Obec Plavecký Štvrtok leží 31 kilometrov od hlavného mesta Bratislava na Záhorskej nížine a 10 kilometrov od okresného mesta Malacky. Na severe hraničí s katastrálnym územím mesta Malacky, obcou Kostolište, na západe s Jakubovom a juhu s Lábom. Východná hranica je hranicou s Vojenským obvodom Záhorie.
Čo sa polohy z hľadiska administratívneho členenia týka, obec patrí do VÚC Bratislava a okresu Malacky. Rozloha obce činí 22,46 km², z čoho poľnohospodárska plocha predstavuje 9,7 km², lesná plocha 9,6 km² a vodné plochy 1,3 km². Momentálne v obci žije 2096 obyvateľov, z toho je 394 Rómov (podľa oficiálnej stránky obce).
Matematicko-geografická poloha stredu obce je udávaná súradnicami 48° 22´ 30´´ s. g. š. a 16° 59´ 50´´ v. g. d.. Nadmorská výška sídla je 158 m (niektoré zdroje uvádzajú aj výšku 160,6 m n. m., ktorá zodpovedá výške pri jazere Pískovňa). Najvyšším bodom katastra je lokalita na SV katastra nazývaná Vampil a dosahuje výšku 174 m n. m..
Z hľadiska hydrologickej polohy obec leží v povodí rieky Morava. Žiaden významný tok cez kataster obce nepreteká, centrálna oblasť katastra však je charakteristická sieťou umelovytvorených kanálov a na severe preteká Tančibocký potok. Obec je známa viacerými jazerami, ktoré sú rozmiestnené na juhu (Pískovňa) a na severe katastra (Jakubovské rybníky).
Plavecký Štvrtok je z hľadiska polohy v rámci geomorfologických jednotiek situovaný v oblasti Záhorská nížina, celku Borská nížina, na rozhraní oddielov Záhorské pláňavy (na západe) a Bor (na východe katastra).
Poloha obce je zaujímavá aj z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Západná časť katastrálneho územia obce sa nachádza v CHKO Záhorie, ktorá je známa cenným ekosystémom. Na území obce sa vyskytuje i štátna prírodná rezervácia Bezedné, rozprestierajúca sa na východe katastra. Neďaleko katastrálneho územia obce Plavecký Štvrtok sa nachádza aj ďalšia významná oblasť – CHKO Malé Karpaty, ktorá je od hraníc katastra vzdialená vzdušnou čiarou len 5 km.
Z hľadiska polohy na významné dopravné koridory má obec výbornú polohu. Stred obce je od okresnej viacprúdovej komunikácie Bratislava-Malacky vzdialený len 1,5 km, pričom prechádza katastrom obce a od diaľničného úseku D2 Bratislava-Malacky-Brno-Praha 1,8 km. Cestné napojenie na tieto významné komunikácie je dobré, rovnako ako spojenie s okolitými obcami. Navyše obcou prechádza i medzinárodná železničná trasa Bratislava-Praha.
Najbližší hraničný prechod je vzdialený 31,5 km, ide o slovensko-rakúsky cestný prechod Moravský Svätý Ján – Hohenau. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 38,5 km a 40,5 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce –Rajka a je vzdialený 47 km. 13,5 km je od obce vzdialený prechod menšieho významu v obci Záhorská Ves, ktorý je prevádzkovaný kompou cez rieku Morava.
Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené 38 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené 19,5 km.
Obec leží neďaleko rozvojovej osi sídelnej štruktúry medzi Bratislavou a Malackami a patrí k oblasti ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami. Poloha je teda výhodná aj vďaka malej vzdialenosti od Bratislavy.
Plavecký Štvrtok je známy blízkym obľúbeným štrkoviskom, neďaleko je rekreačné stredisko Kamenný Mlyn a spomínaná štátna prírodná rezervácia Bezedné.
Aktivity a potenciál obce Plavecký Štvrtok
Obec je členom Združenia miest a obcí Záhorskej oblasti (ZOZO) a taktiež súčasťou mikroregiónu Malacko.
Pozitívnym znakom je, že obec je aktívna navrhovaní a realizácii „europrojektov“. V obci v poslednom období už viaceré prebehli, avšak neostalo len pri nich, obec sa im venuje neustále a má veľký záujem v tomto trende pokračovať aj v budúcnosti.
