľmi rýchlo dovnútra krajiny. Uhorská šľachta sa zachraňovala útekom na terajšie územie Slovenska, kam sa sťahovali i krajinské úrady. V roku 1530 ohrozovali Turci aj Bratislavu a čiastočne ju poškodili delostreľbou.

Katastrofa, ktorá postihla Uhorsko po moháčskej bitke, bola pre Bratislavu paradoxne pozitívom. Po obsadení hlavného mesta Budína hľadala uhorská šľachta, svetskí aj cirkevní hodnostári útočisko na sever od Dunaja a čo najbližšie k Viedni, kde sídlil kráľ Ferdinand. Výhodná poloha a relatívna bezpečnosť Bratislavy rozhodli o tom, že sa stala hlavným mestom Uhorska. Rozhodol o tom uhorský snem na svojom zasadnutí roku 1536. Mesto obchodníkov, remeselníkov a vinohradníkov sa stalo sídelným mestom krajiny, sídlom panstva a cirkvi. Bratislava sa stala snemovým mestom kráľovstva a korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. V rokoch 1536-1830 bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 kráľov a kráľovien.

Bratislava – mesto Márie Terézie

V 18. storočí sa Bratislava stala nielen najväčším a najvýznamnejším mestom Slovenska, ale i celého Uhorska. V tomto storočí sa postavilo veľa honosných palácov uhorskej aristokracie, stavali sa kostoly, kláštory a iné cirkevné budovy, prestaval a rozšíril sa hrad, vyrastali nové ulice a počet obyvateľov sa strojnásobil. Konali sa tu zasadania stavovského snemu, korunovácie kráľov a kráľovien, pulzoval tu čulý kultúrny a spoločenský život.

Obdobie najväčšieho rozvoja mesta predstavuje doba vlády Márie Terézie (1740-1780). Od jej nástupu začala usmerňovať stavebný vývoj v meste stavebná kancelária Uhorskej kráľovskej komory, ktorá riadila najmä stavbu erárnych budov (palác Uhorskej kráľovskej komory, Vodná kasáreň, a i.). Veľké stavebné úpravy sa vykonali aj na hrade, ktorý sa stal reprezentačným kráľovským sídlom (resp. jeho uhorského miestodržiteľa) a strediskom spoločenského a politického života na najvyššej úrovni.

Vláda Jozefa II. znamenala pre Bratislavu ústup zo slávy. Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska. Na Jozefov príkaz sa roku 1783 odsťahovala do Budína Miestodržiteľská rada a iné centrálne úrady a 13. mája odviezli do Viedne aj kráľovskú korunu stráženú dovtedy na Bratislavskom hrade. Odsťahovanie ústredných úradov vyvolalo priam masový odchod šľachty z mesta. Bratislava sa z hlavého mesta krajiny zmenila opäť na provinčné mesto.

Bratislava - medzi ťaženiami Napoleonovských vojsk a zrušením poddanstva

Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení napoleonských vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Mier však netrval dlho a už v roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja.
Od tridsiatych rokov 19. storočia nastal v meste prudký rozvoj priemyslu, podporený zavedením modernej dopravy. Rýchlu dopravu vo veľkom umožňovali na Dunaji parné lode schopné plávať už aj proti prúdu rieky. Od roku 1848 začali premávať parné vlaky.

Poslednou veľkou politickou udalosťou v meste za Uhorska bolo zasadnutie uhorského stavovského snemu v rokoch 1847-1848. V marci 1848 snem odhlasoval zrušenie poddanstva. Cisár Ferdinand V. následne navštívil Bratislavu a 11. apríla 1848 tzv. marcové zákony podpísal a vyhlásil v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Po rozpustení posledného uhorského snemu a premiestnení politického sídla Uhorska do Pešti sa stáva Bratislava definitívne politicky menej významnou.

