Napriek tomu, že zmienka o Dubnici nad Váhom a jej okolí evokuje skôr predstavy vzťahujúce sa k priemyslu a urbanizácii socialistického typu, nachádzame tu mnoho historických dôkazov ako i súčasných prejavov kultúry, ktoré dokumentujú iné, výrazne odlišné obdobie vývoja tohto regiónu. Niektoré z nich sme spomenuli už v historickej časti.

Na tomto mieste sa pokúsime vytvoriť ucelenejší obraz o historických pamiatkach, ľudových tradíciách a kultúrnych inštitúciách, ktoré považujeme za najvýraznejšie črty genia loci nášho regiónu. Vzhľadom na dlhodobý vplyv rímsko-katolíckej cirkvi a významný podiel obyvateľov s týmto vyznaním, nachádzame v regióne množstvo sakrálnych pamiatok. Kostol sa nachádza takmer v každej obci. Z historického hľadiska sú najcennejšími gotický, barokovo upravený kostol sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom, gotický farský kostol aj so zvonicou v Ilave, barokový kostol v Pruskom. Cenným historickým artefaktom je románsky kostolík z lomového kameňa, nachádzajúci sa v zaniknutej osade Pominovec (dnes k.ú. Sedmerovca). Tým, že sa jeho vznik datuje do polovice 12. storočia, dokumentuje rozvinuté osídlenie už v období spred prvých písomných údajov o obciach. Významný centrom náboženského života bola obec Pruské, kde sa okrem troch kostolov nachádzal i františkánsky kláštor (dnes Domov sociálnej starostlivosti). Keďže sa územie regiónu nachádza na historickom hraničnom území Uhorska a Moravy a bolo súčasťou panstva Matúša Čáka, nachádzame tu i ruiny dvoch hradov.

Z hodnoverných historických dôkazov sa nedá jednoznačne vyčítať či plnili skôr strážnu alebo sídelnú funkciu. Isté je však to, že boli i strediskami boja proti absolutizmu, čo sa im však stalo osudným. Vršatecký i Košecký hrad boli dobité cisárskymi vojskami a zničené tak, že sa ich už nepodarilo zrekonštruovať. Dnes nechvalne známy Ilavský hrad strážil dôležitý brod cez Váh a dohliadal na tunajšiu križovatku významných ciest. Jedni z jeho majiteľov sympatizovali s charitatívnym rádom trinitárov, ktorým poskytli i časť hradu. Rád túto časť prestaval na kláštor a nemocnicu. Neskôr k hradu pribudol i kláštorný kostol, ktorý dnes pôsobí ako jeho dominanta. V druhej polovici 19. storočia tu štát zriadil krajinskú trestnicu a tomuto účelu slúži hrad dodnes. Bohato zdobený kláštorný kostol je verejnosti prístupný. Z Trenčianskeho hradu sa do Dubnice nad Váhom presťahoval panovnícky rod Ilešháziovcov, ktorý tu postavil kaštieľ a zriadil park s oranžériou. V niektorých ďalších sídlila nižšia a stredná šľachta.

Najvýznamnejšími z nich boli Königseggovci, ktorí sídlili v Pruskom, no ich panstvo sa rozliehalo do širšieho okolia a v istom období boli i majiteľmi Ilavského hradu. Ďalšie kaštiele i sa nachádzajú v Bolešove, Ladcoch a Klobušiciach (časť Ilavy). Nižšia šľachta sídlila v kúriách, ktoré nachádzame v Bohuniciach a Borčiciach. Je na škodu, že až na kaštieľ v Bolešove je väčšina týchto pamiatok v nelichotivom stave a podobne sú na tom i k nim priliehajúce spustnuté parky. Z prejavov ľudovej architektúry sú najhodnotnejšie drevenice, ktoré sa nachádzajú najmä v obci Zliechov, čiastočne v Košeckom Podhradí, Červenom Kameni a kde tu i v ďalších obciach.

Z tohto pohľadu je významná obec Čičmany, ktorá susedí s obcou Zliechov a je s ňou i dopravne spojená. Zliechov je v našom regióne najhodnotnejší etnografický región. Zachovaná je tu najmä tradícia výšivkárstva. Špecifickým druhom historických pamiatok je tá časť mesta Nová Dubnica, ktorá bola postavená ešte podľa architektonického návrhu Jiřího Krohu. Tento ľavicový architekt je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov socialistického realizmu. Jedným z jeho umeleckých snov bolo vybudovať ideálne socialistické mestečko, akúsi výkladnú skriňu komunizmu. K tomuto účelu si vybral Novú Dubnicu. Napriek tomu, že sa podľa jeho predstáv vystavala len časť mesta, považujeme toto torzo projektu za významnú historickú pamiatku, ktorá dokumentuje z hľadiska vývoja celého regiónu prelomového obdobie. V štýle socialistického realizmu je postavená i budova Strednej priemyselnej školy v Dubnici nad Váhom.