Z ukončených projektov možno spomenúť vybudovanie EKO CENTRA. Hlavným cieľom projektu bolo vybudovanie informačného centra, v ktorom sa využije potenciál a možnosti tejto oblasti, dopomôže k rozvoju cestovného ruchu obce a vytvorí priestor pre nové spolupráce. Cieľom je nielen tvorba nových projektov, ale bude sa tu aj riadiť a koordinovať ich implementácia. Centrum sa venuje aj cezhraničnej spolupráci so sieťou rakúskych centier.
Druhým ukončeným projektom s podporou EÚ bol projekt s názvom Geotermálna štúdia – Prvý krok k energetickej nezávislosti. Finančné prostriedky boli poskytnuté z fondu Phare CBC Slovensko - Rakúsko 2003 vo výške 75%. Jednalo sa o vypracovanie komplexných štúdií na posudzovanie analýz využitia geotermálnej energie v obciach Plavecký Štvrtok, Malacky a v areáli Priemyselno-technologického parku Eurovalley potrebných pre plánované environmentálne investičné aktivity. Na financovaní sa však podieľala aj SR zo štátneho rozpočtu vo výške 20% a zvyšnými 5%-ami prispela samotná obec. Výsledky získané z tohto projektu chce obec Plavecký Štvrtok využiť na ďalší rozvoj turistického ruchu na základe využívania termálnych vôd na rekreačné účely a taktiež na využívanie termálnej vody ako alternatívneho zdroja energie.
Za účelom využitia výsledkov tohto projektu boli vypracované a podané dva ďalšie projekty:
- Obnoviteľné zdroje pre turistické centrum na báze vybudovania geotermálneho vrtu.
- zdroje pre turistické centrum na báze revitalizácie vrtu L 91.
Pripravovaný je projekt Obnoviteľné zdroje pre turistické centrum na báze revitalizácie vrtu L91. Jeho realizácia je prvým významným krokom pri budovaní turistického centra v okrese Malacky, kde by malo vzniknúť významné turisticko-rekreačné centrum. Ako jeden významný faktor úspechu by malo byť využitie geotermálnych vôd nielen na účely vykurovania, ale aj na rekreačné a balneologické účely, čo by prilákalo turistov nielen zo Záhoria, ale i z neďalekej Bratislavy. Za cieľ si projekt kladie aj podporu zvýšenia konkurencieschopnosti cestovného ruchu, ktorá prispeje k skvalitneniu poskytovaných služieb zvýšením kapacity poskytovania služieb, čo prispeje aj k zvýšeniu zamestnanosti nielen v obci, ale aj v celom regióne a zvýši sa počet možností v oblasti cestovného ruchu
Ďalším pripravovaným projektom je : Revitalizácia verejného priestranstva v obci Plavecký Štvrtok. Snahou predkladaného projektu je prostredníctvom jednotlivých aktivít stimulovať hospodársku a kultúrnu obnovu obce so zachovaním kultúrneho dedičstva a špecifického kultúrno-historického charakteru obce.
V súčasnosti prebieha projekt : Rekonštrukcia nevyužitej budovy pre účely priemyselného parku. Cieľom projektu je vytvorenie podnikateľského centra v nefunkčnej budove kultúrneho domu, v ktorom po vyhorení v roku 1990 sa už neobnovila činnosť. V zrekonštruovanom objekte sa budú poskytovať priestory začínajúcim podnikateľom a mladým odborníkom, ktorí budú hľadať uplatnenie v rozvíjajúcom sa priemyselno-technickom parku EUROVALLEY. Súčasťou bude kvalitné počítačové a komunikačné vybavenie, ktoré im uľahčí vstup do samostatného podnikania za veľmi výhodných finančných podmienok. Jednotlivé firmy si môžu najímať na školenia, odborné konferencie a prezentácie konferenčnú sálu a pridružené priestory, kde budú iniciovať aj stretnutia podnikateľských subjektov s expertami a odborníkmi v daných odboroch ako aj medzi jednotlivými subjektami navzájom. Jedná sa teda o projekt podobný podnikateľským inkubátorom.
