Najväčšiu časť pôdneho krytu v Ilavskej kotline, vo funkčnom mestskom regióne (FMR) Dubnica nad Váhom, zaberajú fluvizeme. Tento azonálny pôdny typ sa tu vytvoril na aluviálnych sedimentoch Váhu. Na miestach, kde bola pôvodná fluvizem modálna poľnohospodársky využívaná sa vyvinul subtyp fluvizem kultizemná s ornicovým horizontom do hĺbky 35 cm. Táto je v oblastiach s vyššou hladinou podzemnej vody sprevádzaná fluvizemou glejovou. Menšiu časť pôdneho krytu kotliny zaberajú hnedozeme, ktoré sa tu vyskytujú na sprašových sedimentoch vážskych terás.

Súvislé plochy zaberajú na strednej akumulačnej terase medzi Ilavou a Novou Dubnicou. Kultiváciou pôvodných hnedozemí modálnych sa tu vytvoril subtyp hnedozem kultizemná, ktorá sa smerom k úpätiam pohorí, v dôsledku intenzívnejšej ilimerizácie, mení v hnedozem luvizemnú. Najvlhšie okrajové časti Ilavskej kotliny v predhorskom pásme zaberajú menšie ostrovy luvizemí. Na ílovom substráte v predhorí Bielych Karpát sa vytvorili luvizeme pseudoglejové, ktoré sú v najvlhších miestach sprevádzané pseudoglejmi.

Najväčšie plochy pôdneho krytu vo FMR Dubnica zaberajú rendziny. Na území, ktoré je súčasťou Strážovských vrchov sú len lokálne prerušované malými ostrovmi kambizemí. Rendziny sa tu viažu na mezozoické príkrovy. V oblasti zasahujúcej do Bielych Karpát sa rendziny viažu na karbonáty bradlového pásma. V južnej časti sledovaného územia sa v dôsledku prítomnosti procesu sialitizácie lokálne vyvinul subtyp rendzina kambizemná. Sialitizácia ako dominantný pôdotvorný proces sa na sledovanom území najvýraznejšie prejavil v oblasti Bielych Karpát, kde determinoval výskyt súvislých plôch kambizemí. V nižších polohách so slabším premyvom sa vyskytuje jej varieta kambizem nasýtená a vo vyšších polohách, so silnejším premyvom, je to kambizem kyslá, ktorá sa nachádza v najsevernejšej časti územia FMR Dubnica.

Z hľadiska produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd (ďalej len IP), ktorý predstavuje integrované hodnotenie vzťahov medzi vlastnosťami pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), faktormi prostredia a dostupnými údajmi o úrodách plodín, majú najvyšší IP hlinité pôdy pokrývajúce vážske terasy v centrálnej časti sledovaného územia. Zo 100-bodovej stupnice IP dosahujú 51 - 80 bodov. Nižšiu hodnotu IP (menej ako 40) majú pôdy nachádzajúce sa v najnižších častiach nivy Váhu a to pravdepodobne v dôsledku pôsobenia glejového procesu. Celkovo najnižšie hodnoty IP (menej ako 20) nadobúdajú pôdy v horských oblastiach okrajových častí sledovaného územia.

Hĺbka humusového horizontu sa na hlinitých pôdach terás pohybuje v rozmedzí 24 - 30 cm a iba na malom území medzi Novou Dubnicou a Dubnicou nad Váhom presahuje 30 cm.

Najvyšší stupeň ochrany pôd na území FMR Dubnica majú pôdy, ktoré sa tiahnu v súvislom páse Ilavskou kotlinou pozdĺž pravého brehu rieky Váh. Na nepoľnohospodárske účely ich možno využiť len v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie).

Odporúčané weby