Mesto Myjava

Mesto Myjava sa nachádza na východnej polovici severnej pologule, presnejšie na 48°46’szš a 17°35’vzd. Z hľadiska fyzickogeografických podmienok má mesto veľmi charakteristickú polohu v srdci Myjavskej pahorkatiny, ktorá sa vyznačuje síce neveľkými výškovými rozdielmi, ale značnou priestorovou diferenciáciou (členitosťou). To dodáva krajine nezameniteľný ráz – absentujú tu výraznejšie údolia a vyvýšeniny sú relatívne chaoticky rozmiestnené.

Tento charakter ustupuje na sever od Myjavy, z dôvodu blízkosti Bielych Karpát, pohoria s výraznejším hrebeňom a úpätiami. Z hľadiska mikropolohy mesto leží v akejsi mikrokotline, pričom mestom preteká rieka Myjava. Táto sa vyznačuje v meste nízkym prietokom s charakterom až horskej bystriny vzhľadom na to, že pramení iba 12 km severne od mesta pod vrchom Čupec v Bielych Karpatoch. Na hraniciach spomínanej mikrokotliny sa mesto rozrastá do úpätí, na západnej strane sú to prevažne rodinné domy, kým na východnej nájdeme aj panelovú výstavbu, realizovanú najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia, ktorá tu dnes opticky kraľuje mestu ako spomienka na dobrodružné časy socializmu.

Čo sa týka humánnogeografickej polohy, mesto Myjava sa rozvíjalo dlhé storočia ako prirodzené centrum kopaničiarskeho osídlenia myjavských kopaníc. Predstavovalo miesto realizovania výmeny tovarov, služieb, kultúrneho života – raz za týždeň sa tu od nepämati konali trhy a treba povedať, že táto tradícia sa dodržiava až dodnes. Hoci z demografického hľadiska mesto v súčasnosti prechádza fázou stagnácie až regresie, stále plní svoje funkcie pre okolité vidiecke obce, ako aj mesto Brezová pod Bradlom. Spádovosť tohto malého nodálneho regiónu je spôsobená administratívnou funkciou okresného mesta Myjava, ako aj relatívnou koncentráciou služieb v ňom.

Vzhľadom na blízkosť štátnej hranice s ČR (len 10 km) začína vynikať poloha Myjavy ako tranzitného mesta, aj keď samozrejme v neveľkej miere. Hoci mesto neleží na žiadnom dôležitom ťahu medzinárodného významu, predstavuje križovatku komunikácií v smere sever-juh (cesta č.499 z Velkej nad Veličkou do Brezovej pod Bradlom) a v smere východ-západ (cesta č. 581 z Nového Mesta nad Váhom do Sobotišťa). Čo sa týka polohy mesta vzhľadom na železničnú sieť Slovenska, už za prvého Československého štátu bola vybudovaná jednokoľajová trať spájajúca dve republiky z Veselí nad Moravou do Nového Mesta nad Váhom, ktorá okrem iného vedie cez Myjavu. Hoci trať je aj v súčasnosti v prevádzke, dôsledkom rozdelenia ČSFR stratila na význame a momentálne predstavuje iba marginálnu lokálnu trať s napojením na Považie. Keďže priame železničné spojenie pre osobnú prepravu po tejto trati do ČR neexistuje, využíva sa od Vrboviec do ČR zrejme len na nákladnú dopravu; tento problém si však vyžiada osobitnú štúdiu.

Najmä členitý terén Myjavskej pahorkatiny spôsobuje, že celkovo poloha Myjavy napriek relatívnej blízkosti Bratislavy (okolo 100 km) je značne marginálna. Zhoršená dopravná dostupnosť spôsobuje cestovný čas osobným automobilom z Bratislavy okolo 1,5 hodiny, autobusom 2,5 hodiny, vlakom kvôli prestupu v Novom Meste nad Váhom a vyhliadkovému charakteru spomínanej trate okolo 3 hodiny a na bicykli 4 až 5 hodín.

Z významnejších okolitých miest, ktoré s Myjavou majú isté väzby, spomeniem okrem neďalekej Brezovej pod Bradlom (10 km) najmä Senicu ako bývalé okresné mesto zahrňujúce aj Myjavu (20 km), Nové Mesto nad Váhom ako vstupnú bránu na dopravnú tepnu Považia (27 km), Starú Turú (16 km) a na západ Holíč a Skalicu (31 km).

História mesta

bezprostredné okolie Myjavy bolo až do 13. storočia neobývané kvôli ťažko prístupnému, husto zalesnenému charakteru krajiny - najbližšie významné osady boli brančské a čachtické panstvá
1392 - prvá písomná zmienka ako o kopaničiarskej osade - patrila k čachtickému a brančskému panstvu
prísun obyvateľstva z Čiech po prehratej bitke na Čiernej hore, husitov, v 16. storočí z juhu Slovenska utečenci pred tueckou inváziou, v 17. storočí valašská kolonizácia - príchod pastierov z Oravy a Trenčína
1580 - vznik osady Turá Lúka - priamo v údolí rieky Myjava
1586 - čachtické panstvo založilo dedinu Myjava, aby tým zamedzilo rozšíreniu kolonizácie brančským panstvom - na území dnešnej Starej Myjavy
1603 - založený prvý pivovar na Myjave
1648 - diplom o náboženskej slobode evanjelickej církvi - ryba ako symbol starých kresťanov sa dostala na pečať a následne do erbu Myjavy
1666 - vznik blanárskeho cechu, neskôr aj ševcovského, tkáčskeho a mäsiarskeho
1704 - 1707 - Myjava ako stredisko Rákocziho povstania bola štyri krát vyrabovaná a vypálená
1722 - zmena trhového poriadku v meste - z nedele sa trh, miesto stretávania sa moravských evanjelických kacírov prichádzajúcich počúvať kacíra Daniela Krmana ml., presunul na pracovný deň
2. polovica 18. storočia - Myjava sa stáva mestečkom
1781 - Jozef II. podpísal tolerančný patent, čo znamenalo hospodársky a kultúrny rozvoj evanjelickej Myjavy
18.9.1848 - Štúr, Hurban a Hodža na Myjave zakladajú prvú Slovenskú Národnú Radu, prvý oficiálny národný orgán v dejinách Slovákov - dnes Múzeum SNR
od 1890 - masové emigrácie z regiónu do USA, najmä do New Yorku, Chicaga a Pittsburghu - mestečko Little Falls v štáte NY dostalo pseudonym „Druhá Myjava“
1. svetová vojna - vo vojne umrelo 286 mužov z Myjavy
1925 - 1930 - celosvetová ekonomická kríza - demonštrácie 1925 a 1927, hladový pochod 600 ľudí v 1932
1924 - 1926 - výstavba železnice z Nového Mesta nad Váhom na Moravu, zriadenie továrne na výrobu armatúr Tauš
počas 2. svetovej vojny sa Myjava a okolité kopanice stali útočiskom pre sovietskych utečencov z koncentračných táborov, ľudí prenasledovaných fašizmom, posádky americko-anglických lietadiel
september 1944 - Myjava ako kolíska Slovenského Národného Povstania
8.4.1945 - Myjava oslobodená partizánmi
po víťaznom februári 1948 nastáva silná industrializácia Myjavy - z továrne Tauš sa stáva Slovenská Armatúrka Myjava, mäsiarstvá, Kodreta - výroba nábytku,... - ako aj plánovaná výstavba, ktorá zmenila mestské centrum na nepoznanie a urbanizácia - sťahovanie ľudí do mesta z okolitých usadlostí a kopaníc
1954 - založená moderná nemocnica
50. roky - šesť obcí sa oddelilo od Myjavy
v súčasnosti rozvoj mesta stagnuje