Čo sa kultúrnych aktivít týka, obec je známa podujatiami Hortus Artis (Záhrada umenia). Podujatia sa konajú dvakrát ročne na jar a na jeseň ako stretnutie s výtvarným umením, so súčasnou slovenskou literárnou tvorbou a súčasnou hudbou. Zastúpením umelcov majú medzinárodný charakter. Obecný úrad organizuje ďalšie kultúrne podujatia. Obec nezaostáva ani z hľadiska športových aktivít. Je tu športový klub šachový oddiel, klub vodáctva a raftingu a samozrejme aj futbalový štadión.
Doprava a infraštruktúra obce Plavecký Štvrtok
Obec má z hľadiska dopravy a infraštruktúry veľmi dobrú polohu a čo sa jej napojenia na dopravné koridory týka, je na veľmi dobrej úrovni. Cestná, rovnako ako železničná sieť je hustá. Predovšetkým z hľadiska železničného spojenia má Plavecký Štvrtok veľký význam. Stredom obce prechádza hlavný ťah železničnej trate Bratislava – Malacky - Kúty - štátna hranica s ČR (medzinárodná železničná trať Bratislava- Praha) a v obci je i železničná stanica.
Autobusové spojenie je rovnako dobré. Cez obec je vedené spojenie SAD Bratislava – Bratislava Patrónka – Bratislava Lamač – Bratislava Záhorská Bystrica – Stupava – Zohor – Láb – Plavecký Štvrtok – Malacky, spoje neprechádzajúce stredom obce Bratislava – Malacky – Gajary, Bratislava – Malacky a iné. V obci je vybudovaná kanalizácia napojená na ČOV, ktoré prevádzkuje obec a vybudovaný je aj vodovod.
Dopravné prepojenie v oblasti Malacky – Plavecký Štvrtok – Bratislava, ako aj v celej oblasti Dolného Záhoria patrí k extrémne zaťaženým dopravným koridorom z hľadiska antropogénnych línií.
Geológia v obci Plavecký Štvrtok
Z hľadiska geologických pomerov v katastri obe Plavecký Štvrtok prevažujú kvartérne sedimenty, najmä viate piesky a pieskové duny a na J a SZ katastra sa vyskytujú aj nivné sedimenty a splachy. V severnej časti sa nachádzajú aj neogénne útvary – prevažne íly, sliene, piesky a podradné štrky a vápence.
Čo sa týka nerudných nerastných surovín a palív, v JV časti katastra sa nachádzajú ložiská zemného plynu a ropy, pričom geologický podklad tvoria už spomínané neogénne a kvartérne sedimenty.
Západná a východná časť katastra je pokrytá viatymi pieskami z würmu až holocénu, v centrálnej časti katastra sa nachádzajú fluviálne sedimenty stredných terás z obdobia riss a na severe sa na malej ploche rozprestierajú fluviálno-mokraďové sedimenty s mokraďovou prímesou.
Podľa inžiniersko-geologickej rajonizácie sledované územie zaraďujeme do regiónu tektonických depresií a do oblasti vnútrokarpatských nížin. Z hydrogeologického hľadiska je kataster obce významný prameňom, nachádzajúcim sa v JV oblasti, ktorý je podľa výdatnosti hodnotený ako veľký. V poslednom období sú v obci snahy o využívanie prameňa a balneologické účely.
Hospodárstvo obce Plavecký Štvrtok
Podľa Obchodného registra SR, v obci pôsobí 45 firiem, resp. so sídlom v obci. Ich oblasť podnikania je veľmi široká. Z tých najznámejších spomeniem ESKO spol. s r.o. zaoberajúca sa tlačiarenskými prácami, spracovaním polyetylénu, výrobou reklamných predmetov. B & M COMPUTERS, LUKA´S vyrábajúca pracovné odevy), EUROTHERMA s.r.o. zaoberajúca sa poradenskou a konzultačnou činnosťou v oblasti využitia geotermálnych zdrojov, výrobou, rozvodom, distribúciou, dodávkou a predajom teplej úžitkovej vody a taktiež prevádzkovaním zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. KOVEX – družstvo, KOVOSTAV 98 SK s.r.o. realizujúce sa v oblasti kovovýroby, Pekáreň GAMA s.r.o., MULTIEFFECT, s.r.o.polygrafická výroba a mnoho malých firiem zaoberajúcich sa maloobchodom, staviteľskými prácami, či tvorbou web stránok, grafických a softwarových prác a iných činností.
