Obec Vysoká pri Morave sa nachádza na západnom okraji Slovenskej republiky, na juhozápade Záhorskej nížiny v nadmorskej výške 145 m n. m., čo znamená, že je najnižšie položenou obcou okresu Malacky. Na severe susedí s katastrom obce Záhorská Ves, v ktorom sa nachádza najzápadnejší bod SR. Na severe susedí aj s obcou Suchohrad. Východnú hranicu tvorí hranica s katastrami obcí Láb, Zohor a mesta Stupava. Celá západná hranica katastra obce Vysoká pri Morave je súčasne aj štátnou hranicou s Rakúskom.

Čo sa administratívneho členenia týka, obec leží vo VÚC Bratislava, presnejšie v okrese Malacky. Je vzdialená 30 km od Bratislavy a 21,5 km od okresného mesta. Ako už názov obce napovedá, katastrom obce preteká rieka Morava, ktorá tvorí celú západnú hranicu katastra (teda 17 km úsek), popri ktorej vedie známa a vyhľadávaná cyklotrasa.

Rieka Morava je najvýznamnejším, avšak nie je jediným významným tokom katastra. Obcou preteká aj jeden z najväčších prítokov Moravy na Slovensku, rieka Malina, presnejšie jej dva menšie prítoky a to Vysočiansky kanál a Rudavka, ktoré sú vzájomne prepojené.

Rozloha obce predstavuje 33,58 km². Počet obyvateľov je 1919 (podľa oficiálnej stránky obce) a hustota obyvateľstva je 57 obyvateľov/km2. Dĺžka hraníc katastrálneho územia obce predstavuje 35,5 km, z toho štátna hranica s Rakúskom tvorí 17 km.

Matematicko-geografická poloha stredu obce je 16°54´45´´ a 48°19´48´´, pričom nadmorská výška sídla Vysoká pri Morave je 145 m n. m. a najvyšší bod katastra – Jelení hrb, nachádzajúci sa JV od obce je v nadmorskej výške 147,7 m.

Vzhľadom na geomorfologické jednotky, obec leží v oblasti Záhorskej nížiny a jej celku Borská nížina. Prevažná časť katastra patrí do oddielu Záhorské pláňavy, západná a južná časť do oddielu Dolnomoravská niva a malá časť na východe je súčasťou Podmalokarpatskej zníženiny.

Poloha obce je výnimočná aj z hľadiska ochrany prírody a krajiny, pretože celé katastrálne územie obce leží v CHKO Záhorie. Táto oblasť je typická cenným ekosystémom a v rámci CHKO sa tu nachádzajú aj významné prírodné rezervácie Horný les (na SZ katastra) a Dolný les (na JZ).

Obec leží aj neďaleko významného dopravného koridoru (bližšie informácie v časti Doprava).

Poloha Vysokej pri Morave v širšom zázemí Bratislavy v posledných rokoch spôsobila nárast počtu obyvateľov, predovšetkým pôvodných bratislavčanov, čo je dôsledkom intezívnej suburbanizácie posledných rokov v okolí hlavného mesta.

Geologické pomery (stavba katastra)

Geologické pomery obce Vysoká pri Morave sa vyznačujú značnou homogenitou. Vo výraznej miere tu prevládajú kvartérne sedimenty, najmä nivné sedimenty a splachy, čo je spôsobené bezprostrednou blízkosťou rieky Morava. Jedinou výnimkou je ostrovček na hranici s katastrom obce Láb, kde sa nachádzajú viate piesky a pieskové duny z kenozoika.

Z hľadiska nálezísk nerudných nerastných surovín a palív je oblasť Vysokej pri Morave známa ťažbou stavebných surovín, najmä štrkopieskov a pieskov a od roku 1953 sa v katastri obce ťaží aj zemný plyn.

Západný okraj katastra je typický holocénnymi fluviálno-nivnými sedimentami. Južná a severovýchodná časť fluviálno-mokraďovými sedimentami s organickou prímesou taktiež z holocénu. Vo zvyšnej časti katastra, teda prevažne centrálnej a východnej oblasti, sa nachádzajú fluviálne sedimenty stredných terás.

Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie oblasť patrí do regiónu tektonických depresií a do oblasti vnútrokarpatských nížin. Hydrogeologická hodnota tohto územia je nezanedbateľná. V tunajších pieskoch a štrkoch nivných území sa nachádza ložisko obyčajnej vody, ktorá je získavaná vrtom strednej veľkosti a významu.

Reliéf (formy a typy)

Táto oblasť patrí podľa hypsografickej stupnice k najnižšie položeným miestam Slovenska, ohraničeným intervalom 94 – 150 m n. m. Nadmorská výška obce je 145 m n. m. a z hľadiska energie reliéfu ide o rovinný až nepatrne zvlnený reliéf (0-30 m).

Najvyšší bod katastra, nazývaný Jelení hrb, sa nachádza JV-ným smerom od obce a je položený v nadmorskej výške 147,7m. Naopak najnižšie položeným bodom katastra obce je hladina rieky Morava, kde nadmorská výška dosahuje 130 m a toto miesto je zároveň aj najnižšie položeným miestom okresu Malacky.

Sklonitosť územia je vzhľadom na nížinatý reliéf malá, pohybuje sa v rozpätí 0-2° a čo sa zosuvnosti týka, kataster obce patrí do oblasti IV. rádu. Nestabilné tvary sa tu teda nevyskytujú, nachádzajú sa tu stabilné tvary rovín. Nízke hodnoty dosahuje aj horizontálna členitosť reliéfu na 1 km2, a to 0-0,5 km. Morfologická hodnota hornín v katastri obce Vysoká pri Morave spadá do IV. stupňa odolnosti, čo predstavuje najnižšiu odolnosť a jedná sa prevažne o komplexy súvislých fluviálnych pokrovov.

Zo súčasných reliéfotvorných procesov tu prebiehajú najmä fluviálne akumulačno-erózne procesy, čo je spôsobené bezprostrednou blízkosťou rieky Morava, pričom obec ježí na jej ľavom brehu.

Z hľadiska typológie reliéfu a ich hospodárskeho využitia ide o oblasť nížin a otvorených kotlín s veľmi vysokým potenciálom na hospodársku činnosť. Nachádzajú sa tu roviny, zvlnené roviny a poriečne nivy s veľmi dobrými vlastnosťami reliéfu na hospodárske využitie. Vysoká vhodnosť menovite na výstavbu sídiel, priemysleno-technických objektov, komunikácií a na poľnohospodárstvo.

Podnebie

Podobne ako prevažná časť územia Záhorskej nížiny, aj kataster obce Vysoká pri Morave sa podľa Končekovej klasifikácie rozprestiera v teplej klimatickej oblasti, kde je počet letných dní v roku vyšší ako 50 (s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a vyššou. Obec patrí do mierne suchej podoblasti, ktorej vlahová charakteristika je udávaná indexom zavlaženia (Iz) v hodnotách - 20 až 0. Územie obce patrí do teplého okrsku, mierne suchého s miernou zimou.

Z hľadiska klimatickogeografickej klasifikácie podľa Tarábka patrí sledované územie k typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt. Je suchá až mierne suchá. Spadá do subtypu teplej klímy, kde suma teplôt 10°C a viac predstavuje 3000 – 3200, teplota v januári sa pohybuje od –1 až -4°C a v júli 20,5 až 19,5°C. Ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt je 22 až 24°C.

Ročné zrážky v tejto oblasti dosahujú nízke hodnoty, charakterizuje ich interval 530 až 650 mm.

Veterné pomery v sledovanej oblasti sú obdobné ako na území Záhorskej nížiny a teda v ročnom priemere tu prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným, čo dokazuje aj najbližšia meteorologická stanica (z ktorej sa podarilo získať údaje) v Kuchyni. Podľa meraní v tejto stanici priemerná ročná teplota dosahuje 9,2°C. (Avšak predpokladám, že tento údaj je vzhľadom na nadmorskú výšku stanice a samotnej sledovanej obce skreslený.)

Vodstvo

Najvýznamnejším vodným tokom obce je rieka Morava, tvoriaca prirodzenú hranicu obce s Rakúskom v dĺžke 17 km.

