Hoci aj iPhony sú bez pochýb veľkým úspechom, aktuálne dominujú trhu Android smartphony. Pred niekoľkými rokmi bola doba, kedy každý mesiac jeden z významných výrobcov predstavil vlastný tablet s novým hardwarom, dizajnom a funkciami. Dnes je však situácia úplne iná. Prečo sa Googlu nepodarilo s jeho systémom uspieť v oblasti tabletov a odhliadnuc od Samsungu ich je dnes možné označiť za mŕtve?
Možno ste si práve povedali, že problém tabletov nie je systém, ale samotná myšlienka, ktorá stála za ich vznikom. Z tohto pohľadu sa história začína písať v roku 2003, keď Microsoft svetu ukázal zariadenie s názvom Tablet PC. V podstate je to prvý stroj, ktorý sa priblížil k tabletom, ako ich poznáme dnes. Mal však niekoľko nedostatkov, a to z hľadiska funkčnosti aj prevedenia.
Nie je prekvapením, že Microsoft, ako primárne softwarová spoločnosť, chcel postaviť svoj tablet na vlastnom operačnom systém. V tej dobe ním bol, dnes už legendárny, Windows XP. Hoci doň vývojári vložili niekoľko doplnkov ako virtuálnu klávesnicu a aplikáciu na poznámky, užívateľské prostredie zostalo nezmenené. Ak si ešte pamätáte na XP, potom si spomeniete aj na maličké položky naprieč systémom a celkové rozloženie užívateľského rozhrania dokonale prispôsobené na ovládanie myšou. Používať prst by bolo utrpením, a preto Microsoft pridával k tabletu aj stylus, vďaka ktorému ste mohli položku presnejšie „trafiť“. Windows XP sa ukázal ako zlá voľba aj kvôli nárokom na výpočtový výkon. Výkonný procesor je totiž treba chladiť a dodať mu dostatok energie. Vysoká hmotnosť, hrúbka, nízka výdrž batérie a v neposlednom rade aj cena začínajúca na 2000dolároch odsúdili zariadenie na neúspech.
iPad priniesol zmenu
Až na pár neúspešných pokusov sa na niekoľko rokov po tabletoch zľahla zem. A potom to prišlo. Apple v roku 2010 predstavilo nový tablet, ktorý zmenil spôsob, akým sa na tieto zariadenia pozeráme. Nesnažil sa nahradiť počítače, respektíve Macy, práve naopak. iPad mal vyplniť medzeru, ktorá na trhu vznikla medzi MacBookom ako pracovným nástrojom a iPhonom ako mobilným komunikátorom. Apple postavilo celý koncept na dotykovom ovládaní, ktorému bolo prispôsobené úplne všetko. Rozhodli sa preto použiť mobilný operačný systém, čo umožňovalo nasadenie úsporného procesora. Tieto opatrenia sa podpísali na zážitku z používania – zákazníci získali ľahké, rýchle zariadenie s dlhou výdržou a za prijateľnú cenu.
Primárnym zameraním iPadu bola pritom konzumácia obsahu – prehliadanie webu, pozeranie videí a hranie hier. To je dôvod, prečo sa iPad dlhé roky nedočkal oficiálnej klávesnice či dokonca podpory myši.
Vzostup a pád
Android tablety sa snažili naladiť práve na tento trend a v snahe priblížiť sa iPadu sa stretli s niekoľkými problémami, ktoré sa nikdy nepodarilo vyriešiť. Na začiatku boli totiž tablety len zväčšené smartphony a o tých na Android platforme to platilo dvojnásobne. Apple spoločne s uvedením iPadov vydal aj informácie a nástroje pre vývojárov, ktoré ich informovali, akým spôsobom treba pre novú platformu upravovať aplikácie. V tej dobe už bol AppStore „naštartovaný“ vďaka úspechu iPhonu a užívatelia boli čoraz ochotnejší za aplikácie platiť. Záujem vývojárov navyše podporila masívna marketingová kampaň ohľadom novinky, vysoké predaje iPadov a záujem zo strany užívateľov.
V druhom tábore bola situácia opačná. Googlu sa konečne podarilo vypustiť nový Android Honeycomb optimalizovaný pre veľké displeje tabletov, avšak systém bol katastrofou. Neintuitívne ovládanie, ktoré vtedy sužovalo Android na mobiloch, sa prenieslo aj sem a obľúbenosti nepomáhala ani mizerná optimalizácia a sekanie samotného prostredia. V porovnaní s plynulým a jednoduchým iOS, s možnosťou ovládania jednoduchými gestami bez premýšľania, vyzeral Honeycomb ako vtip. V oblasti aplikácií pre tablety bol Android Market (dnes známy pod Google Play) prakticky prázdny. Aplikácie z mobilov nevyzerali na veľkých displejoch dobre a rozloženie prvkov značne plytvalo miestom. Vývojári navyše neboli dostatočne motivovaní situáciu zmeniť, predaje boli mizerné a chýbal referenčný model, ktorý by udal smer.
