Zdrojom geomorfologických procesov sú geomorfologické činitele (rieky, vietor, vlnobitie, magma, gravitácia, ľudská činnosť). Geomorfologické procesy sa rozdeľujú na: a endogénne (vnútorné) procesy, exogénne (vonkajšie) procesy a terestrické geomorfoligické procesy.

Exogénne geomfologické procesy

V povodí rieky prebiehajú zväčša exogénne procesy, ktoré rozrušujú povrch a menia formy georeliéfu.
Väčšina vonkajších procesov pozostáva z troch častí:

  1. oddeľovanie častíc hornín a pôdy mechanické a chemické (najčastejšie erózia: veterná, vodná, ľadovcová + korózia: chemické rozpúšťanie hornín- karbonátových + zvetrávanie: má vplyv najmä na rýchlosť oddeľovania častíc)
  2. prenos oddeleného materiálu
  3. usadanie materiálu

Denudácia = oddeľovanie + prenos materiálu (bez sedimentácie). Dlhodobé pôsobenie denudácie má za následok zarovnávanie povrchu. Utvára ploché zarovnané povrchy.

Vodou podmienené procesy

Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologický činiteľ. Na svahoch nedostatočne chránených vegetáciou (lesné cesty, polia) vzniká počas prívalových zrážok:

Vodná erózia

  • plošná (rozptýlená plošne tečúca voda)
  • stružková (sústredenie vody do kanálikov, stružiek)
  • výmoľová (prehlbovaním stružiek vznikajú výmole)

Plošná + stružková vodná erózia odnáša najmä jemné častice horniny a pôdy a humusu, čím sa znižuje úrodnosť pôdy. Výmoľová utvára niekoľko metrov hlboké výmole, ktoré ak nie sú stabilizované vegetáciou, sa prehlbujú.

  • bahnotok (náhle topenie snehu, či dažde, spôsobujú nasýtenie pôdy vodou a hlavne sypké sedimenty sa dajú na svahoch, alebo na dne strmých horských dolín do pohybu. Nastane rýchle tečenie pôdy.
  • bahenno – kamenistý prúd (voda zmiešaná s pôdou a kamením).

Riečne – fluviálne procesy

Vznikajú všade v krajine okrem púští a zaľadnených oblastí. Sú podmienené činnosťou vodných tokov. Veľkosť a rýchlosť toku určuje pohybovú energiu rieky, ktorá spôsobuje:

  • Riečnu eróziu - bočná a hĺbková: prehlbovanie dna rieky a podtínanie brehov. Rieky prenášajú štrkový materiál = SPLAVENINY, vlečením po dne rieky. Jemný materiál sa plaví = PLAVENINY, alebo unáša v rieke prostredníctvom prúdu.) Stavy v rieke: a) ROVNOVÁŽNY stav v rieke nastáva ak energia toku iba prenáša materiál (neeroduje a neakumuluje materiál. Spoznáme ho podľa toho, že rieka meandruje). b) NEROVNOVÁŽNY stav v rieke je keď nastáva:
  • akumulácia v spodnej časti toku (náplavové kužele: v poradí sa ukladajú balvany, štrk, piesok )
  • spätná erózia, vydieranie horniny a zarezávanie sa do hĺbky v hornej časti rieky (doliny tvaru „V“), proti toku rieky. Spätná erózia spôsobuje zmenšovanie sklonu koryta a znižovanie rýchlosti prúdenia vody.
  • Erózna báza toku je taký sklon koryta rieky, kedy už nie je možná spätná erózia toku, lebo energia toku poklesne na určitú hodnotu, kedy nastane rovnovážny stav.

Riečnymi procesmi vznikajú rôzne formy reliéfu: koryto, niva, terasa, agradačný val, riečny kužeľ, delta. Tieto formy sú súčasťou riečnych dolín.

Krasové procesy

Krasové procesy vznikajú v krasovej krajine procesom krasovatenia = hlavne prostredníctvom chemického rozpúšťania karbonátov. Procesy prebiehajú:

  • na povrchu (škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, kaňony)
  • v podzemí (jaskyne a ich výplň: sinter, aragonit, krištále...)