Katastrálne územie obce Vysoká pri Morave patrí do vrchovinno-nížinnej oblasti, kde je typ režimu odtoku dažďovo-snehový. Najväčší prietok dosahuje rieka Morava v marci a minimum zaznamenáva najčastejšie v septembri. Toto územie súčasne spadá do povodia Dolnej Moravy, ktoré je charakteristické 22%-ným odtokom a 78%-ným výparom.

Z hľadiska hydrogeologických regiónov patrí KÚ obce do kvartéru od Brodského po Vysokú pri Morave.
V obci je na rieke Morava vodomerná stanica merajúca vodný stav, ktorý dňa 3. 11. 2006 dosiahol 162 cm a teplotu 6°C.

Podzemné vody v oblasti Vysokej pri Morave sú na prevažnom území katastra, rozprestierajúceho sa na nive Moravy, tvorené 70%-ami z riek a ich prítokov. Na severnej a severovýchodnej hranici katastra, v oblasti viatych pieskov na rovinách, sú tvorené iba zo zrážok. Z hľadiska výskytu horúcich vôd je táto oblasť perspektívna, významnejšie termálne či minerálne pramene sa tu však nenachádzajú.

Územím obce preteká aj Vysočiansky kanál, ktorý je spojený s ďalším prítokom toku Malina – Rudavkou. V blízkosti obce sa nachádzajú aj rozsiahle vodné plochy vzniknuté po vyťažení štrku – Axi, Centnúz a Rudavka.

Pôdy

V prevažnej časti katastra nájdeme pôdy typické pre oblasti v nížinách a pri veľkých vodných tokoch. Najzastúpenejšie sú čiernice (lužné pôdy), sprievodné čiernice glejové a gleje, nachádzajúce sa prevažne na ľahkých nekarbonátových nivných sedimentoch i lokálne regosoly (regozeme) na pieskoch. V tesnej blízkosti toku rieky Morava sa nachádzajú nivné pôdy a na severe sa ostrovčekovito vyskytujú aj regosoly (mačinové pôdy) až hnedé pôdy na pieskoch. Hranice pôdnych typov takmer presne kopírujú hranice pôdnych druhov. Na území čiernic je sú rozšírené hlinité pôdy, v oblasti pri brehoch rieky Morava s výskytom nivých pôd sa nachádza piesčito-hlinitý pôdny druh, ktorý nájdeme aj na malom území na severe katastra. Na severe sa nachádzajú aj piesčité pôdy a na juhu sa na malom území vyskytujú ílovito-hlinité pôdy. Západný okraj katastra je typický ostrovčekmi hlinito-piesčitých, piesčitých a piesčito-hlinitých pôd.

Čo sa ostatných vlastností pôd týka, na celom území sú bez skeletu alebo až slabo skeletnaté a na juhu sa tiahne pás zamokrených pôd.

Ochrana prírody a krajiny, rastlinstvo a živočíšstvo

Územie obce Vysoká pri Morave v celej svojej rozlohe spadá do CHKO Záhorie, ktorá bola vyhlásená v roku 1988 a je prvou CHKO nížinného typu na Slovensku. Táto oblasť je typická cenným ekosystémom a v rámci CHKO sa tu nachádzajú aj významné prírodné rezervácie Horný les (na SZ katastra) a Dolný les (na JZ) vyhlásené na ochranu vzácnych biotopov lužného lesa a rezervácia Rozporec s vlhkým dubovo-jaseňovým lesom prechádzajúcim do pieskov s typickou pieskomilnou vegetáciou.

Zaujímavosťou obce je, že v jej katastrálnom území sa nachádza 21 mokradí. K najväčším patria Ťažobná jama pri Dolnom Lese a Vysoká - štrkovisko pri trati s rozlohou po 400 000 m². Tieto mokrade sú štvrtou a piatou najväčšou v okrese Malacky. Ďalšími mokraďami sú : Rudávka, Pod Rozporcom, Nová Kakvica, Stará Kakvica, Dolný les III. prepich, Dolný les I. rameno IV. prepich, Mokraď pod Dolným lesom, Dúbrava, Pri Jame, Orvandl, Vysočiansky kanál, Močidlo, Salaš (Devínske jazero), Rozporec, Koniarka lužný les, Široké, Majsterka, Mŕtve rameno v Dolnom lese, Mäsiarky.