Kultúrne tradície

Ako prejav ľudovej kultúry sú pre náš región najpríznačnejšie tradície tanečného folklóru. Dubnica nad Váhom sa vďaka organizácií (doteraz 14 ročníkov) folklórneho festivalu s medzinárodnou účasťou zaradila medzi centrá prezentácie slovenského folklóru. V roku 2007 vystúpilo na tomto festivale 970 účastníkov. Súčasťou festivalu bývajú i trhy umeleckých remesiel a tradičný Dubnický jarmok. Piesne, tance a kroje z prostredia nášho regiónu vo svojom programe ponúkajú tieto dubnické folklórne súbory (FS): FS Vršatec, FS Mladosť, detský FS Prvosienka, FS Senior klub Vršatec a folklórna spevácka skupina Dubnička. V Novej Dubnici sídli FS Dubinka, v Ilave FS Strážov a detská folklórna skupina Laštek. Na vidieku aktívny záujem zo strany mladých o tieto tradície upadá. Jedine v Mikušovciach ešte funguje detský FS Mlynček a v Červenom Kameni FS Červeňan. V Ilave spestrujú kultúrny život divadlá Pod Vežou a Malá Múza. V Červenom Kameni s pýchou spomínajú na dnes už zaniknuté ochotnícke divadlo, ktoré tu vzniklo už v r. 1916. Kultúrne podujatia hudobne doprevádzajú dychový orcherster a zmiešaný spevácky zbor z Novej Dubnice ako i hudobná skupina Akord z Červeného Kameňa, ktorej nahrávky sú žiadané i na hudobnom trhu.

Viac ako storočnú tradíciu má zmiešaný spevácky zbor z Ilavy. O ľudových tradíciách ako i celkovej histórií regiónu sa možno dozvedieť viac z niekoľkých múzeí: mestské múzeá sú zriadené v Dubnici nad Váhom, Ilave a miniatúrne múzeum je i v Podvaží (časť obce Pruské). V Klobušickom parku sídli Múzeum Obchodu a obec Pruské plánuje zriadiť múzeum Hugolína Gavloviča v tamojšom františkánskom kostole. Už tradičnou súčasťou kultúrneho života regiónu sú i: Bartolomejský jarmok a kultúrne leto v Ilave, Ilavská hudobná jar, Cesta rozprávkovým lesom (Ilava, Dubnica nad Váhom), Fašiangová zábava a pochovávanie basy v Dubnici nad Váhom, Gavlovičove slávnosti a BALUT – Bělokarpatská akademie lidových uměleckých technológii (Pruské) a ďalšie. Špecifickou kultúrnou udalosťou sú každoročné turistické podujatia: Štefanský výstup na Vápeč, Novoročný výstup na Strážov a Dubnická tridsiatka. Obec Košeca a všetky tri mestá regiónu si vydávajú vlastné noviny. V minulosti sa o dianí v mikroregióne Zdroje Bielych Karpát mohli jeho obyvatelia viac dozvedieť v občasníku Spod skál, ktorý však už nevychádza.

Obrovskou stratou na poli kultúrneho diania bol odpredaj amfiteátra mestom Dubnica nad Váhom. Tento objekt v minulosti neplnil len funkciu letného kina. Bol hlavným dejiskom Dubnického folklórneho festivalu, konali sa tu rôzne hudobné vystúpenia a ďalšie kultúrne udalosti. Po tom, ako amfiteáter čiastočne poškodil požiar, odpredalo ho mesto súkromnému podnikateľovi, ktorý tu zriadil mestskú tržnicu. Pri odpredaji tohto objektu sme nezaregistrovali žiadne verejné protesty, čo je tiež istým spôsobom kultúrny prejav tunajšieho obyvateľstva. Samozrejme, že mestu takýto objekt chýbal a tak zanedlho po odpredaní amfiteátra vystavalo ako jeho náhradu dve pódia a to každé na inom mieste. Ich umiestnenie (jeden stojí pri hlavnej ceste a druhý na sídlisku) je však v porovnaní s polohou amfiteátra, ktorý stál v susedstve mestského parku, len chatrnou improvizáciou.