Služby v obci sú na pomerne dobrej úrovni. Okrem štandardných služieb v oblasti zdravotníctva ( praktický lekár, detská a zubná ambulancia) sa v obci nachádza aj lekáreň, cestovná kancelária, ubytovacie a stravovacie služby. Obec poskytuje turistom možnosti ubytovania v chatovej oblasti nachádzajúcej sa južne od obce. Dostatočné služby sú poskytované aj v oblasti stravovania. Najznámejším poskytovateľom ubytovacích a stravovacích, taktiež ostaných služieb potrebných pre cestovný ruch je lokalita Kamenný mlyn – Firma Kamenný mlyn Vajarský a Hotel Rozália, kde sú pre návštevníkov viaceré atraktívne možnosti využitia voľného času.
V obci sa nachádza aj Materská a Základná škola, knižnica, obecný a farský úrad, polícia, hasiči, pošta a pre obec veľmi významná železničná stanica.
Nezamestnanosť v obci je dvojnásobne vyššia ako v susednej obci Láb a aj v porovnaní s ostatnými okolitými obcami. Podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2001 predstavoval 20,0-24,9 %. Je to spôsobené predovšetkým už spomínaným vysokým podielom rómskeho obyvateľstva.
Podľa ekonomickej štruktúry obyvateľov podľa sektorov obce zaraďujeme Plavecký Štvrtok k obciam s nadpriemerným zastúpením III. sektora.
Obyvateľstvo obce Plavecký Štvrtok
Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov SR z 26. mája 2001 v obci Plavecký Štvrtok bolo 2 177 obyvateľov, z toho 1 122 žien. Najzastúpenejšou národnosťou v obci je národnosť slovenská a najpreferovanejším náboženstvom je rímsko-katolícke. Podľa sčítania bolo v obci roku 2001 439 obyvateľov vo veku do 14 rokov a v poproduktívnom veku 380 obyvateľov. (Porovnanie rokov 1991 a 2001 viď. Tabuľka).
Údaje získané za rok 2003 ukazujú, že v obci žilo 2096 obyvateľov, z toho 394 Rómov. Rómska menšina teda predstavuje necelých 19 % obyvateľov obce. Je však pravdepodobné, že ich skutočný počet je ešte vyšší, pretože mnohí Rómovia sa aj v celoslovenskom meradle pri Sčítaní prihlásili k slovenskej národnosti.
Vysoký podiel obyvateľov rómskej národnosti má za následok vysoký počet obyvateľov vo veku od 0 do 14 rokov. V okolitých obciach prevyšuje poproduktívna zložka obyvateľstva nad predproduktívnu, no v Plaveckom Štvrtku je to presne naopak, spôsobené ich typickým spôsobom života s mnohopočetnými rodinami.
Najnovšie informácie o stave obyvateľstva získané prostredníctvom oficiálnej stránky obce dopĺňajú získané informácie a udávajú celkový počet obyvateľov 2246, mužov 827, žien 908, vo veku 0-14 rokov 424, 15-18 rokov 87 a obyvateľov s prechodným pobytom v obci celkom 50.
V roku 2001 ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 1 145 občanov obce, z čoho 510 odchádzalo za prácou do okresného mesta a okolitých obcí (napr. Lozorno), ale hlavne do Bratislavy. Vo verejnom sektore pracovalo 338 a v zastúpenejšom, súkromnom sektore 429 ľudí. Percento odchádzajúcich za prácou je však nižšie, ako napríklad od neďalekej obce Zohor, je to spôsobené aj tým, že migračné väzby medzi obcou Plavecký Štvrtok a Bratislavou nie sú také silné, ako u iných obcí na Dolnom Záhorí.
