Do sekundárneho sektoru zaraďujeme priemysel, výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody a stavebníctvo. Priemyselné podniky sú skoncentrované pozdĺž celej hospodárskej osi funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom. Najmä po výstavbe diaľnice začali prúdiť zahraničné investície i do ďalších miest regiónu (Dubnica nad Váhom mala dovtedy akýsi priemyselný monopol) a posilnila sa i pozícia väčších obcí, napríklad Ladiec.

V Novej Dubnici napomohla vytvoreniu vlastnej ekonomickej základne „transformácia“ Elektrotechnického výskumného ústavu (EVÚ ZTS), ktorá tu prebehla relatívne bezproblémovo a rýchlo. EVPÚ, a.s., (cca 230 zam.) je vývojovo-výrobná organizácia špecializujúca sa na výrobu a vývoj zariadení výkonovej elektroniky, riadiacich systémov, regulačných obvodov, robotizovaných pracovísk a projektovanie technologických liniek. ZTS Elektronika, a.s., (cca 800 zam.) sa zaoberá výrobou elektroniky pre riadiace a regulačné systémy. K významným zamestnávateľom v Novej Dubnici patria i Q-NOVA, a.s., (cca 330 zam.) a NES Nová Dubnica, s.r.o (cca 80 zam.), ktoré produkujú taktiež v oblasti elektroniky a elektrotechniky.

V najbližších rokoch sa dá očakávať vytvorenie aglomerácie medzi Novou Dubnicou a Dubnicou nad Váhom, čomu nasvedčuje schválený územný plán mesta Dubnica nad Váhom, v ktorom bol vyčlenený areál priemyselného parku o veľkosti 250 ha v lokalite spájajúcej katastre oboch miest (164 ha je v rámci k.ú. Dubnice nad Váhom). Tento priemyselný park bol pripravovaný pre automobilový závod Kia. Vzhľadom na to, že sa takýto scenár nenaplnil začali do tohto priestoru prichádzať menší investori. Zatiaľ posledným tu lokalizovaným podnikom je spoločnosť s výrobou v oblasti elektrotechniky Delta Electronics, s.r.o., (cca 1060 zamestnancov). Pri pozemku sú dostupné inžinierske siete (kanalizácia, vodovodná prípojka, elektrina, plyn).

V priestoroch areálu ZVS je vyčlenených 22 800 m2 nevyužitých plôch a objektov, ktoré sú pripravené pre potenciálnych investorov. Okrem toho sú v areáli ZVS k dispozícii ešte objekty určené na asanáciu, ktoré môžu slúžiť ako dodatočný priestor pre novú investičnú výstavbu. Celková plocha voľných priestorov predstavuje 46 000 m2. Areál je napojený na rozvody elektriny, plynu, vody a komunikačnej siete. Všetky objekty aj plochy sú majetkovo vysporiadané a pripravené k okamžitej exploatácií. V areáli bývalej ZŤS Dubnica má spoločnosť DMD Group, a.s., k odpredaju pripravené takmer všetky cesty, štyri väčšie pozemky s celkovou rozlohou 223 000 m2 (z nich 55 000 m2 tvorí koľajisko) a niekoľko budov.

Situácia podobná tej, ktorá vzniká medzi mestami Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica, už nastala v meste Ilava, kedy sa spojili jej dve katastrálne územia a to výstavbou logistického centra spoločnosti Kaufland SR, v.o.s., (cca 290 zam.) a výrobného podniku (káblové zväzky pre automobilový priemysel) LEONI Autokabel Slowakia, s.r.o., (cca 2150 zam.) na zelenej lúke.

