Georeliéf má silný vplyv na jednotlivé zložky krajiny. Vplyvy na pôdu, rastlinstvo, živočíšstvo a klimatické pomery.
Poznanie výškových pomerov územia má značný praktický význam, pretože nadmorská výška rozhoduje o jeho klimatických atribútoch a tým významne ovplyvňuje vlastnosti ostatných prvkov krajiny.
Vplyvy nadmorskej výšky
S výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, zvyšuje sa vlhkosť ovzdušia, znižuje sa vyparovanie, vzrastá podiel vody zo zrážok, ktorá odteká do riek, ako aj množstvo vody odtečenej z jednotky plochy. Veľkosť a režim priesaku vody pôdou, ako aj chemické i mechanické účinky tohto javu na pôdu takisto nepriamo súvisia s nadmorskou výškou.
So stúpajúcou nadmorskou výškou sa skracuje vegetačné obdobie. Toto všetko rozhodlo o výškovej zonálnosti rozloženia rastlinstva i živočíšstva podľa nárokov aké majú na teplotu, vlhkosť, chemizmus pôdy atď. Významným spôsobom to ovplyvňuje rozloženie hospodárskeho využitia pôdy, štruktúru poľnohospodárskej i lesníckej produkcie a do istej miery i osídlenie krajiny
Praktické využitie geomorfológie
Význam geomorfológie v praxi
- národné hospodárstvo - vyhľadávanie a hodnotenie prírodných zdrojov - napr. ložiská zemného plynu a ropy v klenbách
- poľnohospodárstvo a lesníctvo - napr.: pri navrhovaní protieróznej ochrany
- stavebníctvo - pri výstavbe sídlisk a priemyslových objektov, komunikácií
- vodohospodárska prax - napr.: pri stavbe priehrad
- štúdium katastrofických javov (zemetrasenia, záplavy, zosuvy, a pod.) a vypracovanie spôsobov ochrany proti nim
- prognóza zmien prírodného prostredia ako vplyv zmien vyvolaných pôsobením ľudskej spoločnosti (napr.: urýchlená erózia pôdy)
Pripomienky Minár
- reliéf má výrazný bariérny efekt na jednej strane (kadiaľ pôjdu komunikácie)
- reliéf má isté rekreačné potenciály - výnimočné, výrazné tvary, ktoré zvyšujú atraktivitu krajiny
- dá sa vypočítať oslnenie reliéfu - na základe sklonu a orientácie (kde dopadne viac či menej slnečného žiarenia)
- na základe nadm. výšky sa dajú odhadnúť zrážky - zrážkový gradient
- geomorfologické poznanie vzniku reliéfu nám pomôže odhadnúť správanie sa charakteru pôdy, napr.: rovina pri rieke - ak nájdeme staré mŕtve ramená môžeme určiť na celú plochu ramena luvizem (veľmi jemný materiál, ktorý sa usadzuje pri povodniach)