Niektorí z nás si možno ešte pamätajú na dobu, kedy každý výrobca mobilov používal vlastný operačný systém a nikoho neprekvapilo, keď sa OS výrazne moduloval s uvedením novinky. S nástupom smartphonov sa ale situácia drasticky zmenila. Užívateľom prestali stačiť natívne aplikácie, s ktorými smartphone kúpili a začali čoraz častejšie využívať aj apky od tretích strán. A keďže vývoj každej z nich je pomerne nákladný, bolo nemysliteľné ich vyvíjať na desiatky rôznych platforiem. Po definitívnom ukončení podpory Windows 10 Mobile, sa svet smartphonov delí už len na dva tábory. V čom však reálne vynikajú Android a čo svojim majiteľom ponúkajú?
To, že Android pracuje na Linux kerneli a iOS na XNU je pre koncového spotrebiteľa svojím spôsobom nepodstatné. Článok sme sa teda rozhodli poňať skôr z praktického hľadiska a zamerať sa na hlavné prvky, s ktorými sa užívatelia stretávajú počas používania svojich zariadení. Všetky nasledujúce informácie sú navyše v prípade potreby dohľadateľné, s prihliadnutím na čo najvyššiu objektivitu tohto článku, takže informácie ako: „Zdá sa nám, že iOS otvorí aplikáciu o 0,02 sekundy rýchlejšie,“ tu rozhodne nečakajte.
Systémy sa líšia už základnou myšlienkou
Android bol prvýkrát nasadený v smartphone HTC Dream, ktorý sa začal predávať už v septembri roku 2008. Spoločnosť Google však začala s vývojom tohto systému o tri roky skôr s myšlienkou vytvorenia konkurencie pre vtedajších favoritov, ktorými boli Symbian od Nokie a BlackBerry OS. Android bol od začiatku ponímaný ako open-source projekt, čo znamená, že jadro samotného systému môže v svojom zariadení bezplatne využívať ktorákoľvek spoločnosť na svete. Obrovskou výhodou je, že systém je možné spustiť nezávisle na hardwari – podporuje procesory ARM aj x86, rôzne pamäťové konfigurácie a akékoľvek špeciálne zariadenia a senzory, pre ktoré výrobca pripraví ovládač. Situáciu lepšie pochopíme pri porovnaní s Windowsom, ktorý sa predáva ako predinštalovaný systém vo väčšine notebookov a desktopov. V tomto segmente však musí každý výrobca platiť Microsoftu licenčné poplatky, čo u Androidu neplatí, a preto sa s ním stretneme aj v čínskych smartphonoch s cenou začínajúcou pod hranicou 100eur.
Služby Google, ktoré si mnoho ľudí automaticky asociuje s Androidom, sú samostatná kapitola a na ich použitie už výrobca potrebuje autorizáciu, ktorá je však bezplatná a jednoducho dosiahnuteľná, o čom svedčia desaťtisíce zariadení v zozname podpory. Výnimkou môžu byť špecifické trhy, napríklad čínsky, kde firmy ako Xiaomi a Huawei predávajú svoje zariadenie s Androidom bez služieb Google. Zákazníci tak prichádzajú o možnosť sťahovania aplikácií z Google Play a synchronizáciu s Google účtom, avšak väčšinou je súčasťou alternatívny obchod s apkami využívajúci vlastnosti a výhody Androidu ako takého.
Systém iOS od Apple je presným opakom. Objavil sa v prvej generácii iPhonu, ktorá bola predstavená 29. júna 2007, vtedy ešte pod pseudonymom iPhone OS. K premenovaniu došlo potom, ako sa spoločnosť rozhodla uviesť zariadenia nových kategórií – iPod Touch a iPad. Apple mal systém od začiatku pod kontrolou, a to po všetkých stránkach. Do dnešného dňa je iOS uzavretý, vývojári tretích strán doň nemôžu žiadnym spôsobom zasahovať a jeho použitie v iných zariadeniach ako tých od Apple, je absolútne vylúčené. Jadro iOS dokonca ani nie je postavené tak, aby mohlo byť spustené na rozličných konfiguráciách hardwaru, Apple ho pred vydaním prispôsobí pre všetky podporované modely iPhonov a iPadov a každý z nich využije svoj špecifický inštalačný súbor.