Prvá československá republika

Významným medzníkom v histórii mesta bola prvá svetová vojna. Bratislavu nezasiahli boje priamo, ale dôsledky obyvatelia každodenne znášali. Zásobovanie zlyhalo, ceny boli najvyššie v celej monarchii. Koniec prvej svetovej vojny v novembri 1918 priniesol zmeny na mape Európy. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikla Československá republika. O osude Bratislavy sa rozhodovalo na parížskych mierových rokovaniach. Keď už bolo koncom roku 1918 zrejmé, že Bratislava bude začlenená do ČSR, rozhodli sa predstavitelia mesta premenovať ho na Wilsonov, resp. mesto Wilsonovo, podľa amerického prezidenta T.W. Wilsona. Predstavitelia mesta žiadali, aby ho dohodové mocnosti uznali za otvorené - slobodné mesto. Tento návrh bol však zamietnutý a mesto, ktoré nazývali Pressburg, Pozsony, Prešpork, bolo pričlenené v januári 1919 k ČSR. Nové pomenovanie mesta bolo schválené 27. marca 1919. Na mape Európy sa objavila Bratislava.

Bratislava v medzivojnovom období

V medzivojnovom období sa Bratislava vyvíjala pomerne harmonicky. V tomto čase mesto zaznamenáva urbanistický, architektonický, priemyselný a výrobný rozmach. V príkladnej tolerancii až do obdobia druhej svetovej vojny tu žili viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá - slovenské, nemecké, maďarské, židovské, české, chorvátske.

Vojnová Bratislava

Hitlerov rastúci vplyv v strednej Európe vyvrcholil v marci 1939 rozbitím Československa. Na území Čiech vznikol protektorát pod nacistickou správou. Slovenskí politici boli Hitlerom vyzvaní, aby rozhodli o ďalšom osude Slovenska. Z dvoch alternatív – rozdelenia Slovenska medzi Poľsko, Maďarsko a Protektorát Čiech a Moravy, alebo vytvorením samostatného štátu sa vtedajšie politické vedenie rozhodlo pre druhú alternatívu. Vznikol tak samostatný Slovenský štát, ktorého 6 ročná existencia zostáva dodnes kontroverznou a hodnotovo nedoriešenou kapitolou dejín.
Bratislava sa stala počas existencie Slovenského štátu po prvý krát hlavným mestom. Mesto bolo sídlom prezidenta, parlamentu, vlády a všetkých úradov štátnej správy. Stratila však časť svojho územia - Petržalka a Devín boli pripojené k Nemecku. Koncom vojny bola Bratislava ako hlavné mesto spojeneckého štátu hitlerovského Nemecka bombardovaná americkým letectvom. 4. apríla 1945 bola Bratislava oslobodená Červenou armádou.

Povojnová Bratislava

Po druhej svetovej vojne sa situácia v Bratislave zásadne zmenila. Väčšina jej židovského obyvateľstva sa nevrátila z koncentračných táborov, po oslobodení bola z mesta odsunutá aj väčšina obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti. Bratislava tak stratila svoju jedinečnú multikultúrnu atmosféru.

Komunistický puč vo februári 1948 znamenal zlom v povojnovom vývoji. Československo sa stalo súčasťou socialistického tábora a nárazníkovou zónou medzi Západom a Východom. Európu rozdelila železná opona. Pre Bratislavu, ktorá bola ešte po vojne spojená s Viedňou električkou, to znamenalo vybudovanie uzavretých hraníc voči Západu. Do pohraničného pásma oddeleného ostnatým drôtom sa dostali aj časti mesta. Jej obyvatelia sa museli vysťahovať. Koniec štyridsiatych a začiatok päťdesiatych rokov sa niesol v znamení prestavby a opätovnej výstavby vojnou zničených častí mesta, najmä priemyselných podnikov, ktoré boli po roku 1948 znárodnené. Do života obyvateľov zasiahli komunistické represálie v päťdesiatych rokoch. Mnoho ľudí bolo zatknutých a tisíce obyvateľov, obvinených vo vykonštruovaných procesoch, boli násilne vysťahovaní z mesta.

Vyše 40-ročné obdobie trvania komunistického režimu prerušili udalosti v rokoch 1968 – 1969. Ich symbolom sa stal Alexander Dubček. Naštartované demokratizačné zmeny potlačila až okupácia armád Varšavskej zmluvy. Následný „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk trval viac ako 20 rokov. Spolu s rozsiahlymi politickými perzekúciami mal byť poistkou proti možným pokusom o reformovanie, prípadnú zmenu spoločenského zriadenia v Československu.

