Pri ďalekozrakosti svetelné lúče dopadajúce do vašich očí, sa lomia optickým systémom a stretávajú sa za sietnicou. Optická mohutnosť rohovky a šošovky je menšia ako by zodpovedalo dĺžke oka. Problémy so zrakom sa prejavujú nepohodlným a rozmazaným videním do blízka, slzením, únavou a bolesťami očí a hlavy. Ich intenzita je výraznejšia večer alebo pri dlhodobej práci s počítačom a po zvýšenej fyzickej alebo psychickej námahe.
Na vzniku hypermetropie sa podieľajú vrodené faktory oka ako je plochejšia rohovka, nedostatočná hodnota lomivosti a menšia hrúbka šošovky, vrodené malé oko (mikroftalmus), kratšia predozadná dĺžka oka, vplyv niektorých liekov, posunutie šošovky dozadu následkom ochorenia, očnými ochoreniami (nádor), odchlopením sietnice či celkovým ochorením, prípadne úrazmi. Určitý podiel pri rozvoji zohrávajú aj faktory životného prostredia.
Pri nízkom stupni ďalekozrakosti dokáže oko neostré videnie zvýšeným akomodačným úsilím vykorigovať. Táto schopnosť je však dočasná, s vekom sa stráca a v neskoršom veku sa môže prejaviť takzvaná indexová ďalekozrakosť. Indexová forma je spôsobená výrazným poklesom indexu lomu optických médií oka a to vyvolá nedostatočný lom lúčov. Vyskytuje sa u starších ľudí, pri posune očnej šošovky smerom dozadu (vrodené, úrazom), pri vyňatí šošovky alebo jej prirodzenou absenciou od narodenia. Zníženie indexu lomu šošovky sa môže tiež vyskytovať napr. pri cukrovke.
Hypermetropia môže vzniknúť pri zníženej lomivosti optickej sústavy oka, hlavne rohovky a v menšej miere šošovky. Vtedy sa jedná o tzv. lomivú ďalekozrakosť. Rádiusová forma je typ lomivostnej hypermetropie, ktorej príčina je v polomeroch krivostí jednotlivých funkčných plôch. Pri skrátení predozadnej dĺžky oka ide o osovú ďalekozrakosť, kedy je oko príliš krátke a neúplne vyvinuté. Je to najčastejší typ ďalekozrakosti.
Podľa schopnosti oka kompenzovať pomocou akomodácie vlastnú chybu delíme hypermetropiu na latentnú a manifestnú. Manifestnú delíme ďalej na fakultatívnu a absolútnu hypermetropiu. Tranzitívna ďalekozrakosť je prechodná, dočasná hypermetropia a vzniká ako dôsledok užitia niektorých liekov. Totálna hypermetropia je daná súčtom latentnej a manifestnej hypermetropie.
Na korekciu ďalekozrakosti sa používajú konvexné šošovky (spojky), ktoré lomia svetlo a zaostrujú ho na sietnicu. Môžeme ju korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami a v súčasnosti stále viac využívanými chirurgickými zákrokmi. Dôležitú úlohu pri voľbe korekcie zohráva vek človeka, stupeň, veľkosť a typ chyby a nesmieme zabudnúť ani na subjektívne potreby dotyčného. Pri moderných chirurgických postupoch sa využívajú operácie excimer laserom a metódy LASEK, LASIK, PRK a iné.