Nadstavby od výrobcov na Androide sú milované a nenávidené zároveň
Zatiaľ čo každá verzia iOS má pevne daný vzhľad užívateľského prostredia – sadu ikon, usporiadanie nastavení, natívnych aplikácií, dizajn notifikačného centra, domácej a zamknutej obrazovky či multitaskingu, v konkurenčnom tábore to tak nie je. Takmer každý výrobca vezme jadro Androidu a dorobí k nemu vlastnú nadstavbu. Používateľské rozhranie na smartphonoch od Samsungu sa tak výrazne líši od toho na Huawei či Xiaomi. Okrem toho majú výrobcovia možnosť pridávať vlastné vychytávky – rad smartphonov Galaxy S napríklad podporuje prácu s oknami, Sony pridáva gestá na rýchly prístup k aplikáciám a Xiaomi nemá zoznam apiek – všetky sa automaticky objavujú na hlavnej ploche. Zákazníci tak majú pri výbere viac možností, avšak prináša to so sebou aj viacero nevýhod. Nadstavby sú často zle optimalizované, majú pomalšiu odozvu či dokonca „sekajú“. Po vydaní novšej verzie Androidu musí navyše každý výrobca pridať svoju nadstavbu. Aktualizácia na novšiu verziu tak často prichádza na smartphony mesiace po tom, ako Google systém vydá alebo sa výrobca zariadenia rozhodne podporu úplne ukončiť.
To sa však netýka Pixelov – smartphonov od samotného Google a zariadení zaradených do projektu Android One. Tie majú takzvaný „čistý“ Android bez nadstavby, čo im zabezpečuje rýchle a pravidelné aktualizácie a plynulý chod celého systému – podobný zážitok majú aj majitelia zariadení od Apple. Vlastníci iPhonov sú totiž zvyknutí na určitý spôsob používania a iOS v rovnakej verzii bude mať na všetkých zariadeniach ovládacie prvky rozmiestnené identicky, čo technologicky menej zdatným zákazníkom uľahčuje prechod na novšie iPhony.
Väčšie možnosti prispôsobenia sú na Androide
Android v tejto oblasti ťaží zo svojej otvorenosti. Z obchodu Play si totiž môžete stiahnuť launcher – aplikáciu na zmenu vzhľadu domovskej obrazovky. Z nej si nastavíte počet ikon v riadku a stĺpci, ich veľkosť, ale aj lepšie prispôsobíte widgety alebo vzhľad ikon. Verzie Androidu od vybraných výrobcov podporujú témy, ktoré menia vizuál naprieč systémom – môžete si tak prispôsobiť farbu notifikačnej lišty, okienka na zmenu hlasitosti ale aj prostredia nastavení a ďalších častí systému.
Kapitola sama o sebe sú aplikácie využívajúce root prístup. Ak ho máte otvorený, pridáte do Androidu čo vás len napadne a môžete cez špecifické apky meniť všetky časti systému podľa svojich predstáv. Personalizácia na takejto úrovni je však na úkor bezpečnosti – ak prístup root povolíte, kód apky dostane prístup do celého systému a bez vášho vedomia môže dôjsť v najhoršom prípade k zneužitiu osobných dát. Aplikácie pridávané na Google Play nepodliehajú takej podrobnej kontrole, preto by ste si mali pred použitím menej známych overiť vývojára.
Custom firmware a aktualizácie – Android máte pod kontrolou, iOS má pod kontrolou Apple
Prečo by vás mali na smartphone zaujímať aktualizácie? Aktuálne verzie operačného systému prinášajú okrem nových funkcií aj dva nesmierne dôležité faktory. Prvým z nich je podpora nových API – vývojári majú k dispozícií nové triedy a funkcie, vďaka ktorým vytvárajú kvalitnejšie aplikácie. Na staršie verzie systému preto niektoré aplikácie nenainštalujete a iné budú fungovať len obmedzene. Najdôležitejšou je však bezpečnosť. Každý operačný systém obsahuje vždy niekoľko bezpečnostných chýb, ktorým sa pri jeho tvorbe nie je možné vyhnúť. Google aj Apple ponúkajú za odhalenie takýchto chýb vysoké odmeny a keď sú niekým nahlásené, spoločnosti ich opravia a vydajú bezpečnostnú záplatu v podobe novej aktualizácie. Zatiaľ čo Pixely, zariadenia z programu Android One a iPhony dostávajú takéto bezpečnostné záplaty takmer bezodkladne, smartphony od výrobcov s horšou systémovou podporou môžu na kľúčový update čakať týždne a mesiace.