Bratislava – po druhýkrát hlavným mestom

Novembrové udalosti v Prahe v roku 1989 odštartovali demontáž komunistického režimu. Zároveň spolu s prvými politickými zmenami došlo k nastoleniu dlho neriešenej otázky reálnej federalizácie Československa. Neschopnosť vtedajších politických elít nájsť kompromis vyústila do rozpadu Československa. Úderom dvanástej hodiny z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 prestalo Československo po druhý krát existovať. Bratislava sa opäť stala hlavným mestom samostatného Slovenska.

Status hlavného mesta znamenal radikálne zmeny v charaktere mesta. O Bratislave sa na začiatku 90-tych rokov návštevníci vyjadrovali ako o meste, v ktorom sa práve skončila vojna. V súčasnosti je Bratislava považovaná za jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a najperspektívnejších regiónov v Európe.

Bratislavské mestské časti

Čuňovo

Poľnohospodárska obec sa dlhé obdobie vyznačovala prevahou chorvátskeho obyvateľstva. V období 1918 – 1947 súčasťou Maďarska, od r. 1972 súčasťou Bratislavy. Dnes okolie obce plní významnú rekreačnú funkciu pre obyvateľov Bratislavy – čuňovské jazerá, hrádza, Vodné dielo Gabčíkovo.

Petržalka

Hovorí sa, že kto nemá pamäť, nemá budúcnosť. Našou pamäťou sú staropetržalčania, ktorí nás učia milovať toto územie a jeho históriu. Našou pamäťou sú historické záznamy, ktoré hovoria o tom, že už v dávnoveku tu existoval brod medzinárodného významu, že začiatky osídlenia tohto územia siahajú do 13. storočia. Podľa zatiaľ najstaršieho opisu chotára dnešnej Petržalky tu vznikol majer Flezyndorf. Toto isté územie spomína listina Ladislava Kumánskeho z roku 1278, ktorou panovník daroval bratislavskej kapitule túto zem, vyľudnenú akiste následkom tatárskeho vpádu a stálych pohraničných nepokojov. Práve táto udalosť nás inšpirovala k založeniu tradície - osláv Dňa Petržalky - osláv pamäte, prítomnosti a verme, že aj budúcnosti.

Územie, na ktorom sa nachádza Petržalka, má za sebou bohatú históriu, poznačili ho časy rozkvetu i úpadku.

K roku 1672 sa viaže prvá doteraz známa správa o miestnej sakrálnej stavbe na vyvýšenom brehu pečeňského ramena Dunaja. Základy na úpravy miestneho terénu položila Mária Terézia svojim nariadením postaviť hrádze proti záplavám. Za novou pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný aj Sternallee.

V čase napoleonských vojen pocítila Petržalka ničivosť vojenského obliehania, ktoré znamenalo pre jej obyvateľov ťažkú skúšku.

V mierových časoch sa stávala Petržalka čoraz viac miestom oddychu bratislavských obyvateľov, v tomto období postavili na petržalskej strane Dunaja v susedstve bývalej stanice propeleru štýlovú kaviareň Au-caffé a letné divadlo - amfiteáter Aréna.

V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov.

Veľké škody narobili v Petržalke požiare, ktorých následky ťažko doľahli na všetkých obyvateľov obce, preto sa rozhodli založiť dobrovoľný požiarny zbor.

Petržalku spojil natrvalo s Bratislavou prvý železničný most, postavený v roku 1891. Predchádzajúce mosty boli drevené a často ich ničili ľady alebo povodeň.

Napriek tomu, že Petržalka bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československej republike, mala len jednu ľudovú školu. Postupne sa tu však v ďalších rokoch budovali štátne ľudové školy, meštianska i evanjelická ľudová škola.

Rozvoj kapitalizmu neobišiel ani Petržalku, vzniklo tu niekoľko väčších i menších priemyselných podnikov, čím sa Petržalka stávala aj dôležitou dopravnou križovatkou.

Podstatná časť obyvateľov obce žila v tom čase v značnej biede, čo podnietilo usporiadanie niekoľkých dobročinných akcií.

Rozpínavosť fašizmu a tragické udalosti, ktoré postihli Československú republiku v dôsledku Mníchova, drasticky zasiahli aj do vývoja Petržalky. V roku 1938 bola obec pripojená k fašistickému Nemecku. Roky fašistickej poroby predstavovali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavačšstva a perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou Petržalka pripadla znova k Československu. Krátko po oslobodení odkryli pri severozápadnom múre miestneho cintorína 5 masových hrobov so 460-timi obeťami nacistickej beštiality. Obyvatelia obce vybudovali spoločný pamätník s menami 53 indentifiovaných osôb ako trvalý dokument zverstiev fašistov na väzňoch koncentračného tábora v Petržalke.