Podnebie v obci Plavecký Štvrtok
Podobne ako prevažná časť územia Záhorskej nížiny, aj kataster obce Plavecký Štvrtok sa podľa Končekovej klasifikácie rozprestiera v teplej klimatickej oblasti, kde je počet letných dní v roku vyšší ako 50 (s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a vyššou). Obec patrí do mierne suchej podoblasti, ktorej vlahová charakteristika je udávaná indexom zavlaženia (Iz) v hodnotách - 20 až 0. Územie obce patrí do teplého okrsku, mierne suchého s miernou zimou.
Z hľadiska klimatickogeografickej klasifikácie podľa Tarábka patrí sledované územie k typu nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt. Je suchá až mierne suchá. Spadá do subtypu teplej klímy, kde suma teplôt 10°C a viac predstavuje 3000 – 3200, teplota v januári sa pohybuje od –1 až -4°C a v júli 20,5 až 19,5°C. Ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt je 22 až 24°C.
Ročné zrážky v tejto oblasti dosahujú nízke hodnoty, západná časť katastra patrí do intervalu 550-600 mm a východná 600-700 mm.
Veterné pomery v sledovanej oblasti sú obdobné ako na území Záhorskej nížiny a teda v ročnom priemere tu prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným, čo dokazuje aj najbližšia meteorologická stanica (z ktorej sa podarilo získať údaje) – Kuchyňa – Nový Dvor. Podľa meraní v tejto stanici priemerná ročná teplota dosahuje 9,2°C. (Avšak predpokladám, že tento údaj je vzhľadom na nadmorskú výšku stanice (206) a samotnej sledovanej obce (158) skreslený.) Z bližšej stanica Malacky (166 m n. m.) sa mi však nepodarilo údaje získať. Mapa priemernej teploty vzduchu však potvrdzuje, že obec Plavecký Štvrtok patrí do oblasti s priemernými teplotami v intervale 9-10 °C.
Čo sa snehovej pokrývky týka, priemerne sa udrží do 90 dní, čo znamená, že túto oblasť zaraďujeme k územiam Slovenska s najkratším obdobím snehovej pokrývky.
Táto oblasť je súčasne typická nedostatkom vlahy, pretože klimatický ukazovateľ zavlaženia je 200-300 mm (čo predstavuje rozdiel medzi potenciálnym výparom a úhrnom zrážok).
Pôdy v obci Plavecký Štvrtok
V katastri obce sú v centrálnej časti rozšírené čiernice (lužné pôdy), vyskytujúce sa na fluviálnych sedimentoch stredných terás. Jedná sa o čiernice, sprievodné čiernice glejové a gleje, nachádzajúce sa prevažne na ľahkých nekarbonátových nivných sedimentoch i lokálne regosoly (regozeme) na pieskoch. Práve regosoly (regozeme alebo mačinové pôdy) sú najrozšírenejším pôdnym typom v katastri. Vyskytujú sa v západnej a východnej časti katastra obce na viatych pieskoch.
Čo sa rozmiestnenia pôdnych druhov týka, najrozšírenejšie sú piesčité pôdy, vyskytujúce sa na celom území katastra obce Plavecký Štvrtok. Len ostrovčekovito sa v centrálnej oblasti katastra vyskytujú hlinito-piesčité pôdy, v lesných oblastiach miestami až piesčito-hlinité.
Čo sa ostatných vlastností pôd týka, na celom území sú bez skeletu alebo až slabo skeletnaté a potenciálna erózia pôdy je v sledovanom území nijaká až nepatrná, miestami až slabá.
Príroda a ochrana krajiny v obci Plavecký Štvrtok
Záhorská nížina je oblasť s veľmi hojným zastúpením chránených vzácnych druhov ako fauny, tak i flóry. V roku 1988 bolo vybrané územie s rozlohou 275 km², ktoré bolo vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Záhorie. CHKO zasahuje do katastra obce Plavecký Štvrtok v jeho západnej časti. Ďalšie cenné prírodné zaujímavosti sú sústredené do početných maloplošných útvarov – štátnych prírodných rezervácií. Jedna z najstarších, zriadená v roku 1964, je Štátna prírodná rezervácia Bezedné nachádzajúca sa neďaleko východnej hranice katastra medzi železničnou traťou a hlavnou cestou.