Fyzicko-geografické pomery

Geologická stavba

Na územie samotného mesta Myjava zasahujú dve hlavné štruktúry. Prevažná časť územia leží v rámci štruktúry vonkajšieho flyšu, bielokarpatskooravskej jednotky. Ide o flyšové súvrstvia vlárskeho vývoja s prevahou pieskovcov nad ílovcami (vrchný oddiel paleogénu). V rámci štruktúry vonkajšieho flyšu naviac nachádzame nepatrné územie vo východnej časti mesta flyšové súvrstvia prechodného vývoja s pieskovcami a ílovcami v pomere 1:1. Druhou štruktúrou je štruktúra bradlového pásma, ktorá zasahuje do južného cípu mesta. V tomto prípade sa jedná o súvrstvia čorštýnskej a kysuckej série a prechodného pruského vývoja, zastúpené vápencami (vrchný trias – stredná krieda) a zlepencovo-flyšovoslienitými súvrstviami (vrchná krieda).

Reliéf

Mesto Myjava leží v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v rámci ktorej nachádzame na území mesta, v časti Turá Lúka, aj podcelok Brančské bradlá. V bezprostrednom okolí mesta nachádzame hladko modelovaný reliéf pahorkatín, vyznačujúci sa striedaním širokých, plochých chrbtov so širokými úvalinovitými dolinami s málo sklonenými konvexno-konkávnymi stráňami. Mesto sa nachádza v plytkej eróznodenudačnej depresií utvorenej na tektonicky poklesnutých partiách územia, v nadmorskej výške 325 m n.m. Okolité pahorky dosahujú výšku 380 – 480 m n.m. Myjavská kotlinka je pretiahnutá zo severovýchodu na juhozápad, jej maximálna šírka je 5 km. Pri rozširovaní jej plochého dna boli do plošiny zrezané nielen flyšové súvrstvia, ale miestami i veľmi odolné vápence bradlového pásma.

Podnebie

Územie mesta Myjava leží v klimatickom type teplej predhorskej pahorkatiny, s lokálnym začlenením do podnebia dolín s vlhším a chladnejším vzduchom a výskytom inverzií v chladnom polroku. Teplotná suma dní s teplotami nad 10°C sa pohybuje v rozpätí 2400 – 2900°C. Priemerná teplota v najteplejšom mesiaci júli je okolo 19°C, v najchladnejšom mesiaci januári okolo –3°C. Priemerný počet dní s teplotou nad 0°C je asi 295, kedy je možný život bylinnej vegetácie, poľnohospodárska činnosť, pôda nie je zamrznutá a prebiehajú všetky procesy v krajine. Pomerne veľký je tu počet letných dní (teda dní s maximálnymi teplotami nad 25°C) v teplom polroku, asi 50.

Krajina sa vyznačuje ročne priemerne okolo 1960 hodinami slnečného svitu, z čoho na teplý polrok pripadá asi 1300 hodín. Územie vykazuje horský dažďový charakter, čiže maximum zrážok je tu v júli. Krajina je to relatívne mierne vlhká s ročným úhrnom zrážok 650 – 700 mm a 93 dažďovými dňami do roka. Trvalá snehová pokrývka sa tu vyskytuje v priemere 55 dní, pričom obdobie s možnosťou výskytu snehovej pokrývky trvá 110 dní. Asi iba 20% pozorovacieho času sa vyznačuje bezvetrím, pričom najčastejší smer prúdenia vetra je zo severu, najmä severovýchodu, čo je dané orientáciou dolín.

Vodstvo

Rieka Myjava pretekajúca mestom má dĺžku toku 79 km a plochu povodia 806 km², pričom špecifický povrchový odtok dosahuje 4,65 l/s.km². Vzhľadom na neveľkú vzdialenosť od prameňa má rieka v meste charakter takmer horskej bystriny. V oblasti Myjavy sa najväčšie zásoby podzemných vôd viažu na nivné sedimenty rieky Myjavy. V doline tejto rieky je hrúbka zvodnených štrkov a pieskov 6-8 m, výdatnosť na jednu vŕtanú studňu na dolnom toku môže byť 4-6 l/s pomerne dobrej pitnej vody.

Pôdy

Mesto Myjava leží v bioklimatickom pásme ilimerizovaných pôd, sčasti hnedých pôd. Na aluviálnych náplavoch rieky Myjava sa utvorili nivné pôdy.

