Už od dávnych dôb, kedy prví ľudia vkročili do oblasti slovenských nížin a kotlín, začali svojou činnosťou postupne premieňať krajinu a tým nepriamo vplývať aj na procesy v nej prebiehajúce. Najvýznamnejšou aktivitou ľudí v prírodnej krajine bolo jednak odstraňovanie lesov za účelom získavania drevnej hmoty a stavebného materiálu, ako aj získavanie nových plôch pre rozvoj poľnohospodárstva a chovu dobytka.

OBLASTI ERÓZNO DENUDAČNÉHO PROCESU

Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili v oblastiach s väčšou sklonitosťou reliéfu, kde sú erózno-denudačné procesy akcelerované zvýšeným pôsobením gravitácie urýchľujúcej ich priebeh. A práve z tohoto dôvodu to sú predovšetkým pahorkatinné oblasti a svahy kotlín, kde sú odozvy poľnohospodárskej činnosti najmarkantnejšie. Pahorkatiny na území Slovenska zaberajú až 45% rozlohy, aj keď nie vo všetkých oblastiach boli využívané rovnako intenzívne.

HISTÓRIA PREMENY KRAJINY ČINNOSŤOU ČLOVEKA

Premena prírodnej krajiny prebiehala v historických dobách vo viacerých etapách, ktoré Stehlík vyčlenil nasledovne:

  • koniec hornej a neskorej doby kamennej
  • obdobie slovanského osídlenia
  • obdobia veľkej kolonizácie 13. a 14. storočia
  • obdobie rokov 1750-1850

Počas jednotlivých období však nebolo jedinou príčinou zvýšenej erózie pôsobenie človeka - aj keď hralo najvýraznejšiu úlohu. Došlo aj ku klimatickým zmenám najmä k zvýšeniu zrážok a následnej zvýšenej pôdnej erózi. Ľudia však v minulosti vždy obhospodarovali len malé plochy, ktoré boli schopní sami obrábať a tak aj napriek tomu, že pri ich činnosti dochádzalo k zvýšenej erózii, riadili sa určitými zásadami na jej zmiernenie. Jednotlivé parcely na svahoch boli obrábané po vrstevnici tak, aby odnos kvalitného humusového horizontu bol čo najpomalší. Výsledkom dlhodobého obrábania týmto spôsobom bolo postupné terasovanie svahov so vznikom výrazných terás a stupňov kolmo na spádnicu. Avšak ani takéto obhospodarovanie sa nevyhlo počas prudkých zrážok zvýšenej erózii a vznikali najmä pod svahmi terás erózne ryhy podmanené odvodňovacími kanálmi vykopanými ľuďmi, ktoré sa mohli za "priaznivej situácie" spojiť a vytvoriť rôzne hlboké výmole.

Zmeny reliéfu v 20. storočí

Ak však chceme nájsť v histórii obdobie, počas ktorého došlo k najvýraznejším premenám reliéfu v dôsledku pôsobenia erózno-denudačných procesov, musíme svoju pozornosť zamerať na periódu v druhej polovici 20. storočia. Pretože práve počas tohoto obdobia došlo k výrazným zmenám v rámci postupov pri obhospodarovaní pôdy, dochádzalo ku kolektivizácii a premene rozdrobenej poľnohospodárskej krajiny na krajinu s rozsiahlymi plochami obrábanými spoločne, za používania nie vždy vyhovujúcich techník.

Prestalo sa prikladať až taký dôraz na udržateľnosť poľnohospodárstva, ako na masovosť produkcie a krátkodobé zvyšovanie výnosov z poľnohospodárskych produktov. Veľa plôch bolo preorávaných v smere spádnice a to aj v oblastiach s väčším sklonom terénu, nedbajúc pri tom na dôsledky, ktoré mohla spôsobiť následná vodná erózia.

V prvých rokoch sa dostavil očakávaný výsledok zvýšenej produkcie, ale v rokoch ktoré nasledovali, sa začali prejavovať vplyvy zvýšeného pôdneho odnosu, ktorý ako prvú samozrejme postihol vrchnú úrodnú humusovú vrstvu a tá bola splavovaná z polí do okolitých riek. Počas rokov výdatných na zrážky sa najviac v sklonovitom reliéfe začali objavovať ronové ryhy a výmole ako dôsledok intenzívneho pôsobenia fluviálnej erózie, ako aj dôsledok neuváženého orania po spádnici. Ale spôsob orania nebol jediným faktorom.

Sila tečúcej vody, teda jej erózna schopnosť, totižto závisí okrem sklonu svahu aj od jeho dĺžky, ktorá bola v dôsledku kolektivizácie a rozorania terasových polí zväčšená niekoľkonásobne.

Takže, ak by sme si mysleli, že človek počas technického a technologického pokroku a s rastom svojich vedomostí volí lepšie a lepšie postupy, mýlili by sme sa. Pretože aj na území Slovenska sme boli v blízkej minulosti svedkami neuváženého spravovania poľnohospodárskej pôdy, ktorý viedol v konečnom dôsledku k zvýšenej erózii a odnosu pôdy a znižovaniu kvality pôdneho fondu s dlhotrvajúcimi následkami.