Obec a jej zázemie leží v západnej časti CHKO, kde prevládajú dva typy krajiny. Nivná časť tzv. Dolnomoravská niva - je rovinatá, s viacerými živými a mŕtvymi riečnymi ramenami a so spoločenstvami lužných lesov a lúk. Rozsiahle mokré kosné lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri značnom ekonomickom prínose jedinečnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá na Slovensku už nemá v súčasnosti obdobu. Toto územie s početnými mŕtvymi riečnymi ramenami tvorí jedinečné prostredie pre mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, ako sú bocian čierny, bocian biely, čajka smejivá, volavka popolavá, kačica divá, labute, trsteniariky a ďalšie.

V sledovanej oblasti sú najrozšírenejšie jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy, rozšírené predovšetkým na brehu rieky Morava. V menšej miere sa tu vyskytujú aj dubovo-hrabové lesy a slatiniská a v tesnej blízkosti Moravy sa ostrovčekovito nachádzajú vŕbovo-topoľové lesy. Táto oblasť spadá do obvodu európskej xerotermnej flóry a z hľadiska živočíšnych regiónov do dyjsko-moravského obvodu so živočíšnymi druhmi stepí.

Obyvateľstvo

V obci žije 1847 obyvateľov (v r. 2001, oficiálna stránka obce uvádza dňa 11.11. 2006 - 1919), z toho 977 žien. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo dosiahlo počet 951, z čoho 437 odchádza za prácou mimo obce. Pracujúcich vo verejnom sektore je 312, teda menej ako v súkromnom sektore, kde pracuje 400 obyvateľov obce Vysoká pri Morave. Mnoho obyvateľov dochádza do práce do okolitých obcí, ale predovšetkým do okresného mesta Malacky a do Bratislavy, ktorá je vzdialená len 41 km. Táto vzdialenosť podmienila v poslednom čase nárast počtu obyvateľov prisťahovaných z Bratislavy, čím sa čiastočne zmenil aj ráz obce a dnes tu nájdeme viaceré novostavby rodinných domov. Tento jav je v posledných rokoch veľmi typický pre obce v blízkom i širšom okolí Bratislavy, ide o typický prejav suburbanizácie.

Hospodárstvo

Poľnohospodárska produkcia v obci charakteristická pestovaním zeleniny, skorých zemiakov a obilia (najmä raži a pšenice). Z hľadiska štruktúry trhovej rastlinnej produkcie patrí do pšenično-zeleninárskej oblasti a z hľadiska hrubej rastlinnej produkcie do jačmenno-zeleninársko-pšeničnej. Čo sa živočíšnej výroby týka, chovajú sa najmä jatočné ošípané, hovädzí dobytok a charakteristická je produkcia mlieka.

Z hľadiska podnikateľských aktivít je obec známa predovšetkým firmou Berto, ktorá je jej najvýznamnejšou firmou. Vyrába mäsové výrobky, ktoré sú vyvážané do celého Slovenska. Kedysi prosperujúce poľnohospodárske družstvo skrachovalo, no v jeho priestoroch sídli 15 subjektov, ktoré dávajú občanom možnosť zamestnania. Významná je aj firma Stavebniny Dvoran a syn, ktorá v katastri obce ťaží štrk.

Rozvoj obce v posledných rokoch zaznamenali nie len v oblasti ekológie, regionálneho rozvoja, ale aj v oblasti priemyslu, avšak s dostatočným stupňom ochrany vzácneho ekosystému tejto oblasti. V katastri obce bude vybudovaný priemyselný park miestneho významu - PP Vysoká pri Morave, ktorý by mal tvoriť akúsi vetvu celoslovensky známeho PP Záhorie. V obci začali pôsobiť aj firmy zaoberajúce sa inžinierskou a konštrukčnou činnosťou, vývojom a dodávkou spaľovacích a energetických zariadení – EVNITEAM s r. o. a KOPLATEC s r. o., ktorá sa zaoberá návrhmi, konštrukciou a výrobou strojárskych produktov.

