Ukážkovým príkladom konfliktu rozvoja zaostalého regiónu je horská obec Rosia Montana v Apusenských horách. Rosia Montana bola v minulosti tradičnou banskou osadou, kde sa zlato a striebro ťažilo už od čias Rimanov. Vzhľadom na stenčujúce sa zásoby drahých kovov v území a následnú nerentabilitu prevádzky sú miestne bane zatvorené už viac ako storočie. Situácia sa zmenila v roku 2001, keď zverejnená štúdia uviedla nové náleziská zlata (315 ton) a striebra (1575 ton).

Netrvalo dlho a kanadská ťažobná spoločnosť Gabriel Resources Ltd. spolu so štátnym podnikom Minvest Deva S.A. vypracovali projekt najväčšej bane súčasnosti v strednej a východnej Európe. Projekt predpokladá odstránenie obrovského množstva zeminy (225 mil. ton), zničenie 1600 ha záhrad, pasienkov a lúk, likvidáciu takmer celej pôvodnej baníckej osady Rosia Montana (740 domov) a následné vysťahovanie 1790 obyvateľov. To všetko v prírodne mimoriadne hodnotnej oblasti Apusenských hôr.

Proti projektu sa hneď postavilo niekoľko miestnych občianskych združení a medzinárodných environmentálnych organizácií, predovšetkým Greenpeace. Okrem spomínaných ničivých dôsledkov sa spomína nedávna environmentálna katastrofa z februára 2000, keď 95 ton silne toxického kyanidu používaného pri ťažbe zlata uniklo po pretrhnutí hrádze bane pri Baia Mare a zamorilo riečny systém riek Lapus, Somes a Tisa až po Dunaj. Následky katastrofy sú viditeľné aj dnes, no austrálska ťažobná spoločnosť Esmeralda Exploration Ltd. sa bráni zodpovednosti a odmietla dokonca vyčistiť okolité zamorené polia a odškodniť miestnych ľudí, ktorí prišli o pitnú vodu aj živobytie.

Ďalším faktom je, že hoci Rosia Montana je tradičnou banskou osadou, zisky z ťažby nikdy neostávali v regióne. V prípade ťažobnej nadnárodnej korporácie to zrejme nebude iné. Obrovské zisky odtečú do rúk niekoľkých jednotlivcov v Deve a v Toronte. Doba ťažby sa navyše odhaduje na 14 rokov (september 2005 až december 2018), čo okrem zdevastovanej krajiny a zániku pitoresknej obce dlhodobý efekt zrejme neprinesie. Oblasť Apusenských hôr sa už skoro desaťročie úspešne vyvíja na poli agroturistiky, ale aj horskej turistiky. Asociácia Antrec združujúca vidiecke usadlosti a penzióny má v okolí Rosia Montany množstvo lokalít. Príjmy z agroturistiky ostávajú v regióne, čo miestnym obyvateľom zabezpečuje relatívne dobrú životnú úroveň popri zachovanej kvalite životného prostredia, zachovanom tradičnom poľnohospodárstve a spôsobe života. Pre periférnu oblasť Apusenských vrchov predstavuje TUR regiónu aj pomocou cestovného ruchu vhodnejší spôsob rozvoja ako ťažba nerastných surovín na 14 rokov. Záujmy miestnych ľudí tu však narážajú na odvrátenú tvár globálneho voľného trhu.