Situácie sa ale ujalo viacero známych firiem, ktoré predstavením svojich modelov fúkli Android tabletom vietor do plachiet. Ešte v roku 2010 prvý Samsung s Galaxy Tabom, neskôr sa pridalo HTC so svojím Flyer. Novinky boli však pomerne odvážne a iPadu sa snažili konkurovať aj v cenovej politike, na čo rozhodne nemali. Preto sa do hry rozhodol vstúpiť samotný Google a v roku 2012 predstavil Nexus 7 s výkonným procesorom Tegra od Nvidie a cenou okolo 200 eur. Išlo o prvý lacný tablet, ktorý za niečo stál. Spoločne s Googlom rozšírili svoj sortiment aj ďalšie spoločnosti a Android platforma začala na tabletoch postupne rásť.
Základné aplikácie sa konečne dočkali optimalizácie a prišli prvé skutočné herné tituly ako Dead Trigger, Need for Speed: Most Wanted či Shadowgun: Deadzone. Zákazníci so svojimi mobilnými zariadeniami začali tráviť viac času, čo viedlo k rýchlemu zväčšovaniu displejov na smartphonoch. Pokroky v oblasti mikroelektroniky a miniaturizácie zároveň umožňovali konštruovať čoraz tenšie notebooky s lepším displejom a väčšou výdržou. Pomyselná medzera pre kategóriu tabletov sa začala zmenšovať.
Apple si tento problém uvedomilo a podniklo potrebné opatrenia. Oproti ťažkopádnym nejednotným zmenám na trhu s Android tabletmi mohlo vďaka úplnej kontrole nad softwarom a hardwarom činiť rýchle rozhodnutia. Nový iPad Air bol znateľne tenší, pričom sa zmenšili aj rámiky okolo displeja. Kozmetické zásahy by však nič neznamenali, a to si spoločnosť dobre uvedomovala. Začalo sa preto tlačiť na výkon procesora a marketing dokazuje, že iPad prestal byť vnímaný len ako nástroj na konzumáciu obsahu. Medzitým rapídne stúpala kvalita aplikácií, okrem hier a klientov sociálnych sietí pribudli legendy priamo od Apple ako GarageBand na tvorbu hudby. Majitelia iPadov mohli takisto využiť plnohodnotné office aplikácie Pages, Numbers a Keynote či dokonca strihať video v iMovie. Zaradenie iPadu sa postupne začalo preklápať na stranu pracovných nástrojov, čo potvrdil aj príchod split view v iOS 9.
Príliš dobré smartphony a notebooky
Niektoré Android tablety podporovali rozdelenú obrazovku takisto a na tých od Samsungu ste dokonca mohli využívať aj prácu s oknami. Problém bol, že funkcia nepochádzala od Googlu a tým pádom ani nebola zakorenená do samotných aplikácií. To sa prejavovalo na nemotornom fungovaní. Medzitým sa uhlopriečka smartphonov zväčšila, u iPhonov Plus na hodnotu 5,5“ a v svete Androidu sa začali čoraz častejšie presadzovať 6“ zariadenia. Android tablety už dostali niekoľko zaujímavých aplikácií, avšak nové verzie systému sa dostávali na minimum zariadení. Preto si vývojári nemohli dovoliť postaviť svoje apky na nových pokročilejších knižniciach, potrebovali si uchovali spätnú kompatibilitu. Kvalita aplikácií pre Android tak spravidla zaostávala ďaleko za iPadom a ak boli optimalizované pre väčší displej, tak pre 7“. Výrobcovia samotných zariadení si tento vážny nedostatok neuvedomovali a po väčšine nastavovali cenu na úroveň iPadov.
Z tohto bodu už mala situácia pomerne rýchly spád. Užívatelia vedeli, že na svojom smartphone s veľkým displejom môžu robiť všetko a Android tablet im neprinesie žiadnu pridanú hodnotu z hľadiska produktivity. Namiesto toho radšej siahli po iPade s väčším množstvom funkcií, často kvalitnejším spracovaním, niekoľkoročnou zaručenou podporou zo strany systému a hlavne dostatkom kvalitných a dobre optimalizovaných aplikácií. V tej dobe navyše začal na segment tlačiť aj Microsoft s projektom ultrabook – mnohí výrobcovia začali ponúkať ľahké, rýchle notebooky s dlhou výdržou a plnohodnotným systémom Windows. Často mali aj dotykový displej a konvertibilné riešenie, napr. Yoga od Lenova. Ak ste sa stali majiteľom takého zariadenia, Android tablet vám bol jednoducho nanič.