Rezervácia sa nachádza v neveľkej zníženine medzi zarastajúcimi pieskovými dunami pri obci Plavecký Štvrtok. Ak chcete túto lokalitu navštíviť, treba vystúpiť na železničnej stanici a odtiaľ ísť asi tristo metrov popri trati a odbočiť do borovicového lesa. Po lesnom chodníku sa už nedá nenájsť Bezedné. Je to vlastne slatinný jelšový les s malou vodnou plochou, rastúci uprostred borovicových lesov – vzácna ukážka pôvodných spoločenstiev. Svoje hniezdištia tu majú vodní vtáci a rastú tu i vzácne chránené rastliny. Na ploche 3,46 ha v preliačine medzi pieskovými presypmi je viacero prameňov sýtiacich slatinné rašelinisko s jazierkom, so vzácnymi vodnými rastlinami. Treba spomenúť hvizdoša močiarneho, zimoľuba okolíkového či ľubovníka rozprestretého. V jazierku rastú obrovské ostrovčekovité trsy trávy. Vyskytujú sa tu viacerí zástupcovia vodného a močiarneho vtáctva a mikrofauny. Štátna prírodná rezervácia Bezedné je evidovaná v medzinárodnej sieti chránených území.
V katastri obce sú z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie najrozšírenejšie jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy nachádzajúce sa v centrálnej časti katastra a taktiež aj kyslomilné borovicové lesy na viatych pieskoch nachádzajúce sa v západnej časti katastra, ktoré sa na východe miešajú aj s nátržníkovými dubovými lesmi.
Menej rozšírené sú slatiniská vyskytujúce sa ostrovčekovito v centrálnej časti katastra a na SZ a na Z sa vyskytujú aj dubovo-hrabové lesy.
Lesné plochy sa v katastri rozprestierajú v jeho západnej a východnej časti s hlavnými lesnými drevinami sú borovica lesná, agát biely a lužné dreviny. Centrálna oblasť je označovaná ako krajina so stredným zastúpením stromov, kde hlavnými lesnými drevinami sú lužné dreviny.
Táto oblasť spadá do obvodu európskej xerotermnej flóry a z hľadiska živočíšnych regiónov do dyjsko-moravského obvodu so živočíšnymi druhmi stepí.
Endemity sa v katastri obce nevyskytujú, avšak geoelementy flóry áno. K subatlantickým druhom patrí mokrina uzlokvetá a na hranici s katastrom okresného mesta Malacky sa vyskytuje poniklec otvorený, patriaci k pontickým druhom.
Z chránných živočíchov na hranici s obcou Jakubov žije blatniak tmavý.
Reliéf v obci Plavecký Štvrtok
Východná oblasť a aj časť na severe katastra patrí podľa hypsografickej stupnice k najnižšie položeným miestam Slovenska, ohraničeným intervalom 94 – 150 m n. m. Zvyšok katastra (prevažná väčšina) má nadmorskú výšku v intervale od 150-300 m n. m. Nadmorská výška obce je 158 m n. m. a z hľadiska energie reliéfu ide o rovinný až nepatrne zvlnený reliéf (0-30 m).
Najvyšší bod katastra sa nachádza v SV časti katastra a dosahuje výšku 174 m n. m. Naopak najnižšie položeným miestom katastra je bod nachádzajúci sa v lokalite Hačková, na východnom okraji katastra a dosahuje 149,1 m n. m.
Sklonitosť územia je vzhľadom na nížinatý reliéf malá, pohybuje sa v rozpätí 0-2° a čo sa zosuvnosti týka, kataster obce patrí do oblasti IV. rádu. Nestabilné tvary sa tu nevyskytujú, nachádzajú sa tu stabilné tvary rovín. Nízke hodnoty dosahuje aj horizontálna členitosť reliéfu na 1 km2, a to 0-0,5 km. Morfologická hodnota hornín v katastri obce Plavecký Štvrtok spadá do IV. stupňa odolnosti, čo predstavuje najnižšiu odolnosť. Na J a Z sa jedná sa prevažne o komplexy súvislých fluviálnych pokrovov a na S a V sa rozprestierajú komplexy spraší, sprašových hlín, hlín a viatych pieskov.
Zo súčasných reliéfotvorných procesov tu prebiehajú na prevažnej väčšine územia eolické procesy a v západnej časti sa na malom území prejavujú aj fluviálne a stráňové procesy, predovšetkým fluviálny akumulačno-erózny proces.