Mrazové – kryogénne prosesy

Kryogénne procesy vznikajú striedavým kolísaním teplôt pod a nad 0°C. Spôsobujú rozpad horniny v ktorej sa nachádza voda, vznik dlaždených pôd, posun kameňov na povrch pôdy

Snehové - nivačné procesy

Medzi snehové procesy patria napríklad snehové lavíny (lavínové žľaby a kužele), firnový sneh

Glaciálne procesy

Glaciálne procesy vedú k vzniku ľadovca (vysokohorský, pevninský), ktorý sa pomaly kĺže dole dolinou a brúsy dno doliny do tvaru „U“ + vlečie balvany v sebe. Glaciálne formy: ľadovcová dolina, kotol, zavesená ľadovcová dolina, morény –čelná a bočná, nunatak...)

Gravitáciou podmienené procesy

Gravitáciou podmienené procesy vznikajú na svahu. Ak gravitačná sila G prekročí pevnosť horniny (pôsobením zvetrávania, nasiaknutia) nastáva samovoľný pohyb materiálu po SVAHU. Rozoznávame:

  • zosúvanie – najvýznamnejší gm gravitačný proces vznikajúci pozdĺž šmykovej plochy (odlučná stena; šmyková plocha: lineárna, konkávna; čelo zosuvu; ťahové trhliny) najmä vo flišovom pásme, kde po nepriepustných íloch steká voda a spôsobuje zosuv. Zosuv môže byť iniciovaný aj zemetrasením.
  • opadávanie – postupné opadávanie skalných úlomkov zo skalných stien (vznikajú úsypiskové kužele)
  • rútenie - náhly pád časti skalnej steny
  • prepadnutie – prepadnutie časti zemského povrchu do podzemia (v štádiu staroby jaskýň)
  • zliezanie – plazivý pohyb zvetraných častí horniny vznikajúci v dôsledku zmeny objemu
  • hĺbkové zliezanie – „cambering“ pomalý pohyb blokov po nepriepustnom podloží

Vetrom podmienené procesy

Vznikajú len na miestach, ktoré nie sú chránené vegetáciou. Rozoznávame:

  • veterná erózia – vyvievanie a premiestňovanie povrchu, najmä ľahších a malých častí hornín a pôdy na záveternú stranu svahu, alebo duny.

Eolické formy veternej erózie:

  • piesočné duny
  • sprašové tabule
  • deflačné eolické misy (vyvievanie ľahkých častí pôdy najmä na chrbtoch, kde je silné prúdenie)
  • obrusovanie – jemný prach alebo piesok obrusuje samostatne stojace skaly (skalné hríby, okná)

Biologicky podmienené procesy

Činnosťou rastlín sa tvoria rašeliniská, termitiská, nory, koralové útesy. Rastliny spôsobujú najmä rozpad horniny pôsobením koreňového systému a niektoré aj chemickými látkami ktoré vznikajú z rozkladu ich opadu (ihličnatý opad spôsobuje zakyslovanie pôdy a následne agresivitu podzemnej vody a rýchlejšie rozpúšťanie vápencov).

Antropogénne procesy

Antropogénne procesy sú v súčasnosti najvýznamnejšie, lebo najrýchlejšie spôsobujú zmenu v krajine. Formy v zásade rozlišujeme: konvexné (stavby a budovy, haldy, cestné násypy, ruiny...) a konkávne (bane, štôlne, tunely, zákopy, cestné zárezy, kanály..).

Endogénne geomorfologické procesy

Vnútorné geomorfologické procesy utvárajú základné hrubé rysy georeliéfu. Procesy v povodí:

  • Zemetrasenia (zmena tvaru reliéfu)
  • Vulkanizmus (sopky, lávové prúdy)
  • Tektonické procesy (výzdvih územia a vznik napr: riečnych terás, epigenetických dolín)
  • Zlomové a príkrovové procesy

Ich vplyvom sa v povodí môžu utvárať: menšie hráste a priekopové prepadliny, chrbty a doliny, prípadne sopky a lávové prúdy.

Terestrické geomorfologické procesy

Vznikajú pôsobením kozmických telies: meteorov, ktoré pri dopade na zem vytvárajú metorické krátery.