Ako sme už v historickej časti naznačili, mestečká funkčného mestského regiónu Dubnica nad Váhom mali v minulosti agrárno-remeselný charakter, ktorý bol odrazom ich prírodných predpokladov a či už chcene alebo nechcene, v podstate rešpektoval únosnosť tunajšej krajiny. Podobne tomu bolo i na vidieku, ktorého hospodárstvo a sídelná štruktúra boli ešte väčšmi späté s prírodou. Okrem poľnohospodárstva (s významným zastúpením ovocinárstva) a čiastočne i rybolovu (ako zdroj obživy zanikol so zregulovaním Váhu), sa i vidiečania zaoberali remeslami. Bolo to najmä súkenníctvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, košíkarstvo a ďalšie. Rozšírené bolo i liehovarníctvo a pivovarníctvo. Veľmi dlhú tradíciu malo pálenie vápna a spracovanie dreva.
Hospodárska orientácia regiónu sa začala meniť v druhej tretine 20. storočia, počnúc výstavbou Škodových závodov (neskôr ZŤS Dubnica nad Váhom). Doslova zvrat v hospodárstve však začal až v druhej polovici 20. storočia. ZŤS-ke, ako jednému z najväčších zbrojárskych závodov vo vtedajšom Československu, sa začala prispôsobovať infraštruktúra, profesijné zameranie obyvateľstva a ďalšie naň nadväzujúce skutočnosti. Pôvodne poľnohospodársko-remeselnícky región sa teda začal profilovať ako región s dominantným zastúpením strojárskeho resp. zbrojárskeho priemyslu. Po páde železnej opony nastali samozrejme problémy s konverziou zbrojárskeho priemyslu, ktorý bol naviazaný na trhy Varšavskej zmluvy. Aspoň v krátkosti sa na tomto mieste pokúsime opísať (nie zhodnotiť) výsledok spomínanej konverzie a počiatky reštrukturalizácie priemyslu.
Z PHSR Dubnica nad Váhom sa dozvedáme, že po rozpade štátnych podnikov ZŤS a ZVS Dubnica v roku 1990 začali vznikať ich nástupnícke organizácie. ZVS Dubnica, š.p., sa transformoval na akciovú spoločnosť a v súčasnosti pôsobí ako ZVS Holding, a.s., ktorý má jasnú organizačnú štruktúru, prehľadné vlastnícke vzťahy a vyprofilovaný výrobný program, ktorý sa snaží neustále rozširovať. Ide o spoločnosť strednej veľkosti, ktorá sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom v oblasti strojárstva, elektroniky a najmä špeciálnej techniky a to v nasledovnom rozsahu: návrh, výroba a vývoj munície a jej častí, pyrotechnických výrobkov, strelných zbraní a ich častí, opravou, revíziou a likvidáciou munície. ZVS Holding, a.s., má taktiež majetkový podiel v jej dcérskych spoločnostiach (ZVS Impex, a.s., ZVS – ENCO, a.s., EVPÚ – ZVS, a.s.). V areáli ZVS sú vyčlenené voľné priestory pre zriadenie priemyselného parku. Sú majetkovo vysporiadané a technicky vybavené k priemyselnému využívaniu (pozri kap. Sekundárny sektor).
ZŤS Dubnica š.p. taktiež prešiel privatizáciou a v súčasnosti v tomto areáli sídli niekoľko spoločností (POWER ONE, s.r.o., MATADOR AUTOMOTIVE, a.s., a ďalšie) s prevažne súkromným zahraničným kapitálom. Tieto spoločnosti produkujú v odvetví strojárskeho, elektrotechnického, automobilového a metalurgického priemyslu. Zbrojárskou výrobou sa zaoberá ZŤS Špeciál a.s. (vývoj, výroba, opravy a úpravy, nákup, predaj, požičiavanie a znehodnocovanie zbraní). V PHSR Dubnice nad Váhom sa však uvádza, že mesto dosiaľ nemá vypracovanú stratégiu formovania hnedého priemyselného parku v tomto areáli a ani koncepciu riešenia jeho environmentálnej záťaže. Najvýznamnejším vlastníkom voľných plôch v areáli ZŤS je spoločnosť DMD Group, a.s., ktorej akcionárom je Fond národného majetku Slovenskej republiky. DMD Group, a.s., pokračuje v procese reštrukturalizácie spoločností, v ktorých má majetkovú účasť. Táto spoločnosť je vlastníkom i spomínaných ZVS Holding, a.s., a ZŤS Špeciál, a.s., .