Rozširovanie resp. vznik nových priemyselných zón v regióne nastáva i medzi Košecou a Ilavou. V novom územnom pláne obce Košeca už je zohľadnené vytvorenie priemyselného parku v smere na Ilavu. Ďalšou obcou, ktorá uvažuje o vytvorení priemyselného areálu je obec Pruské. Nie je jednoduché prijať jasné stanovisko k tomu, či je alebo nie je vhodné lokalizovať priemyselné podniky v katastroch spomínaných obcí. Na jednej strane ide o posilnenie ekonomík obcí, no na strane druhej treba zohľadniť vhodnosť resp. nevhodnosť priemyselných podnikov vzhľadom na narušenie krajinného rázu, zaťaženie životného prostredia (nielen samotnou výrobou, ale obslužnou dopravou atď.), vytváranie nových a pre rurálne prostredie netypických hospodárskych vzťahov a iné. Za citlivejší a vhodnejší rozvoj hospodárstva vidieka považujeme taký, ktorý vychádza z väzby na prírodné zdroje a tradície územia. Náš región má vhodné predpoklady pre rozvoj alternatívneho poľnohospodárstva, udržateľného lesného hospodárstva, energetiky na báze obnoviteľných zdrojov a čiastočne i vidieckeho turizmu. Niektorým z týchto sa bližšie venujeme v iných kapitolách.

Najaktuálnejšie a pre nás dostupné štatistické údaje o štruktúre a vývoji priemyselnej výroby v sledovanom území sú počty zamestnancov a podnikov podľa OKEČ. Z tejto klasifikácie sa dozvedáme, že najvýraznejšia miera rastu vzhľadom na počet zamestnancov bola zaznamenaná vo výrobe elektrických strojov a prístrojov. Počet zamestnancov v tomto odvetví sa oproti stavu v roku 2005 zvýšil najviac zo všetkých (o 44 %) a podniky tu dosiahli najväčšie tržby za vlastné výkony a tovar (5,5 mld. Sk). Naopak zníženie počtu zamestnancov bolo zaznamenané vo výrobe kovov (o 28,4 %) a strojárskej výrobe (o 1,5 %). Tržby v týchto odvetviach predstavovali za celé územie FMR Dubnica 2,7 mld. Sk. Celkovo vo FMR Dubnica pracovalo v priemysle v roku 2006 podľa OKEČ 7210 zamestnancov, čo predstavovalo bezmála 60 % všetkých pracujúcich. V rámci Trenčianskeho kraja to predstavuje 9,6 % z celkového počtu zamestnaných v priemysle. Tržby za vlastné výkony a tovar tvorili v roku 2006 v priemyselných podnikoch FMR Dubnica 8,8 % z celkových tržieb v priemysle Trenčianskeho kraja.

V oblasti stavebníctva pracovalo v roku 2006 podľa OKEČ v našom regióne len 2 % z pracujúcich evidovaných podľa tejto klasifikácie. Podniká tu však približne 600 súkromných podnikateľov, ktorí sa zameriavajú na drobné zákazky. Väčšie stavebné firmy zaznamenávajú v sledovanom území skôr stagnáciu a orientujú sa na menšie zákazky ako je výstavba rodinných domov, či technických a skladových hál v priemyselnom areáli. K najväčším stavebným podnikom patrí SIBAMAC Dubnica nad Váhom, a.s. a Trim s.r.o.

V obci Košeca sídli podnik SlovZink, a. s., ktorý sa zameriava na výrobu náterových látok, najmä zinkovej beloby. Ďalším priemyselným podnikom regiónu lokalizovaným vo vidieckom priestore sú Považské cementárne, a.s., ktoré tu vznikly v nadväznosti na prírodný potenciál. Táto cementáreň bola založená v Ladcoch už v roku 1889 a je zameraná na výrobu portlandského cementu. Už v polovici 80-tych rokov 20. storočia začala ako prvá cementáreň na Slovensku exportovať svoje produkty na západoeurópske trhy. Je hlavným dodávateľom cementu pre stavebné firmy Doprastav a Hydrostav Bratislava. K napredovaniu firmy prispel najmä vstup strategického partnera, významnej bavorskej firmy Berger Holding GmbH v roku 1999.