Vegetácia

Okolie Myjavy je značne poznačené činnosťou človeka, čo sa prejavuje najmä na odlesnení prirodzeného porastu. V nive rieky boli rozšírené lužné lesy zložené z vŕb, topoľov a jelší. Ďalej od toku nachádzame v takýchto lesoch aj brest, hrab, dub a jaseň, ktoré tvorili akýsi prechod od lužných lesov k lesom mimo nív riek a potokov. Potenciálna prirodzená vegetácia v nižších polohách mimo nív sú dubové lesy s bohatým trávnatým a trávnato-bylinným podrastom. Asi pred tisíc rokmi človek siahol aj na tieto porasty a postupne ich likvidoval kvôli potrebe dreva a poľnohospodárskej pôdy. Obdobie najvýraznejšieho klčovania datujeme do 16. až 18. storočia. Na prelome 18. a 19. storočia bol stav lesov taký žalostný, že človek bol nútený vysádzať dreviny. Kvôli rýchlemu rastu a vhodnosti použitia sa rozhodol pre výsadbu ihličnanov a preto takéto porasty nachádzame v bližšom (Trnovce) aj širšom okolí mesta aj dnes. Hlavnú zložku týchto lesíkov tvorí borovica sosna s väčším podielom smreka a ojedinele aj smrekovca.

Funkcie mesta

Obytné plochy

Celkom prirodzene, obytné plochy tvoria v rámci intravilánu mesta najväčší podiel na rozlohe. Nachádzame tu ako typické obytné bloky sídliskového typu (prevažne na východ od stredu mesta), tak aj individuálnu zástavbu rodinných domov (prevažne na západ od stredu mesta). Diferenciácií a charakteristike týchto obytných zón som sa vyčerpávajúco venoval v predchádzajúcej práci, preto tu nechám priestor pre bližšie poznanie ostatných typov zón. Azda len spomeniem, že bývanie na Myjave sa vyznačuje relatívnym kľudom, nízkou mierou hluku a akceptovateľnou mierou kriminality.

Plochy priemyslu, stavebníctva a skladov

V meste nachádzame dve pomerne jasne identifikovateľné areály priemyslu. Severne od centra to je rozsiahla priemyselná zóna, v ktorej dominuje fabrika Slovenská Armatúrka Myjava (SAM), prípadne Kodreta. SAM prechádza od roku 1989 ťažkou fázou regresie, prepúšťania a netransparentného privatizovania. Podiely podniku vlastní niekoľko firiem a toky financií medzi nimi sú veľmi neprehľadné. V tejto zóne sa nachádza aj vysoký komín, ktorý žiaľ tvorí výraznú dominantu mesta, viditeľnú zo širokého okolia. Továreň na výrobu nábytku Kodreta má taktiež svoje zlaté časy za sebou, hoci fázou transformácie prešla úspešnejšie ako SAM. Celá zóna pôsobí neusporiadaným dojmom, vyznačuje sa rozsiahlymi nevyužitými plochami a patrí sem aj vodná nádrž, momentálne však vypustená. Na dolnom konci mesta je pomerne rozsiahla zóna skladov. Sú tu sklady stavebného materiálu, bitúnok, čerpacia stanica a podobne. Dlhé časy tu bola jediná čerpacia stanica v meste (dnes Slovnaft), momentálne už funguje aj strategicky umiestnená (na cestnom okruhu) stanica OMV východne od mesta. Okrem toho tu pôsobí firma Svaman, výrobca kvalitných mäsových výrobkov.

Dopravné plochy

Hoci mesto Myjava leží bokom od hlavných cestných a železničných ťahov celoslovenského či medzinárodného významu, predsa sa v ňom križujú cesty č.581 v smere Sobotište – Nové Mesto nad Váhom a č.499 v smere Brezová pod Bradlom – Velká nad Veličkou. Ďalším faktorom zvýšeného významu mesta ako dopravného uzla je jeho blízkosť s ČR, pričom hraničný prechod je vzdialený iba 10 km. Vzhľadom na to tu frekvencia nákladnej dopravy je pomerne značná.

Ešte pred 15 rokmi viedla prakticky všetka doprava v smere západ – východ priamo cez centrum mesta, preto bolo nevyhnutné vybudovať cestný obchvat na východnej strane mesta, čo stredu mesta výrazne pomohlo. Nezvyčajnou anomáliou však zostáva poloha autobusového nádražia priamo v strede námestia, čo pôsobí rušivo a disharmonicky. Návrhy na presun autobusového nádražia za rieku a súčasne presun hlavnej mestskej dopravnej tepny z námestia na Partizánsku ulicu existujú už dávnejšie, mesto však stále otáľa s ich realizáciou. Súčasťou tohto plánu bolo zúženie momentálne veľmi širokej komunikácie na Námestí M.R. Štefánika, čím vznikne väčší priestor pre občanov v podobe námestia či pešej zóny.

Momentálne väčšinu plochy námestia tvorí cestná komunikácia, autobusové nádražie a rozsiahle parkovisko pred B-centrom. Okrem toho, že tu takmer absentujú zelené plochy, faktom ostáva, že občanom ostáva iba minimálny priestor oproti dopravným prostriedkom. Snáď jedinou výhodou takéhoto riešenia je v podstate neexistujúci problém parkovania v meste (čo je však čiastočne spôsobené aj veľkosťou mesta) a pre niekoho takou výhodou môže byť aj kontroverzná poloha autobusovej stanice, pretože prakticky všetky dôležité úrady, obchody a služby sa nenachádzajú od nej ďalej ako 200 metrov. Faktom zostáva, že Myjava predstavuje významné dochádzkové centrum pre okolitý kopaničiarsky región a tak, okrem iného, vzhľadom na vyšší vek obyvateľov kopaníc, treba otázku riešenia lokalizácie autobusovej stanice riešiť veľmi citlivo. Mestská hromadná doprava v meste absentuje a linky z okolitých kopaníc premávajú viac-menej sporadicky. Preto je vlastníctvo automobilu v tomto regióne nesmiernou výhodou. Ešte spomeniem stavbu kruhového objazdu pri Múzeu SNP, kde bude okrem iného stáť aj Billa, čo dodá mestu trochu anglického šarmu.

