V roku 2000 sa 2,5 mil. obyvateľov USA hlásilo k Indiánom. Ďalších 1,5 milióna uviedlo ešte ďalšiu rasu (prevažne bielu). V celkovom množstve tak indiáni tvoria niečo vyše percenta Amerického obyvateľstva. V čase sčítania ich najviac žilo v Kalifornii (314 000), ďalej v Oklahome (263 000), Arizone (261 000), Novom Mexiku (166 000), Washingtone (105 000) a Aljaške (101 352). Takmer 50% z nich žije na Západe, 29% na Juhu, 17% v Stredozápadnej časti USA a 6% v Severovýchodnej časti. Indiáni sú mladá populácia, kde až 31% je mladších ako 20 rokov (porovnaní s 29% celkového priemeru).

V Kanade žilo v roku 1996 1,170,190 Indiánov čo je asi 3% celkovej populácie Kanady. 867 225 sa ich hlásilo k severoamerickým indiánom, 220 740 k Métis (miešanci Indiánov a Belochov) a 49 845 k Inuitom. Žijú prevažne na území štátov Manitoba, Saskatchewan, Aleberta a British Columbia.

Indiánske Kmene

Väčšina indiánov v USA je súčasťou nejakého kmeňa. V USA ich je okolo 550. Kmene majú rôznu veľkosť. Kmene s viac ako 100 000 indiánmi boli v roku 2000 – kmene Cherokee, Navajo, Siuxov a Chippewa. Väčšina kmeňov má však okolo 10 000 členov. Dokonca niektoré kalifornské kmene sa skladajú z dvoch či troch členov.

V Kanade je asi 600 kmeňových spoločenstiev.

Indiánske rezervácie

V USA je 275 miest považovaných za štátne Indiánske rezervácie. Najväčšia je rezervácia Navajo (65 000 km²), ďalej Nové Mexiko a Utah. Rezervácie majú rôznu veľkosť, niektoré nemajú ani rozlohu jedného akru. V roku 1990 asi polovica Indiánov žila v rezerváciách. V súčasnosti sa zvyšuje počet obyvateľov v rezerváciách aj neďaleko nich. Aj napriek podpore rezervácií zo strany štátu, viac ako polovica obyvateľstva v nich žije pod hranicou chudoby. Zanedbávané je školstvo, zdravotná starostlivosť, infraštruktúra atď.

V Kanade žije 58% Indiánov v asi 2670 rezerváciách. Viac ako polovica ich je v Britskej Kolumbii. Obyvatelia majú špecifické privilégiá. Nemusia platiť dane. Zdieľajú spoločné príjmy, napr. z ťažby. Mnoho rezervácií leží na významných ťažobných lokalitách. Majú podobné problémy ako v USA

Urbanizácia

Počas druhej svetovej vojny, mnoho indiánov opustilo rezervácie a išlo pracovať do väčšinou zbrojársky orientovaných tovární. Mnoho z nich, po skončení vojny, sa vrátilo do rezervácií, kde však bol nedostatok pracovných miest. Začala sa vynárať otázka že rezervácie majú primnoho obyvateľov a začali sa tvoriť programy na urbanizovanie indiánskeho obyvateľstva. Program ponúkal jednocestné autobusové lístky, nové oblečenie a bývanie nízkej kategórie tým, ktorí sa rozhodnú opustiť rezervácie. Čoskoro presiahol počet obyvateľov žujúcich v mestách počty obyvateľstva v rezervácii. V mestách sa pomaly začali vytvárať indiánske komunity, najviac ich žilo v Los Angeles, San Franciscu, Oklahome, Chicagu, Seattly. Vznikali tak mnohé mestské indiánske kultúry.

V Kanade sa začalo Indiánske obyvateľstvo výraznejšie urbanizovať až v 70. rokoch 20 storočia, v dôsledku nedostatočných sociálnych a ekonomických podmienok. Najviac ich žije v mestách na Západe územia. Aj napriek lepším pracovným podmienkam, častokrát v mestách dochádza k problémom z kultúrneho či jazykového hľadiska. Vysoký je aj problém školstva, kde sa značne ignorujú indiánske kultúry. Mnohým sa však podarí preraziť, na druhej strane však ostatní sa zmietajú v biede, chudobe a kriminalite.

Nároky Indiánov na pôdu

V súčasnosti taktiež vznikajú problémy ohľadom nárokov na kedysi zabraté územia. V roku 1946 bol prijatý plán na postupné vysporiadanie sa so 600 nárokmi na pôdu, ktoré sa nazbierali za posledných 150 rokov. Spory sa riešia buď odkúpením územia, prípadne pripadnú do rúk indiánom. V roku 1974 žiadal štát aby indiánske kmene Siuxov v Južnej dakote stiahli svoj nárok na územie Black Hills, ponúkali im za to 105 mil. dolárov. Indiáni však návrh neprijali. Často krát sa nárokom indiánov vyhovie, mnoho krát však s podmienkou že si už nikdy nebudú nárokovať na ďalšie územia.

Ekonomika

Indiáni žijúci v rezerváciách majú katastrofálne ekonomické podmienky. Nezamestnanosť sa tu pohybuje v niektorých rezerváciách nad hranicou 70%. Príčinou je nedostatok vzdelania, diskriminácia a nedostatok pracovných príležitostí v rezerváciách alebo vedľa nich. V roku 1990 bolo v rezerváciách nahlásených 43% detí do 5 rokov, ktoré žijú pod hranicou chudoby. V roku 1995 malo 20% Indiánov príjem pod 5000 (USA 6%) dolárov za rok. Iba 8% malo vyšší príjem ako 35 000 USD ročne (USA 18%). V mestách je situácia o niečo lepšia, aj keď napriek vyššiemu platu sú náklady na život v meste omnoho vyššie. Vláda sa snaží ekonomicky indiánske kmene podporovať, jednak finančne a jednak podporovala výstavbu kasín v indiánskych rezerváciách. Od roku 1988 tak vytvorila asi 200 000 pracovných miest. A zvýšila kmeňové príjmy o 7,4mld USD ročne. V roku 2001 vlastnila 1/3 indiánskych kmeňov asi 300 kasín v 29 štátoch. Aj napriek tomu však len 25% pracovných miest v hernom priemysle je obsadená indiánmi. Okrem iného v poslednom období sa začína rozmáhať turizmus s ktorého plynú značné príjmy.

Zdravotná starostlivosť

Po katastrofickom vymieraní indiánov v dôsledku chorôb privezených belochmi sa situácia v 20 storočí podstatne zlepšila. V súčasnosti však vyvstávajú iné problémy. Sú to jednak duševné poruchy v dôsledku zlej histórie, bežný je alkoholizmus, domáce násilie. V roku 1988 bolo úmrtie na alkoholizmus 4x vyššie než pri normálnej populácii. Taktiež samovraždy sú o 77% vyššie než u ostatného obyvateľstva. Tiež sú 2,8x náchylnejší na cukrovku. Významný problém tvorí taktiež stúpajúca tendencia HIV pozitívnych ľudí, ktorí tvoria až 6% všetkých nakazených v Amerike. Významný je aj nedostatok zdravotnej starostlivosti kde v indiánsky obývaných územiach je len 74 doktorov na 100 000 obyvateľov, kde v USA je v priemere 242 doktorov na 100 000 obyvateľov.