V zahraničí bol ladecký cement, cenný najmä vďaka svojej výnimočnej pevnosti, použitý napríklad pri stavebných prácach na letisku v Mníchove, pri stavbe viacerých mostov v Bavorsku, alpských tunelov, či najvyššej budovy Švajčiarska vo Winterthure. Napriek tomu, že sa cementárni momentálne darí a je významným zamestnávateľom v regióne, treba do budúcnosti zvážiť lokalizáciu takýchto podnikov, keďže ich činnosť predstavuje výrazne zásahy do životného prostredia. K najväčším negatívam patrí narušenie krajinného výzoru, devastácia pôdneho fondu, veľká hlučnosť a prašnosť. Otázna je i budúcnosť cementárne, keďže tieto sa vždy lokalizujú pri surovinových zdrojoch. Po ich vyčerpaní môžu s veľkou pravdepodobnosťou teda nastať výrazne problémy a to tak v prírodnej ako i v sociálnej sfére. Napriek uvedenému vnímame lokalizáciu cementárne ako obrovský hospodársky prínos. Tomuto nasvedčujú i získané ocenenia Slovak Gold (1998,1999, 2000, 2003).

Dlhoročnú tradíciu má v našom regióne i drevársky priemysel. V súčasnosti tu produkuje v tomto odvetví niekoľko stredne veľkých a malých podnikov. Nachádzajú sa prevažne v podhorských obciach (Pruské, Košeca), ale i v rurálnom prostredí miest (m.č. Prejta – Dubnica nad Váhom, m.č. Veľký a Malý Kolačín – Nová Dubnica). K najvýznamnejším patria ESEX, s.r.o., (kuchynský nábytok) a J & J, s.r.o., ktorý svoju výrobu rozšíril o výrobu stavebných dielcov pre nízkoenergetické ekologické montované domy. Píla v obci Pruské vyrába okrem svojich tradičných drevených výrobkov (najmä obklad) i drevené pelety.

V oblasti potravinárskeho priemyslu je najvýznamnejším výrobcom Agrofarma, s.r.o., Červený Kameň produkujúca mliekarenské výrobky a Ilavská priemyselná pekáreň, s.r.o., Ilava .

Z uvedeného vyplýva, že FMR Dubnica stále patrí k najpriemyselnejším regiónom Slovenska. Pozitívnym trendom je postupná diverzifikácia (i keď len čiastočná) priemyselnej výroby, so stále rastúcim zastúpením elektrotechniky, zvyšovanie priemernej mesačnej mzdy a pokles miery nezamestnanosti. Za najväčšie negatívum považujeme nedostatočnú transparentnosť privatizácie.

Výrobu elektrickej energie na území FMR Dubnica zabezpečujú vodné a tepelné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 255 MW. Z tohto množstva vyprodukujú tri vodné elektrárne (Ladce, Ilava a Dubnica nad Váhom) výkon 115 MW. Prenos elektrickej energie cez územie regiónu sa uskutočňuje po nadradenom systéme ZVN a distribučnej sieti VVN. V roku 2001 bolo na diaľkové ústredné kúrenie napojených 50,7 % bytov. Na lokálne ústredné kúrenie 30,9 % bytov, etážové kúrenie 5,5 % bytov a kachle boli zdrojom tepla v 6,7 % bytov regiónu.

Vo výrobe elektrickej energie má región, najmä jeho vidiecke územie, veľmi dobré predpoklady na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Skúsenosti z európskych krajín, ktorých prírodné podmienky sú podobné slovenským (Rakúsko), nasvedčujú tomu, že v podhorských a horských obciach má z OZE najväčšiu perspektívu biomasa. Vzhľadom na to, že pri spaľovaní biomasy sa uvoľňuje len toľko oxidu uhličitého, koľko sa ho spotrebovalo počas rastu rastlinnej hmoty, ide o ekologickejší zdroj elektriny a tepla, než predstavujú konvenčné zdroje. Oproti týmto je priaznivejšia aj produkcia iných škodlivín, napríklad oxidu siričitého, oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov ako i tuhých znečisťujúcich látok. Popol z lesnej biomasy a slamy sa dá navyše využiť ako hnojivo. Výroba, spotreba a predaj biomasy sa spravidla uskutočňuje v mikroregióne, čo vytvára priestor pre hospodársky rozvoj danej obce resp. regiónu.