Cez Myjavu prechádza železničná trať v smere Nové Mesto nad Váhom – Velká nad Veličkou, vybudovaná ešte za prvej ČSR a jej význam odvtedy relatívne poklesol. Akokoľvek, železničné spojenie do Nového Mesta nad Váhom, hoci trvá takmer hodinu, funguje a je aj využívané. Napriek svojej pomalosti je jazda motoráčikom skutočným zážitkom, pretože trať a okolitá krajina je mimoriadne malebná, plná mostov, zákrut a tunelov. Železničná stanica sa nachádza na severovýchodnom okraji mesta a oddeľuje industriálnu zónu SAM od pokľudnej štvrte s rodinnými domami, zvanej „Kolónka“.

Plochy obchodu a služieb

Tieto funkcie sú koncentrované prevažne do priestoru Námestia M.R. Štefánika. Za socialistickej éry toto námestie dostalo celkom nový, priam funkcionalistický charakter. V 70. rokoch tu vyrástli službové objekty mestského vzhľadu podľa vtedajších predstáv, a tak sa aj dnes môžeme prechádzať pozdĺž takmer polkilometrového pásu viac či menej vábnych výkladov na západnej strane námestia. Na východnej strane, v blízkosti autobusovej stanice, sa nachádza legendárne B-centrum, dvojpodlažný objekt, kam sa vedenie mesta pokúsilo koncentrovať takmer všetky služby mesta typu kaderník, a treba povedať, že sa mu to do veľkej miery podarilo.

Dnes tu popri masážnom salóne nájdeme akvaristický obchod či dobrodružnú cestovnú kanceláriu. Niekoľko objektov typu poisťovňa a banka nájdeme aj na paralelnej Hurbanovej ulici západne od námestia. Čo sa týka obchodov s potravinami, okrem niekoľkých malopredajní na sídliskách, všetky nájdeme, ako inak, na námestí alebo v jeho tesnej blízkosti. Na južnom konci námestia je Jednota, v strede M-market, na severnom konci zase M-market a ešte severnejšie, priamo pri budúcom kruhovom objazde, sa stavia prvý supermarket v meste, Billa. Od tohto predajcu sa očakáva, že urobí poriadok s cenami potravín v meste, lebo minimálna konkurencia v tejto oblasti tlačila ceny výrazne nahor. V severnej časti mesta sa nachádza nemocnica, ktorá, hoci nemá najlepšiu povesť, predstavuje zdravotné centrum pre celý región severného Záhoria až po Nové Mesto nad Váhom.

Zeleň a rekreačné plochy

Ako už bolo spomenuté vyššie, v samotnom strede mesta, teda na námestí, takmer absentujú plochy zelene v podobe parkov alebo podobne. Výnimkou je len neveľký parčík okolo katolíckeho kostola na samotnom severnom konci. Naopak, napríklad sídlisko Dolná štvrť je príkladom začlenenia obytných objektov do priam parkovej zóny. Záhradkárske oblasti nájdeme na južnom a východnom konci mesta. Neďaleko industriálnej zóny SAM sú objekty športového využitia, ako kvalitná plaváreň, basketbalová a tenisová hala, futbalové ihrisko. Okrem toho, menšími ihriskami disponujú aj školy, ako Gymnázium a ZŠ, SPŠ Strojnícka.

Najnavštevovanejšia rekreačná oblasť Myjava je však na konci obce Stará Myjava, asi 8 km severne od mesta, kde nájdeme chatovú zástavbu, priehradnú nádrž, ubytovacie zariadenie typu „hotel“, ihriská, turistické trasy v Bielych Karpát a dokonca lyžiarske vleky so zjazdovkami cca 400 metrov.

Ďalšou rekreačnou lokalitou s kultúrnym významom sú Trnovce (medzi Myjavou a Brestovcom), kde sa každoročne organizujú Myjavské folklórne slávnosti aj s medzinárodnou účasťou, a okrem toho sa v lete premietajú filmy v tunajšom amfiteátri. Celá lokalita je priam utopená v malebnom ihličnatom lesíku. Na území mesta sa nachádzajú tri cintoríny, z toho jeden, na južnom konci mesta, má výsadné a dominantné postavenie. Malý cintorín pri požiarnej zbrojnici na ceste na Senicu je židovský a zanedbaný.

Bezprostredné okolie mesta a vodné plochy

Prevažnú časť bezprostredného okolia mesta Myjava tvorí poľnohospodárska pôda, a to najmä orná pôda. Vzhľadom na kopaničiarsky charakter osídlenia regiónu bolo územie prevažne odlesnené, a tak tu v okolí nachádzame len ostrovy lesov, aj to opätovne vysádzaných. Ide prevažne o umelo vysádzané ihličnany, pôvodné lesy sú tu skutočnou raritou. Tie nájdeme len v bezprostrednej blízkosti rieky Myjava, pričom tieto plochy sú aj zákonom chránené. Treba povedať, že rieka Myjava v samotnom meste má skôr charakter väčšieho potoka a nevšímavý návštevník ju môže ľahko prehliadnuť. Je to spôsobené malou vzdialenosťou mesta od prameňa tohto vodného toku.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov mesta Myjava v roku 2001 bol 13142. Je to veľa či málo? Istá časť tejto populácie žije na vidieku, keďže do katastra mesta Myjava patrí stále zopár kopaničiarskych usadlostí nad Turou Lúkou. Skutočne mestského obyvateľstva je teda menej. Najväčší populačný rast Myjava zaznamenáva v období 1970 –1980, kedy dochádza k mohutnej výstavbe sídlisk a zároveň k migrácií vidieckeho obyvateľstva do mesta. Kým v roku 1970 v meste žilo 6684 obyvateľov, v roku 1980 to bolo už 11668. Toto predstavuje index rastu 174,6.