V západnej a východnej časti katastra sa na viatych pieskoch vyskytuje akumulačný, eolický reliéf – dunová zvlnená rovina, v centrálnej časti katastra akumulačno-erózny reliéf – fluviálno-eolická zvlnená rovina a sever katastra je typický fluviálno-mokraďovým reliéfom s fluviálnymi mokraďami a slatinnými rovinami.
Z hľadiska typológie reliéfu a ich hospodárskeho využitia ide o oblasť nížin a otvorených kotlín s veľmi vysokým potenciálom na hospodársku činnosť. Nachádzajú sa tu roviny, zvlnené roviny a poriečne nivy s veľmi dobrými vlastnosťami reliéfu na hospodárske využitie. Vysoká vhodnosť menovite na výstavbu sídiel, priemysleno-technických objektov, komunikácií a na poľnohospodárstvo.
Vodstvo v obci Plavecký Štvrtok
Katastrálne územie obce Plavecký Štvrtok, podobne ako celé územie Záhorskej nížiny, patrí do úmoria Čierneho mora, povodia Dolnej Moravy, kde výpar tvorí 78% a odtok len 22%. Koeficient odtoku (odtok/zrážky) v tejto oblasti dosahuje hodnotu 0, 22. Celková rozloha povodia Moravy tvorí 4,7 % - ný podiel na ploche SR. Vzdialenosť od obce od samotného toku rieky Morava je 20 km.
Podľa členenia na hydrologické regióny územie obce Plavecký Štvrtok patrí do kvartéru a neogénu na J a JV časti Borskej nížiny s medzizrnovou priepustnosťou.
Podľa typov režimu odtoku patrí sledované územie do vrchovinno-nížinnej oblasti a typ režimu odtoku je dažďovo-snehový s akumuláciou v mesiacoch december až január, vysokú vodnosť toky dosahujú v období februára až marca. Najvyšší priemerný mesačný prietok je zväčša v marci, avšak môže nastať aj apríli či februári. Naopak najnižší priemerný mesačný prietok nastáva obvykle v septembri. Tento typ režimu odtoku je typický aj výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.
Katastrálnym územím obce nepreteká žiaden významný tok. V centrálnej časti katastra sa nachádza sieť umelovytvorených vodných kanálov. Povrchové vody však reprezentuje aj Tančibocký potok tečúci v severnej oblasti katastra.
Plavecký Štvrtok je však známy vďaka jazerám. V južnej oblasti sa neďaleko obce nachádza štrkovisko nazývané Pískovňa (alebo Pieskovňa), ktoré bolo najmä v minulých rokoch obľúbeným rekreačným miestom, avšak jeho dnešné nevyhovujúce hygienické podmienky spôsobujú neustály pokles rekreantov. Jazero leží priamo na katastrálnej hranici s obcou Láb, avšak väčšina jeho plochy patrí Plaveckému Štvrtku. Táto lokalita je aj známym rybárskym revírom, pričom sa tu lovia najmä liene a kapre.
V severozápadnom cípe katastrálneho územia sa nachádza časť známych Jakubovských rybníkov - študijná plocha na ochranu vodných biocenóz vodného vtáctva – významná migračná a hniezdna lokalita, ktorá patrí do CHKO Záhorie.
V katastrálnom území obce sa nachádza aj mokraď s rozlohou 450 000 m².
V centrálnej časti katastra sú podzemné vody dopĺňané 70%-ami z riek a ich prítokov a na východe a západe katastra, kde sa vyskytujú viate piesky sú podzemné vody dopĺňané len zo zrážok.
Čo sa minerálnych a termálnych vôd týka jedná sa o perspektívne územie výskytu horúcich vôd. V súčasnosti sa pracuje na využití navŕtaného prameňa na balneologické a rekreačné účely pre široké okolie.
V obci sa nenachádza žiadna vodomerná stanica, nebolo preto možné získať potrebné údaje o priemerných mesačných prietokoch vodných tokov tohto územia.
Spolu s vodným zdrojom Pernek má aj Plavecký Štvrtok v okrese Malacky veľký význam a je chránenou vodohospodárskou oblasťou.