Pre porovnanie uveďme, že vo Švédsku a Rakúsku pochádza 15 % spotrebovanej energie z biomasy. Na Slovensku je to zatiaľ menej ako 2 %. Z výskumu, ktorý uskutočnil Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene vyplýva, že ročné využiteľné množstvo biomasy na území FMR Dubnica je 11 152 ton, z ktorých by 3 382 ton pochádzalo z lesa a 7 770 ton z drevospracujúcich prevádzok (Lesnícky výskumný ústav, 2002). Podotýkame však, že tento výskum nebol zameraný na využitie biomasy z poľnohospodárstva, kde tvoria zdroj biomasy organické zvyšky z výroby (napr. slama a hnojovica). Príkladom prechodu z konvenčných zdrojov na OZE pri výrobe tepla je tepláreň v Novej Dubnici. Vzhľadom na to, že táto tepláreň využíva zdroje zo širšieho okolia regiónu, má jej prevádzka negatívny dopad na trh s drevom. Treba preto pri rozhodovaní o zmene palivovej základne pri výrobe tepla brať ohľad i na tento faktor. Za vhodnejšiu variantu považujeme vykurovať na báze OZE zatiaľ len tie objekty, ktoré znamenajú pre obce najväčšiu finančnú záťaž, t.j. školy, obecné úrady a kultúrne domy.

Zásobovanie vodou zabezpečujú SVS Žilina, a. s.. Významným vodovodným systémom zásobujúcim FMR Dubnica je skupinový vodovod Pružina – Púchov - Dubnica. Najvýdatnejší zdroj tohto vodovodu nachádzajúcim sa na území nášho regiónu sa nachádza v obci Kameničany (75 l.s-1). Na území regiónu sa v roku 2005 spotrebovalo 2158 tis. m3 vody, čo predstavovalo oproti roku 2001 pokles o 280 tis. m3. Na verejný vodovod bolo v roku 2005 napojených 18 obcí a v najbližšom období k nim pribudne i Červený Kameň, ktorý už má v zemi uložené vodovodné potrubie. Zatiaľ celková dĺžka sprevádzkovanej rozvodnej siete vody regiónu je 184,5 km a v roku 2005 bolo na ňu napojených 49 386 obyvateľov, teda 80,5 % všetkých obyvateľov regiónu.

Dĺžka stokovej siete činí 69,9 km a pripojených je na ňu približne 64 % obyvateľov regiónu. V roku 2005 bolo na piatich ČOV vyčistených celkom 2 698,2 tis. m3 odpadovej vody. Obyvatelia obcí, ktoré nie sú pripojené do verejnej kanalizácie majú možnosť zneškodnenia odpadových vôd zo septikov vývozom na ČOV. Túto možnosť však pravdepodobne využíva len zanedbateľné množstvo domácností, následkom čoho vzniká výrazné ekologické poškodzovanie obecných tokov a súčasne podzemných zdrojov pitnej vody. Existuje vypracovaná štúdia odkanalizovania obcí Pruské, Bohunice, Sedmerovec, Slavnica, Kameničany, Bolešov a Borčice (celkovo 6 377 obyvateľov) s napojením na ČOV v Dubnici nad Váhom. Realizácia tohto projektu by výrazne znížila spomínané ekologické záťaže povrchových tokov, čím by sa zabezpečila i ochrana troch vodných zdrojov pitnej vody na pravom brehu Váhu. Ide však o finančne veľmi nákladný projekt (679,3 mil. Sk) a jeho realizácia je zatiaľ len v štádiu úvah, navyše bez jasnej koordinácie.