Líši sa aj spôsob vydávania OTA aktualizácií. Ak sa Apple rozhodne vydať nový iOS, môžu ho od daného momentu stiahnuť a nainštalovať užívatelia všetkých podporovaných zariadení vo všetkých štátoch. Výrobcovia Android smartphonov však väčšinou nemajú dostatočnú kapacitu v množstve programátorov a serverovom vybavení. Najskôr vychádza update len pre vlajkovú loď a vybrané regióny, neskôr sa vlna aktualizácie rozšíri na ďalšie krajiny a postupne sú pridávané nižšie modely zariadení.
Z vnútorného hľadiska prebieha inštalácia systému na Androide tak, že sa obraz systému stiahne do pamäti a odtiaľ ho zariadenie samo nainštaluje. Používatelia Androidu sa tak môžu rozhodnúť pre inštaláciu custom firmware – iného operačného systému, než s akým sa zariadenie predáva. Ak sa napríklad niekde stane chyba a novšia verzia systému nefunguje podľa predstáv, s trochou technologických zručností sa ktokoľvek vrátiť k pôvodnej alebo môže vyskúšať úplne inú verziu. Azda najznámejšou z nich je Cyanogenmod, ktorý s obľubou inštalujú fanúšikovia čistého Androidu alebo majitelia starších kúskov, ktorým už oficiálna podpora skončila.
Na iOS je situácia diametrálne odlišná. Vaše iOS zariadenie nemôže žiaden systém nainštalovať samo – vždy musí komunikovať s Apple serverom, ktorý celý proces sprostredkuje. Spravidla sú pritom podpisované verzie systému staré len niekoľko dní, pričom staršie verzie po nejakom čase „podpis“ stratia. Pozrime sa napríklad na iPhone XS Max – vyšiel s nainštalovaným iOS 11.1, avšak aktuálne je preň podpisovaný len iOS 12.3.1 a iOS 12.3. Vždy, keď nainštalujete aktualizáciu systému, musíte sa zmieriť s tým, že cesta späť existuje len niekoľko dní, kým sa systém prestane podpisovať. Potom už staršie vydanie do svojho zariadenia žiadnym spôsobom nedostanete. Kontrolu nad vašim systémom má teda Apple a vy ako užívateľ s tým nemôžete nič spraviť.
Množstvo aplikácií nehovorí nič o ich kvalite
Pre platformu Android je aktuálne k dispozícii približne 2,7 milióna aplikácií na stiahnutie z Google Play, zatiaľ čo konkurenčný AppStore ponúka dohromady len 2,2 milióna apiek. Znamená to teda, že je na tom Android s aplikáciami lepšie?
Väčšina základných rozhraní pre sociálne siete a ďalšie nástroje, ktoré používame všetci, vychádzajú na obe platformy prakticky bez rozdielu. To isté môžeme povedať aj o A-čkových tituloch hier, hoci existujú exkluzivity, ktoré vychádzajú len na jednu z platforiem alebo sa na tú druhú dostanú s niekoľko mesačným oneskorením. Apple má však predsa len eso v rukáve.
Vďaka svojej politike k aktualizáciám je v daný moment vždy drvivá väčšina zariadení na aktuálnom operačnom systéme. Posledný iOS 12 aktuálne využíva 84,2% všetkých iOS zariadení, zatiaľ čo poslednú verziu Androidu s označením Pie má nainštalovanú len 10,4% užívateľov. Keď chcú vývojári pripraviť aplikáciu, musia sa rozhodnúť, aká najstaršia verzia systému bude podporovaná, pričom nemôžu používať API z novších verzií. Zároveň ale potrebujú, aby ich aplikácie používalo čo najväčšie množstvo ľudí.
iOS zároveň čerpá z previazanosti s hardwarom a má veľmi vydarené Metal API, ktoré vývojárom zjednodušuje prácu a umožňuje im lepšie využiť plný potenciál zariadení. Pri tvorbe aplikácií pre iOS majú tak developeri prepracovanejšie a novšie nástroje, vďaka ktorým môžu pripraviť sofistikovanejšie aplikácie. Príkladom je ARKit – ten umožňuje vývojárom tvoriť aplikácie s využitím rozšírenej reality. Posledné verzie Androidu síce podobnou technológiou disponujú tiež, ale developeri ich využívajú s omnoho menšou obľubou, keďže by nimi zasiahli len zlomok užívateľov.