Doprava a infraštruktúra

Čo sa dopravy týka, obec leží neďaleko významného dopravného ťahu-diaľnice D2 a rovnako aj železničného ťahu Bratislava-Malacky-Kúty. Samotným katastrálnym územím vedie taktiež železnica, avšak pochopiteľne menšieho významu a cestnú sieť tvoria cesty III. triedy miestneho významu.

Obec disponuje dobrou vybavenosťou v oblasti infraštruktúry. V obci je vybudovaný vodovod, plynovod a modernizovaný je rozvod elektrického napätia. V obci je vybudovaná časť kanalizácie napojenej na ČOV, ktoré prevádzkuje obec. V neodkanalizovanej časti sa odpadové vody odvádzajú do žúmp a domových ČOV. Vybudovaný vodovod je napojený na prívod vody-priemyselný park Lozorno. Rekonštrukciou prešli aj cesty a v blízkej budúcnosti by mala byť vybudovaná kompostáreň, ktorou by sa ekonomicky zhodnotila činnosť čistiarne odpadových vôd.

Aktivity a potenciál obce

Obec Vysoká pri Morave je členom mikroregiónu Borina, ktorý má nadviazanú úzku cezhraničnú spoluprácu s rakúskym mikroregiónom Marchegg. Oblasť obce patrí do cenného ekosystému a pozitívom je, že sú snahy o jeho ochranu a údržbu. Obec je zapojená do európskeho programu Natura. Jeho nevýhodou však je, že sa tu nemôže zveľaďovať majetok, lebo všetko treba zvažovať z hľadiska zachovania cenného životného prostredia. Obec by sa v budúcnosti rada orientovala na agroturistiku.

Katastrálnym územím obce sa tiahne Náučný chodník Nivou rieky Morava, ktorý celkovo meria 23 km a je najdlhším na Slovensku. Na výstavbu boli použité aj prostriedky z programu EU Phare CBC. Náučný chodník slávnostne otvorili 27. októbra 2004.

Obec je taktiež členom Regionálneho združenia Záhorie spolu s obcami Pernek, Jablonové, Jakubov z okresu Malacky. Patria sem aj Kúty, Šaštín-Stráže a Rybky z okresu Senica a Holíč a Dubovce zo Skalického okresu.

Veľmi dobrým znakom je, že obec je aktívna i na poli regionálneho rozvoja a aj v budúcnosti sa chce zapájať do regionálnych projektov s podporou EÚ. V októbri roku 2005 vznikla za pomoci Programu INTERREG IIIA a spolupráce ďalších obcí na Záhorí Turistická informačná kancelária, ktorej cieľom je vytvorenie podporného inštitucionálneho bodu pre zintenzívnenie rozvoja v oblasti turistiky, agroturistiky a relaxácie a poskytovať turistický informačný servis. Obec sa zapojila aj do programu o finančnú podporu SAPARD – Opatrenia č.6 Poľnohospodárske postupy smerujúce k ochrane životného prostredia a krajiny.

Obec je členom viacerých regionálnych združení aj na území SR : Združenie miest a obcí záhorskej oblasti (ZOZO), Regionálne združenie Záhorie a podobne.

Obec sa stala súčasťou rozsiahleho projektu JPD NUTS II – Bratislava Cieľ 2, opatrenia 1. 5. Obnova a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva. Názov projektu : Vypracovanie územného plánu obe Vysoká pri Morave a územného plánu zóny – Námestie oslobodenia, Vysoká pri Morave. Projekt mal schválený rozpočet vo výške 733 099 SKK.

Obec si zakladá na udržaní kvalitného životného prostredia a taktiež tu pôsobia spoločnosti pre techniku ochrany životného prostredia. Jej potenciál je do budúcnosti veľký, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu a agroturistiky. Jej výhodná poloha na hraniciach s Rakúskom jej napomáha v rozvoji. Neustále sa prehlbujúca spolupráca s rakúskymi obcami, ale aj obcami okresu Malacky by v budúcnosti mohla priniesť nárast počtu turistov v tejto lokalite a rovnako aj priblíženie obce a jej možností občanom zo širokého okolia. Ak si udrží svoj „kurz" má šancu stať sa ešte prosperujúcejšou obcou ako doposiaľ.