Súčasťou zbrojárskej výroby v Dubnici nad Váhom bol Elektrotechnický výskumný ústav (EVÚ) Nová Dubnica ako detašované výskumné pracovisko ZŤS Dubnica nad Váhom. EVÚ bol od r. 1972 jediným výrobným závodom lokalizovaným v Novej Dubnici. Vzhľadom na to, že jeho výskum a vývoj mal medziodvetvový význam (nielen zbrojárstvo) a zamestnával značný podiel vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, nezaznamenala tamojšia výroba v útlme zbrojárskej produkcie vážne problémy. Niekoľko zamestnancov sa v r. 1990 od EVÚ odčlenilo a založilo NES, a.s., . Zanedlho sa EVÚ, a.s., rozdelil na EVPÚ, a.s., (Elektrotechnický výskumný a projektový ústav), ZTS Elektronika, a.s., a ZTS Nova, a.s., ktorá neskôr zanikla. V EVPÚ, a.s., vznikla štátna skúšobňa SKTC 101 a i vďaka nej nadobudol tento podnik celoštátny význam.
Zamestnanci novovzniknutých podnikov využili svoje kontakty s „východom“, pričom súčasne nadviazali nové, s krajinami západnej Európy, a na základe tejto spolupráce začali prichádzať do Novej Dubnice noví zahraničný investori. Prvým takto vzniknutým podnikom bol LEONI Slovakia, s.r.o., ktorý bol neskôr presídlený do Trenčianskej Teplej. V Novej Dubnici spustili svoje prevádzky i Q-NOVA, a.s., a DELTA Energy System, a.s., (Hajasová, 2004). O reštrukturalizácii priemyslu sa na príklade EVPÚ, a.s., Nová Dubnica a ZŤS Špeciál, a.s., a ZVS Holding, a.s., Dubnica nad Váhom azda ani nedá hovoriť, keďže zbrojárska výroba tu zostala v rôznej miere zastúpená dodnes. V týchto prípadoch šlo skôr o zdokonalenie existujúcej výroby. To, čo sa však úplne zmenilo, bola funkcia mesta Nová Dubnica. Z mesta, ktoré plnilo ako už bolo spomenuté prevažne obytnú funkciu vzniklo mesto s vlastnou ekonomickou základňou. V súčasnosti už môžeme dokonca hovoriť o tunajšej tradícii elektronického a elektrotechnického priemyslu.
Z uvedeného vyplýva, že v minulosti lokalizované zbrojárske závody, napriek ich slabo štruktúrovanej výrobe, vytvorili výhodné podmienky (rozvoj infraštruktúry, profesijné zameranie obyvateľov) pre ďalší rozvoj priemyslu a to už nie len v samotnej Dubnici nad Váhom.
Okrem strojárskeho priemyslu sa v sledovanom území stále viac rozvíjajú aj iné odvetvia priemyslu a v celkovej štruktúre hospodárstva stále viac nadobúda na význame terciérny sektor. Veľmi slabé je zastúpenie podnikateľských subjektov v primárnom sektore, ktoré sa viac-menej obmedzuje na niekoľko poľnohospodárskych družstiev a samostatne hospodáriacich roľníkov. K tomuto stavu prispieva i zmenšovanie podielu poľnohospodárskej pôdy na úkor rozširovania priemyselných parkov. Za slabú považujeme hospodársku základňu vidieckych obcí, kde obyvatelia vo väčšine prípadov dochádzajú za prácou do miest. Je preto nevyhnutné pre ďalší vyvážený rozvoj regiónu dbať na podporu hospodárskych aktivít týchto oblastí v nadväzností na tradičné spôsoby hospodárenia, po ktorých tu zostávajú už len fragmenty. Uskutočnený rurálny výskum nasvedčuje tomu, že pokiaľ sa nepodarí oživiť tradičné hospodárenie na vidieku (pomocou aktívnejšieho prístupu samospráv, aktivít mimovládnych organizácií atď.), hrozí jeho deštrukcia a postupné prehlbovanie vzájomného odcudzenia sa vidieckeho obyvateľstva.
V zastúpení aktívnych hospodárskych subjektov podľa OKEČ na území regiónu svojím počtom síce nevedú priemyselné podniky, no v roku 2006 zamestnávali podľa tejto kategorizácie najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva (59,5 %). Počtom podnikateľských subjektov sa na OKEČ najviac podieľajú organizácie zamerané na obchodné činnosti a služby v oblasti gastronómie. Napriek tomu, že nezamestnávajú až tak významný podiel EA obyvateľstva, ich množstvo nasvedčuje postupnému posilňovaniu pozície terciérneho sektora.
V poslednom období nastáva vo FMR Dubnica i významnejší rozmach súkromného podnikania. V roku 2006 pôsobilo na tomto území bezmála 4500 súkromných podnikateľov .