Naopak, po nežnej revolúcií dochádza k stabilizácií až úbytku populácie. Za celé desaťročie 1990 – 2000 zaznamenávame index rastu 100,1, avšak v období rokov 1997 – 2000 bol už celkový úbytok obyvateľstva priemerne 1,75 promile za rok. Pritom išlo tak o prirodzený úbytok (priemerne 19,25 človeka ročne), ako aj migračný úbytok (štyria ľudia ročne). Ako sa tieto suché čísla prejavujú v samotnom meste? Jednoducho, výstavba nových bytových jednotiek, až na zopár výnimiek niekoľkých víl na južnom okraji mesta, tu prakticky neexistuje. Vzhľad mesta sa teda za posledných 15 rokov takmer nezmenil. Podobne, vidieť matku s kočíkom či hrajúce sa deti je čoraz väčšou vzácnosťou.

Obyvateľstvo je naviac značne prestarnuté a tak potenciál rozvoja v budúcnosti tu veľký zrejme neexistuje.
Čo sa týka religióznej štruktúry myjavského obyvateľstva, situácia je nasledovná. Zaujímavosťou celého okresu je najvyššie percentuálne zastúpenie evanjelikov (60%) v celoslovenskom meradle. V samotnom meste Myjava je evanjelikov 50,9%, rímskokatolíkov 14,2%, grékokatolíkov 0,3%, Svedkov Jehovových 0,8%, bez vyznania je 28,2% ľudí. Okrem toho štatistiky uvádzajú 5 reformovaných kresťanov, 3 pravoslávnych, 62 členov evanjelickej cirkvi metodistickej, 1 žid, 15 členov starokatolíckej cirkvi, 8 členov kresťanských zborov a 6 členov cirkvi československej husitskej. Čo zaujme na týchto suchých číslach? Všimnime si napríklad vysoké zastúpenie Svedkov Jehovových, ktorým sa na Myjave očividne darí. Treba dodať, že na Myjave je jeden katolícky kostol (v severnej časti námestia) a jeden dominantný evanjelický kostol v strede námestia.

Národnostná štruktúra: v roku 2001 v meste žilo z celkového počtu 13142 obyvateľov 12550 Slovákov, 205 Čechov, 62 Rómov, 13 Moravanov, 5 Maďarov, 5 Nemcov, 4 Poliaci, 2 Ukrajinci, 1 Rusín, 1 Bulhar a 1 Žid. Inej národnosti bolo 6 ľudí, nezistenej až 287. V relatívnom vyjadrení to predstavuje 95,5% Slovákov a 1,6% Čechov. Z uvedeného vyplýva, že myjavské obyvateľstvo je relatívne homogénne. Rómov je v skutočnosti viac ako 62, mnohí sa hlásia k slovenskej národnosti. Napriek tomu, že ich na území vieme pomerne spoľahlivo lokalizovať (obývajú bytový blok na sídlisku Na Lúkach, Bradáčova ulica), v samotnom meste ich vídavať iba sporadicky. Zaujme aj minimálne zastúpenie maďarského obyvateľstva, voči ktorému panuje v tomto regióne značná averzia. Tí piati čo tu žijú, predávajú ovocie a zeleninu na trhoch každú stredu a sobotu. Celkom logické je nadpriemerné zastúpenie Čechov a Moravanov, naopak smutná je situácia u Židov, pretože Žid tu žije jeden jediný!

Za celý okres štatistika uvádza 4% vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. V meste samotnom to bude o čosi vyššie číslo, otázne je, do akej miery to bude mať vplyv na formovanie finančných elít v meste. Za posledných 15 rokov sa tu sformovala nepočetná, ale výrazná vrstva finančne dobre postavených ľudí, niektorých vďaka netransparentnej privatizácií SAM, niektorých vďaka takmer monopolnému postaveniu predajní s potravinami v meste a podobne. Obydlia týchto finančných elít nájdeme vo vilovej zástavbe na južnom okraji mesta.

Na opačnom konci mesta nájdeme aj opačný koniec sociálnej hierarchie v meste. Ide o už spomínaných Rómov, prípadne iné sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Za miernej generalizácie môžeme konštatovať, že staršie sídliská ako napríklad Dolná štvrť, obývajú starší obyvatelia a novšie sídliská z 80. rokov obýva prevažne stredná generácia, teda ľudia v produktívnom veku s deťmi.

Na záver si dovolím pripojiť moju osobnú úvahu: akí sú vlastne Myjavčania? Pri prechádzke po meste si všimneme ľudí prevažne jednoduchších, ale spokojných. Stres je tu málo poznaným pojmom. Dôležitým javom tu je previazanosť mestského a vidieckeho obyvateľstva, keďže značná časť obyvateľov okolitých kopaníc, vrátane staršej generácie, dochádza pravidelne do mesta a ovplyvňuje tu celkovú atmosféru. Iným, nemenej dôležitým fenoménom, tu je pozoruhodná koncentrácia vzhľadne vyzerajúcich mladých žien, ktoré o seba evidentne dbajú. Pri komunikácií s miestnymi si tiež nemôžme nevšimnúť milý, tvrdý prízvuk a veľký vplyv miestneho nárečia v každodennom slovníku obyvateľov. Sú to ľudia skromní, prevažne pracovití, no na jarmokoch a folklórnych slávnostiach sa vedia výborne, neviazane zabávať.

Genius Loci

Na prvý pohľad by sa nezainteresovanému čitateľovi zdalo, že mesto s 13 000 obyvateľmi kdesi mimo hlavných dopravných trás nám veľa nepovie o svojich osobitostiach, tobôž šarme. Napriek tomu si myslím, že Myjava takýto duch nepostráda, práve naopak. Mesto má osobitý ráz, nezameniteľnú históriu a viacero špecifických čŕt, jedinečných v celoslovenskom meradle.