Google to vzdal
Google už začínal pomaly tušiť, aká je budúcnosť Androidu na tabletoch. Preto investoval do vývoja operačného systému ChromeOS určeného najmä pre študentov. Bola pridaná podpora Android aplikácií, pokročilá práca s oknami a vývojári zapracovali aj na zážitku z používania a intuitívnom ovládaní gestami. Systém dostali poväčšine lacné konvertibilné notebooko-tablety s preklápateľnou klávesnicou, kde sa hodil. Googlu však nevidel budúcnosť svojho systému len v lacných plastových zariadeniach, chcel opäť konkurovať iPadu. Preto na konci minulého roka uviedol svoj tablet Google Pixel Slate začínajúci na 600eurách.
Spustil sa však kolotoč neočakávaných udalostí. Podobne ako všetky ostatné technológie, aj tento nový tablet chceli okamžite otestovať novinári. Z nepochopiteľných dôvodov ho však Google vypustil s tragickou optimalizáciou systému. Nešlo pritom o žiadne chyby v animáciách či malé problémy. Celý systém extrémne sekal, a to aj pri najjednoduchších úlohách ako skrolovanie stránky na internete či prechod medzi aplikáciami. Z tohto hľadiska išlo o jeden z najväčších prepadákov, aký sa kedy dostal do rúk zákazníkom. Problém bol nakoniec vyriešený aktualizáciou a zariadenie sa stalo plynulým, no už bolo neskoro. Stalo sa tak až potom, ako vyšli prvé recenzie. Predaje boli mizerné, čo vyústilo až k oficiálnemu vyjadreniu Googlu z júna tohto roka, že s výrobou vlastných tabletov definitívne končí.
Samsung sa nevzdáva
Ak sa na trh s Android tablety pozrieme dnes, nájdeme len lacné čínske modely a zopár niekoľko rokov starých tabletov od Huawei. Jediný, kto to s týmto trhom ešte myslí vážne je Samsung. Ten sa snaží s veternými mlynmi zabojovať vlastnou nadstavbou a prepracovaným hardwarom, pričom stále uvádza nové tablety.
Posledným z nich je vlajkový Galaxy Tab S6, predstavený na konci júna. Novinka je vyzbrojená stylosm S Pen a možnosťou používať hardwarovú klávesnicu s touchpadom. Okrem toho Samsung nasadil prakticky najlepší displej na trhu – 10,5“ Super AMOLED a doplnil ho o Snapdragon 855 a 6GB RAM. Cena bola nastavená odvážne na 700eur, Galaxy Tab S6 teda konkuruje iPadom Pro. Oproti nim mu ale vzhľadom na platformu stále chýbajú profesionálne aplikácie. Aký bude mať tento počin úspech však ukáže až budúcnosť.
iPad na vzostupe
Apple si vždy išlo vlastnou cestou a inak tomu nebolo ani u tabletov. V roku 2015, keď začali predaje tabletov globálne klesať, prišlo s najväčšou revolúciou u iPadov od prvej generácie. Bol predstavený prvý iPad Pro. Nenechajte sa však zmýliť, novinka vyzerala takmer identicky ako predchodca. Najväčšou revolúciou bol spôsob, akým sa začalo na iPady pozerať. Nové modely boli vybavené magnetickým konektorom na pridanie oficiálnej klávesnice Smart Keyboard a Apple začal do aplikácií vkladať klávesové skratky. Uvedenie ceruzky Apple Pencil s minimálnou odozvou a senzormi tlaku a nakloneniu voči obrazovke navyše predurčili nové Pro-čka ako pracovné nástroje pre grafikov.
iPady si zachovali svoj úspech najmä vďaka pridanej hodnote. Na rozdiel od Android tabletov už nejde len o zväčšené smartphony. Apple sa aktuálne snaží ich čo najviac priblížiť MacBookom, o čom svedčí predstavenie nového operačného systému iPadOS. Kvalita aplikácií sa za roky ešte zdvihla a dnes už v AppStore nájdeme aj kúsky ako AffinityPhoto, Adobe Illustrator Draw, Procreate či Autodesk SketchBook. Už čoskoro na túto platformu zavíta aj legendárny Photoshop CC, o čom by sa mohlo Android tabletom len snívať.