Súčasťou Veľkej Bratislavy sa Petržalka stala v roku 1946.

Od roku 1973, kedy padlo rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky, sa kryštalizovala súčasná podoba tohto sídliska. Došlo k obrovskému nárastu domov, bytov i počtu obyvateľov, čo ovplyvnilo výzor ale aj charakter Petržalky. Pre skvalitnenie a spríjemnenie života sa v minulých rokoch urobilo mnoho, výsledky sú však viditeľné už dnes. Vybudovanie ďalších mostov, ktoré umožňujú cestovať do všetkých kútov Bratislavy, prvej petržalskej nemocnice, ale aj obnova budov a priestorov, ktoré v minulosti mali veľký význam, to všetko smeruje k stále krajšej Petržalke a k návratu k našim tradíciám.

Petržalka je najväčšou mestskou časťou hlavného mesta SR Bratislavy. Spolu s Jarovcami, Rusovcami a Čunovom tvorí okres Bratislava V, ktorý je počtom obyvateľov piaty najväčší okres na Slovensku a z hľadiska hustoty zaľudnenia tretí najľudnatejší.

Prvá písomná zmienka o Petržalke pochádza z roku 1225, avšak pôvodná samostatná obec bola až na nepatrné zvyšky zbúraná. Na jej mieste v najväčšom sídliskovom komplexe Slovenska žije takmer 130 000 obyvateľov. Podiel ekonomického aktívneho a perspektívne aktívneho obyvateľstva na celkovom počte je 85,9 percent, vzdelanostný číselný ukazovateľ 78 percent obyvateľov s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním je v porovnaní s ostatnými mestskými časťami i ostatnými obcami na Slovensku veľmi vysoký.

Výhodná poloha Petržalky - na pravom brehu Dunaja, najbližšie k centru hlavného mesta, ale predovšetkým v blízkosti hraníc s Rakúskom i s Maďarskom- ju predurčuje nielen z hľadiska významných dopravných ťahov na významný podiel na hospodárskom obraze celej Bratislavy, ako aj na rozvoj malého a stredného podnikania.

Najvýznamnejšími podnikmi na jej území sú Matador, š.p., Matadorfix, s.r.o., Matadorroll, a.s. a Hydronika, a.s.
V Petržalke na Štátnom závodisku sa pravidelne konajú významné dostihy.

Raritou je prvá mobilná ľadová umelá plocha svojho druhu na Slovensku a Skate park-areál pre kolieskové korčule.
Medzi významné a vyhľadávané ciele kultúrneho a spoločenského života patrí divadlo Aréna, ktoré v roku 2000 oslávi svoje 100. narodeniny, Sad Janka Kráľa, prvý verejný park v strednej Európe, či reštaurácia Leberfinger, ktorá bola postavená už v 16. storočí a prešla mnohými zmenami až do dnešnej podoby.

Vo výstavnom a kongresovom centre INCHEBA sa konajú početné medzinárodné výstavy a kongresy.
V Petržalke má sídlo Ekonomická univerzita.

Rusovce

História Rusoviec siaha do obdobia niekoľko tisíc rokov pred Kristom, prvýkrát sa ako strategický bod prejavila za čias Rimanov – Gerulata bola súčasťou obranného systému Limes Romanus. Že išlo o významné sídlo, je jasné aj z počtu obyvateľov – už v 18. storočí tu žilo vyše 2000 ľudí, čo je viac ako dnes. Išlo prevažne o Chorvátov, Nemcov a Maďarov. V období 1918 – 1945 boli súčasťou Maďarska, od r. 1972 sú súčasťou Bratislavy.

Okrem Gerulaty je tu významná pamiatka kaštieľa Zichyovcov – ide o neogotickú stavbu z druhej polovice 19. storočia, napodobňujúcu anglické šľachtické sídla z toho obdobia. Neskôr kaštieľ kúpili Lónayovci – knieža E. Lónay s manželkou, belgickou princeznou Štefániou. V parku nájdeme aj jediný románsky kostolík v Bratislave, v r. 1663 však prestavaný v renesančnom slohu.