Na úvod treba poznamenať, že rozvoj mesta Myjavy, ešte korektnejšie ako pri iných mestách podobnej veľkosti na Slovensku, nemôžeme oddeľovať od vývoja jej okolia, vidieckeho zázemia. Práve tento vidiecky priestor dáva regiónu a následne mestu Myjava ako jeho prirodzenému centru, nezameniteľnú pečať. Tento vidiecky priestor kopaničiarskeho charakteru úzko súvisí s prírodnými podmienkami tejto oblasti. Myjavská pahorkatina tvorí v podstate medzihorie medzi chrbtami Malých a Bielych Karpát. Má charakter nevysokých, avšak značne rozčlenených pahorkov, kde absentujú výraznejšie údolia a chrbty. Tieto prírodné danosti, okrem iných faktorov, výrazným spôsobom ovplyvnili osídlenie tohto priestoru, ktoré dostalo rozptýlený charakter. Ako áno, ako nie, aj v priestore s rozptýleným charakterom osídlenia sa časom utvorí prirodzené centrum, kde sa koncentrujú činnosti a služby regionálneho významu. Práve takýmto centrom sa stala Myjava.

Zaujímavá je skutočnosť, že územie súčasnej polohy mesta Myjava bolo celkom neobývané až do 13. storočia. Bolo to spôsobené relatívne ťažkou dostupnosťou územia, členitým reliéfom a, dnes prekvapujúco, hustým zalesnením. Postupné zaľudňovanie územia, predovšetkým valašskou a kopaničiarskou kolonizáciou, spôsobilo pretvorenie charakteru krajiny, ktorá má dnes prevažne oračinový až pasienkársky ráz. Prvá písomná zmienka o Myjave ako kopaničiarskej osade pochádza z roku 1392, kedy patrila k čachtickému a brančskému panstvu. V nasledujúcich storočiach mesto získavalo na význame predovšetkým ako miesto pravidelných trhov a výstavbou kostolov. Významnými historickými udalosťami viažúcimi sa na Myjavu je aj kodifikácia spisovného slovenského jazyka Štúrom, Hurbanom a Hodžom v roku 1848, ako aj fakt, že Myjava bola jedno z ohnísk SNP. Týmto si Myjava zaslúžila, podobne ako väčšina ostatných slovenských miest, zásadnú prestavbu centra mesta a mohutnú výstavbu sídlisk za éry socializmu. Vtedy, okrem iného, stratila ak štatút okresného mesta, ktorý však v 90. rokoch 20. storočia opäť získala. Preto bolo mesto za éry socializmu akoby v tieni mesta Senice, ktoré zaznamenalo zo všetkých miest západne od Malých Karpát najväčší rast.

Výraznou črtou Myjavy a celého regiónu je evanjelické vierovyznanie obyvateľstva, ktoré dosahuje najväčšie zastúpenie v rámci celého Slovenska. V meste žije 51% evanjelikov a 14% katolíkov. S týmto súvisí aj minimálny prirodzený prírastok mesta a to už od druhej polovice 19. storočia. V súčasnosti je mesto vo fáze prirodzeného, ale aj migračného úbytku, čo je druhou stránkou recesie mesta. Továreň SAM celkom nezvládla prechod k trhovej ekonomike (sčasti kvôli netransparentnej privatizácií) a nezamestnanosť regiónu je pomerne veľká, čo sa prejavuje aj na kľudnejšom spôsobe miestnych ľudí. Naopak, úzka vrstva finančných elít potvrdzuje značnú sociálnu stratifikáciu po roku 1989.

Genius loci mesta Myjava je nepochybne utváraný aj rázovitým miestnym folklórom, stále pomerne živým na okolitých kopaniciach, a charakteristickom miestnom, tvrdšom prízvuku a nárečí. Nárečie nápadne evokuje blízkosť hraníc s ČR, kde si miestni Moravania uchovávajú podobné nárečie aj folklór. Konkrétnym prejavom rázovitosti sú aj Foklórne slávnosti, organizované na Myjave každú jeseň. Priťahujú návštevníkov z celého Slovenska, ale neraz aj zo zahraničia. Okrem istej spätosti s juhomoravským regiónom je mesto, čo sa etnickej štruktúry týka, relatívne slovensky homogénne. V meste žije málopočetná rómska menšina, ktorá je však na slovenské pomery, podľa môjho názoru, pomerne dobre integrovaná.

Pozornému oku neunikne ani ľavicovo-nostalgická orientácia značnej časti obyvateľov tohto mesta, ktorá súvisí so sťaženými podmienkami pre väčšinu z nich po nežnej revolúcií. Vozový park sa obnovuje pomalšie ako v iných častiach západného Slovenska a malú atraktivitu mesta donedávna prezrádzala aj absencia akéhokoľvek predajcu potravín medzinárodného charakteru. Momentálne sa však stavia Billa, čo signalizuje postupné zvyšovanie kúpyschopnosti aj tunajšieho obyvateľstva.

Napriek svojej veľkosti a významu centra iba pre neveľký región je Myjava výrazným prvkom na mape osídlenia Slovenska. Pomerne veľa sa o nej hovorí, svojimi osobitosťami najmä vďaka okolitému kopaničiarskemu osídleniu ako potenciálu agroturistiky neďaleko Bratislavy často predstihuje mestá podobnej veľkosti. A symbol? Erb Myjavy je ryba, na význam tohto symbolu sa však názory líšia. Myjava je v povedomí väčšiny ľudí vnímaná ako pokojné, rázovité mesto niekde v pahorkoch. Z veľkej časti to je pravda, stačí sa ísť presvedčiť na vlastné oči.

Morfologická intraurbánna štruktúra

Myjava ako prirodzené centrum myjavského kopničiarskeho regiónu sa rozvíjala už od roku 1586, kedy bola založená dedina Myjava na území dnešnej Starej Myjavy. Tomuto postupnému rozvoju napomáhali trhy, ktoré sa konali v nedeľu do roku 1722, cez pracovný deň po roku 1722. Dodnes najstaršia zachovaná stavba v meste je dnes katolícky, pôvodne nový evanjelický kostol v hornej časti námestia.

