Malé Karpaty majú príkrovovú stavbu (medzevský príkrov) a sú kryštalicko-druhohorným pohorím s asymetrickou stavbou. Dominujú tu ruly, svory, fylity, amfibolity a jurské vápence.

Trasa našej exkurzie: pezinsko modranský masív (v jeho strede: pezinsko-pernecký masív)

Malé Karpaty sa najskôr vyvrásnili a až potom denudovali, neskôr sa polámali na kryhy, ktoré sa dvíhali s rôznou intenzitou až vznikla hrásť. Nachádzajú sa tu aj priečne zlomy, ktoré vytvárajú istú šachovnicu - v týchto zlomoch sa vytvorili doliny typu V.

Pôvodná vegetácia je odstránená. Východná časť Malých Karpát je premenená na vinohradnícku oblasť (poľnohospodárske vinohradnícke pôdy sú veľmi skeletnaté – musia sa odskeletňovať)

Celé Malé Karpaty sa nachádzajú v dubovom stupni: dubovo-hrabový stupeň, xerotermné dúbravy (Quercus cerris).

Maximálna nadmorská výška Malých Karpát je 768 m n.m.. Kladná zrážková anomália: o 100 mm zrážok viac ako by malo byť podľa Gregorovho indexu (je to zapríčinené severovýchodnou orientáciou svahu - preto sa tu nachádza aj bukový stupeň: buky sa nachádzajú v minimálne nadm. výške 220 m n.m. a vytvárajú tak bučiny (FAGETUM NUDUM) bez bylinnej etáže (priveľa lístia ktoré nestačí zhniť).

Malé Karpaty

Geológia

Jadrové pohorie (kryštalické jadro-granit (prvohorného veku), obalové jednotky-kryštalické bridlice (staré cca 1 mld rokov)-ruly, svory, fylity, pegmatity, amfibolity (premena bazaltov); druhohory – príkrovové jednotky)

Stojíme na holocéne až recente

amfibolit: pozitívne formy georeliéfu, odolné, tvrdé
fylit: vystupuje na devínskom hradnom brale; vznikol premenou bridlíc, ílovcov, pieskovcov; devínske fylity majú sivú farbu s oranžovými pásikmi

granit: bratislavská žula (tvorí samotné jadro Devínskej Kobyly) – J, JV časť Devínskej Kobyly; jemnozrnný; tektonicky porušený; na okrajoch žulového masívu – mylonit, bridlic.horniny, mäkké, mastné, málo odolné voči zvetrávaniu

kremence: trias; (majú kremitý tmel; plážové kremence – neobsahujú žiadne skameneliny); tvoria devínske hradné bralo a vrchol Devínskej Kobyly
vápence: trias; slienité a rohovcové; sú v nich už aj skameneliny; ľaliovky- majú kryštáliky kalcitu

dolomity: trias

neogén: more (Devínska Kobyla - ostrov); sedimentovali tu riasové vápence (litotamniové); lumachelové vápence (veľké množstvo skamenelín); nad devínom; málo odolné voči klimatickým zmenám; ako substrát sú najvýhrevnejšie

pieskovce a piesky:
piesky: nespevnené; medzi nimi sú lavice pieskovcov stmelené karbonátickým tmelom; dochádza ku vzniku konkrécií

Devínska Kobyla - jaskyne treťohorného pôvodu s množstvom skamenelín.

štvrtohory

pokrovy spraše: eolický pôvod; na záveternej strane; paleontologická lokalita svetového významu
Sandberg: obrovské množstvo druhov rastliín aj živočíchov
deluviálne a eluviálne sedimenty

Malé Karpaty: Brezovské, Čachtické, Pezinské, Devínske

Podnebie

Malé Karpaty sa nachádzajú v teplej oblasti, pričom JZ a Z svahy sú najteplejšími svahmi. Kladná anomália zrážok existuje na záveternej strane, záporná na náveternej strane Malých Karpát. Buky sa tu nachádzajú v najnižšej nadmorskej výške (na SV orientovaných svahoch)

Pôdy

V závislosti na substráte:

  • vápence: rendziny
  • na zmiešanom substráte (marinný piesok – vápence, dolomity, amfibolity, granit): kambizeme – pararendziny
  • spraš (na jej najhrubšej vrstve): luvizeme
  • piesočnatá pôda (Sandberg): regozem
  • vrcholová časť Devínskej Kobyly: rankre