Samostatným hráčom je potom iPad. Zatiaľ čo tablety s Androidom sú z hľadiska podpory aplikácií prakticky mŕtve, pre iPad sa neustále vyvíjajú profesionálne pracovné nástroje. Príkladom je Affinity Photo, na úpravu fotografií, Adobe Illustrator Draw na tvorbu vektorovej grafiky alebo Autodesk Sketch Book.
iOS 13 a iPadOS odstraňujú dlhoročné bariéry
Najväčšiu nevýhodu iOS – nefungujúcu prácu so súbormi, sme nevynechali náhodou. Týka sa totiž len aktuálne dostupného systému, pričom už onedlho vychádzajú nové iOS 13 a iPadOS, ktoré tento niekoľkoročný neduh navždy presunú na smetisko dejín. Ak ste totiž doteraz chceli k iPhonu pripojiť USB kľúč, SD kartu alebo inú flash pamäť a pracovať so súbormi na nich, jednoducho sa to nedalo. Jediná podporovaná operácia, bol import fotiek z SD karty. Podobná situácia nastala aj v prípade, že ste sa pokúsili stiahnuť akýkoľvek súbor z internetu. Systém takúto základnú funkciu natívne nepodporoval a bolo to možné do obmedzenej miery len pomocou externej aplikácie.
Majitelia iPhonu a iPadu však majú dôvod na radosť – s príchodom iOS 13 a iPadOS môžu pripojiť ľubovoľný USB kľúč alebo SD kartu a pohodlne pracovať s celým jeho obsahom, pričom pribudol aj správca sťahovania do Safari.
Uväznení v Apple „eko“systéme
Za najväčšiu výhodu a nevýhodu iOS je možné považovať previazanosť s Apple ekosystémom, ako ho mnohí fanúšikovia nazývajú. Ide o spoluprácu zariadení a služieb od tejto spoločnosti, vďaka ktorej fungujú ako jeden organizmus. Apple Watch pracujú len s iPhonom a môžete vďaka nim odomknúť svoj Mac. Slúchadlá AirPods si pripojené zariadenia vyberajú automaticky a rozrobenú prácu na iPade môžete kedykoľvek dokončiť na MacBooku či iMacu. iMassage by ste inde hľadali márne a všetky svoje osobné súbory máte synchronizované cez iCloud. Ak sa vám náhodou starý iPhone rozbije, všetok obsah sa do nového nahrá cez zálohu, takže nemusíte nič riešiť. Problém tohto dokonalého riešenia je, že zmena prakticky neprichádza do úvahy. V prípade, že by sa vám napríklad novo-predstavený iPhone nepáčil a chceli by ste si zachovať výhody svojho systému, jedinou možnosťou je zostať pri aktuálnej generácii. Práve v možnosti voľby majú užívatelia Androidu obrovskú výhodu, čo motivuje výrobcov k rozsiahlejšiemu a rýchlejšiemu nasadzovaniu inovácií. Ak napríklad používate Huawei a rozhodnete sa kúpiť si Samsung, zmena vás nebude ani zďaleka tak bolieť ako pri prechode z iPhonu. Niektorí iOS užívatelia sa tak nechcene stali väzňami vo vlastnom systéme a Apple si to pri dvíhaní cien dobre uvedomuje.
Každému podľa jeho gusta
Priepasť medzi najväčšími mobilnými platformami sa za roky stratila a dá sa povedať, že sa stávajú čoraz vyrovnanejšími súpermi. Pre nás, koncových používateľov, je však nesmierne výhodné, že existujú obe. Google a Apple sú totiž vďaka konkurenčnému boju nútení svoje platformy neustále zlepšovať a inovovať a zároveň to dáva zákazníkovi možnosť vybrať si systém, ktorý mu vyhovuje.