Začal sa budovať v roku 1697 z iniciatívy Daniela Krmana, jeho výstavbu však viackrát prerušili náboženské nepokoje a tak bol kostol dokončený až v roku 1729. Odňatie tohoto evanjelického kostola katolíkmi viedlo po vydaní tolerančného patentu k výstavbe ďaľšej dominantnej stavby - nového evanjelického kostola. Začali ho stavať 21. apríla 1784 a bez veže ho dokončili 8. novembra 1785. Výstavba tohoto dolného kostola je významná i z hľadiska urbanistického, lebo nadväzne sa v jeho okolí formovalo nové centrum Myjavy. Veža bola dostavaná až v roku 1854, pričom stavba sa stala najvyššou v celej Nitrianskej stolici. I keď v 1. polovici 19. storočia prežívala Myjava značnú konjunktúru z prekvitajúceho pytlikárskeho remesla, tento hospodársky rozvoj sa zreteľnejšie na modernizácií neprejavil. Podnetom pre modernizáciu sa však stali veľké požiare v rokoch 1834 a 1840, ktoré zachvátili takmer všetky domy, v dôsledku čoho boli slamené strechy prevažne nahradené škridlicovou krytinou. Zásluhu na modernizácií Myjavy mal však aj Vilhelm Bauman, prisťahovalec z Hodonína roku 1853. Nariadil, aby jednotliví vlastníci na vytvárajúcom sa námestí zrušili pred svojimi domami predzáhradky s oplotením, vyrúbali vŕby a kameňom vydláždili preddomové chodníky.

Obdobie rokov 1880-1890 sa vyznačuje mohutnou výstavbou škôl - v roku 1883 bola založená poschodová katolícka škola, v roku 1885 štátna /maďarská/ škola a roku 1890 bola dokončená budova evanjelickej, ako aj židovskej školy. Roku 1900 preieha etapa skrášľovania námestia výsadbou okrasných stromov, dláždením chodníkov a osadením pouličných petrolejových lámp. O 5 rokov neskôr bola v južnej časti námestia vybudovaná nová budova okresného kráľovského súdu.

Na prelome storočí trápi celý myjavský región vlna emigrácie, najmä do USA. Notár Klempa a hostinský Cádra si uvedomili, že dovtedajší rozvoj Myjavy, založený na poľnohospodárstve a remeslách, nemôže čeliť narastajúcemu vysťahovalectvu. Východisko vidia vo výstavbe železnice, ktorá by výrazne napomohla rozvoju regiónu. Zámer vybudovať dva železničné ťahy cez Myjavu - z Velkej nad Veličkou do Nového Mesta nad Váhom a zároveň prepojiť Myjavu s Brezovou pod Bradlom a následne Jablonicou - vyšiel len na polovicu, keďže po dobudovaní finančne veľmi náročnej trasy do Nového Mesta nad Váhom členitým reliéfom Myjavskej pahorkatiny finančné možnosti neboli dostačujúce. Trať bola dokončená roku 1929, s niekoľkými viaduktmi a dvoma tunelmi, z ktorých ten pod Poľanou so svojou dĺžkou 2421m bol najdlhším v ČSR.

Efekt vybudovanej železnice bol napriek vysokým vstupným nákladom značný. Roku 1928 mesto elektrifikuje firma Slovákia, v hornej časti námestia sa buduje požiarna zbrojnica a roku 1929 na mieste starej banky nová budova Myjavskej banky, ako prvá dvojposchodová budova na Myjave. Z bratislavskej Petržalky sa na Myjavu presúva firma Tauš, ktorá sa neskôr transformuje na známu SAM. Firma Tauš financovala stavbu známeho Spoločenského domu, ktorý dnes už len spomína na zašlé časy slávy, i keď stále predstavuje jedinú možnosť ubytovania na Myjave.

Dňa 23.2.1944 bol poradným zborom Myjavy schválený tzv. regulačný plán, predstavujúci celkom novú, riadenú koncepciu výstavby v meste. „...pre doterajšiu bezplánovitú nesúrodú dedisnkú zástavbu bude znamenať kľúč k radikálnym a tvrdým zásahom, ktorým sa nemožno vyhnúť, keď výstavbu chceme zlepšiť...“ Plánovaná výstavba počítala s vybudovaním rozsiahlej priemyselnej zóny v severnej časti mesta, modernej nemocnice na severozápade, sídliskami na juhu a východe, ale najmä s radikálnou zmenou charakteru námestia v podobe asanácie pôvodnej nízkopodlažnej meštianskej zástavby a následného vybudovania moderných multifunkčných objektov v štýle socialistického realizmu. Tento radikálny krok, legislatívne potvrdený roku 1948, vidno aj dnes ako krutú jazvu, ktorá sa nehojí ľahko.

Rok 1950 priniesol mestu novú mäsiareň, rozsiahle rozšírenie priemyselných objektov SAM, nemocnicu, štadión, kúpalisko a zástavbu rodinných domov v Turej Lúke a v priestore nad železničnou stanicou - Novú Kolóniu. V roku 1955 bolo od Myjavy odčlenených šesť obcí - Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka - čoho dôsledkom bol štatisticky výrazný pokles obyvateľov mesta, ako aj jeho rozlohy. Urbanisti začali presadzovať sústredenejší - sídliskový typ zástavby, čo v roku 1960 vyústilo do vybudovania prvého sídliska na Myjave - Na Lúkach.

V tom istom roku pribudla do priemyselnej štruktúry Myjavy ďaľšia významná továreň - Kodreta - produkujúca nábytok, populárny po celej republike. Roku 1962 je dobudované rozsiahle sídlisko blízko centra - Stred I. Samotné centrum, teda námestie, si v tomto období ešte uchováva svôj pôvodný vzhľad. Na rad prišlo v rokoch 1970 - 1975, kedy celkom zmenilo svoju tvár. Touto radikálnou zmenou mesto podľa môjho názoru nadobro stratilo príjemnú pešiu zónu vhodnú pre nezáväzné stretnutia a prirodzený pouličný život. V sedemdesiatych rokoch boli však kompletne dobudované aj zóny rodinných domov na západnom svahu mesta, požiarna zbrojnica, nové prevádzky v priemyselnom areáli SAM, ako aj múzeum SNR na mieste jej pôvodnej lokalizácie. V rokoch 1976 - 1980 došlo k výstavbe sídliska Dlhé Štvrte na východ od centra, ako aj strednej strojníckej školy.

