Aj keď ťažiskom geomorfologických procesov sú exogénne geomorfologické procesy, nesmieme zabúdať na tie endogénne, pretože ako dobre vieme, reliéf predstavuje výsledok antagonistického pôsobenia oboch síl. Endogénne procesy vytvárajú morfoštruktúry a formujú pozitívne formy reliéfu, zatiaľ čo exogénne procesy plnia skôr planačnú funkciu. Reliéf Slovenska je tvorený mladou tektonikou, ktorá formovala Západné Karpaty a následne bol pretváraný exogénnymi procesmi tvoriacimi morfoskulptúry.
Za veľmi významné obdobie pri formovaní reliéfu je pokladaný pleistocén, v ktorom dochádzalo k striedaniu glaciálov a interglaciálov. Na druhej strane holocén bol pokladaný za oveľa menej významný z hľadiska pôsobenia procesov a nebola mu venovaná dôležitá pozornosť. Súčasné štúdie a hypotézy však dokazujú, že toto obdobie je nemenej dôležité pri tvarovaní reliéfu.
Geomorfologické procesy môžeme diferencovať na základe morfoklimatických pomerov. Dva základné systémy sú kryoniválny systém a mierny lesný systém. Ich hranica sa kladie na rozhranie medzi lesnými a nelesnými ekosystémami, čiže na hornú hranicu lesa, ktorá sa v naších vyšších pohoriach pohybuje okolo 1500 metrov nad morom, kde sa výrazne mení sila ako aj charakter procesov. V každom z dvoch systémov prebiehajú iné geomorfologické procesy.
Kryoniválny systém
V kryoniválnom systéme ide o zonálne procesy predovšetkým o kryogénne a niválne procesy. Svoj význam však majú aj gravitačné, ronové, eolické a menej fluviálne procesy a procesy podzemnej vody. Charakter procesov v tomto systéme je ovplyvnený predovšetkým skromnou alebo žiadnou vegetáciou, veľkými zrážkami a nízkymi priemernými ročnými teplotami. V dôsledku nízkych teplôt môžeme pozorovať prevahu fyzikálneho zvetrávania nad chemickým.
Na dokumentáciu môžeme použiť vybrané mapy niektorých geomorfologických celkov. Napríklad geomorfologická mapa Tatier zachytáva niektoré formy, ktoré sú výsledným geomorfologickým efektom procesov ako úsipiská, murové dráhy a kužele, ktoré sa formovali v holocéne a ukladali sa na staršie formy reliéfu. V Nízkych Tatrách došlo k mapovaniu svahových a gravitačných deformácii ako prejavov gravitačných procesov. Ako príklad môžeme spomenúť povrchové prejavy hĺbkového zliezania vo forme rozvoľňovania reliéfu v oblasti Košariska. Taktiež sú prítomné procesy povrchového zliezania sutín a efekt úšustu.
Niválne procesy sa prejavujú v niektorých oblastiach vznikom nivačných depresií a pôsobenia nivačného tlaku. Nad hornou hranicou lesa sú významným geomorfologickým procesom taktiež lavíny vytvárajúce mikrotvary na základe posúvania blokov, ktoré napriek prevládajúcemu názoru o ich zastavení na hranici lesa v mnohých prípadoch prenikajú oveľa nižšie a spôsobujú zmeny v lesných porastoch. Azda najzaujímavejším procesom prebiehajúcim v kryoniválnom systéme je ihlicový ľad, ktorý môže hrať významnú úlohu vo formovaní reliéfu v dôsledku sily rozpínajúceho sa ľadu, pričom vytvára zaujímavé formy napríklad v podobe kvetu.
Mierny lesný systém
Druhým systémom je mierny lesný systém, vyznačujúci sa rozdielnymi geomorfologickým procesmi. Tými najvýznamnejšími sú gravitačné procesy, všetky skupiny vodou indukovaných procesov aj keď ranové a eolické len lokálne v oblastiach narušenia vegetačnej pokrývky. Nemenej významným faktorom sú antropogénne geomorfologické procesy, z ktorých spomeňme napríklad orbovú eróziu. V týchto oblastiach na rozdiel od kryoniválneho systému prevláda chemické zvetrávanie nad fyzikálnym. Ak by sme chceli tento systém bližšie špecifikovať, mohli by sme vyčleniť tri oblasti a to les, areály, kde bol les na určitú dobu odstránený, avšak došlo k opätovnému zalesneniu a nakoniec areály, kde bol les odstránený a využívajú sa na iné účely.
Medzi hlavné procesy, prebiehajúce v prostredí lesa patria napríklad gravitačné rútenie, zliezanie ako aj fluviálne procesy. V Bielych Karpatoch kde les nedosahuje hornú hranicu lesa dochádza na poľných a lesných cestách k erózii až na skalu na jednej strane a k akumulácii v oblastiach stretávania ciest na strane druhej.
Veľa plôch, ktoré boli v minulosti odlesnené bolo v dôsledku nevhodného využívania znehodnotených tvorbou výmoľov a tak dochádzalo k vzniku spustnutých pôd alebo aj ináč badlandov. Charakter, ako aj ich dĺžka do značnej miery záviseli od spôsobu obrábania pôdy, pričom na plochách oraných po vrstevnici je sieť výmoľov oveľa redšia ako na miestach, kde dochádzalo k oraniu po svahu. Množstvo z týchto plôch sa stalo neúrodnými a tak dochádzalo k ich opätovnému zalesňovaniu. Historické výmole však nesúviseli len so spôsobom obrábania pôdy, ale často mali väzbu na iné aktivity človeka v krajine ako tvorba ciest a iné.
Na plochách, ktoré boli odlesnené a používajú sa ako poľnohospodárske plochy, dochádza k akcelerácii ronových procesov. Na mnohých miestach dochádza k plošnému splachu, znižujúcemu povrch v milimetroch, ku ktorému sa výrazne pridáva vplyv orby. Avšak najvýraznejšie sa ronové procesy prejavujú od kolektivizácie, kedy dochádzalo k prechodu od individuálneho poľnohospodárstva k veľkoplošnému obrábaniu území, ktoré malo za následok akceleráciu procesov svahovej modelácie.
Takže, záverom by bolo vhodné spomenúť, že aj napriek menšiemu záujmu o procesy prebiehajúce v holocéne, je ich význam pri formovaní súčasného reliéfu značný a ak by holocén trval rovnako dlhé obdobie ako pleistocén môžeme predpokladať, že ich vplyv by nebol o toľko slabší ako vplyv procesov v období ľadových a medziľadových dôb. Avšak je tiež nutné pripomenúť, že do hry v tomto období vstúpil nový významný činiteľ, ktorým je človek.