V súčasnosti sa urbanistické štúdie zameriavajú najmä na zľudštenie centrálnej časti mesta. Autobusové nádražie situované priamo do stredu ekonomického a kultúrneho života, len pár metrov od dominantného evanjelického kostola, je nezvyčajnou anomáliou aj na slovenské pomery. Urbanisticko-dopravná štúdia preto predkladá a navrhuje riešenie presunu autobusového nádražia mimo hlavné námestie, predpokladá sa lokalita na severnom konci námestia.

Aj keď makropoloha mesta nie je ideálna, pretože neleží na žiadnej z hlavných dopravných trás, dopravná infraštruktúra v meste je dostatočná. Pred niekoľkými rokmi bol dobudovaný cestný obchvat smerom na Starú Turú, čo výrazne pozitívnym spôsobom ovplyvnilo dopravnú situáciu v centre. Napriek tomu sa centrum mesta od obdobia nežnej revolúcie výraznejšie nezmenilo. V lete roku 2004 došlo k rekonštrukcií malého námestia pred Spoločenským domom, ktorému dominuje relatívne nápaditá fontána s motívom ryby. Momentálne prebieha výstavba kruhového objazdu na severnom konci centra, pri Múzeu SNR. Bezprostredne pri tomto múzeu bude onedlho dokončený aj supermarket Billa, ktorý by mal oživiť konkurenciu predajní potravín, v ktorých sa ceny v dôsledku čiastočnej monopolizácie (väčšinu predajní v meste patrila jednému vlastníkovi) šplhali do značných výšok.

Typológia a charakteristika morfologických jednotiek na území mesta

Územia prímestských vidieckych sídiel

Myjava ako prirodzené centrum kopaničiarskeho regiónu je priam obkolesená vidieckymi obcami, ktoré sa vyznačujú jadrovým priestorom s obecným úradom, krčmou na jednej strane, a rozptýleným osídlením v okolí na strane druhej. Mesto Myjava je pritom s týmito obcami spojená výraznými väzbami. Dôkazom toho je fakt, ako som už spomenul vyššie, že v roku 1955 bolo od Myjavy odčlenených šesť obcí – Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Okrem toho, do katastrálneho územia mesta stále patrí viacero osád, ako Zemanovci, Sivačkovci, Juríkovci, Štefčákovci, či Vachulovci. Ľudia tu žijú vyslovene vidieckym spôsobom života, dokonca výraznejšie ako v jadrách spomínaných odčlenených obcí, a potenciálny návštevník sa tu nebude cítiť ako v meste ani pri tej najlepšej predstavivosti. Osobitnú kapitolu predstavuje Turá Lúka, v súčasnosti súčasť mesta, kedysi samostatná obec. Tvorí akési dlhé predmestie mesta v povodí rieky Myjavy. Vzhľadom na výrazne vidiecky charakter výstavby môžem túto lokalitu len ťažko označiť ako vilovú zástavbu.

Územia mestského charakteru

Čo sa týka pôvodnej stredovekej zástavby v Myjave, tá tu prakticky absentuje. Ak by sme hľadali historické jadro mesta, nebudeme veľmi úspešní. Historické námestie a jeho okolie bolo vzhľadom na malomestský charakter takmer celkom asanované za socialistickej éry. Namiesto toho sa tu realizovala plánovaná výstavba v štýle socialistického realizmu, funkčná a chladná. Jedinými historickými budovami v meste sú: katolícky kostol z roku 1729 v severnej časti námestia, evanjelický kostol z roku 1785 v strede námestia a neďaleký blok mestských budov dlhý asi 100 metrov, kde sídlila svojho času Kodreta.

Podobne vidím ako ťažko definovateľnú aj heterogénnu zástavbu v okolí historického jadra, keďže vzhľadom na veľkosť mesta (13 000 obyv.) tu širšie centrum v podstate neexistuje. Bezprostredne okolo námestia sa rozprestiera viacpodlažná bloková zástavba prevažne z rokov 1960 (kedy bolo postavené prvé sídlisko Na Lúkach) až 1980 (najnovšie sídlisko Dlhé štvrte). Staršie sídliská zo 60. rokov tvoria prevažne 4 až 5-podlažné tehlové bytovky bez výťahov, pôsobia relatívne kvalitným a trvácnym dojmom. Najmä sídlisko Stred I. predstavuje príjemné miesto pre život, okrem iného aj vďaka všadeprítomnej mestskej zeleni a tichej lokalite blízko centra. Územie západne od Námestia M.R. Štefánika po Hurbanovu ulicu je tvorené vysokými (7-podlažnými tehlovými bytovkami zo 70. rokov. Na druhej strane námestia bolo v tomto období vybudované centrum služieb, tzv. B-centrum. Ide o rozsiahlu dvojpodlažnú budovu s architektúrou poplatnou dobe vzniku, pred ktorou sa nachádza rozsiahle parkovisko. Najnovšie sídliská vo východnej časti mesta sú tvorené klasickou panelovou blokovou viacpodlažnou zástavbou.

Rozsiahla vilová zástavba sa nachádza na stráni západne od centra, vybudovaná v 70. rokoch minulého storočia. Tu ide prevažne o domy typu „okál“. Staršie vilové štvrte nachádzame na severovýchodnom konci mesta za železničnou traťou, na Jablonskej ceste (východný koniec) a Staromyjavskej ceste (severný koniec). Osobitú kapitolu predstavuje Turá Lúka, o ktorej som pojednával vyššie. Najnovšia, relatívne exkluzívna vilová štvrť vznikla už prevažne v porevolučnom období na južnom okraji mesta. Tu nájdeme plnohodnotné komfortné vily mestského charakteru.

Výrobné územia

Rozsiahla priemyselná zóna sa nachádza na severnom okraji mesta, kde sídli fabrika SAM. Tu nájdeme aj železničnú stanicu. Ďalšie priemyselné objekty, sklady, čerpaciu stanicu, mäsokombinát, bitúnok a podobne nájdeme na južnom okraji mesta. Z hľadiska dopravnej infraštruktúry je pre mesto významný cestný obchvat východne od mesta, smerom na Nové Mesto Nad Váhom. Tento výrazne odľahčil dopravnú situáciu v samotnom centre.