Vývoj demokracie v Ázii ovplyvnil kolonializmus, ktorý prerušil skoršie vývojové trendy a v rôznej miere ovplyvňoval ekonomický, sociálny i politický vývoj. V 20.storočí tento vývoj ovplyvnilo aj vtedajšie rozdelenie sveta na dva spoločenské systémy – demokratický a marxistický, ktorý bol v podobe ZSSR priamo prítomný na kontinente a vyvíjal veľmi aktívnu ideologicko-propagandistickú činnosť v celej Ázii.

Obsah demokracie – zahŕrňa najmä zaručené občianske práva, oddelenie zákonodarnej a výkonnej moci a jasne stanovené pravidlá ochrany demokratických slobôd. Demokracia nie je cieľom sama o sebe, ale je len prostriedkom k dosiahnutiu ďalších cieľov občianskej spoločnosti. Dnes nie je v tejto oblasti hlavnou otázkou či demokraciu áno, alebo nie, pretože priaznivo sa k nej vyjadruje drvivá väčšina zástupcov ázijských krajín. Skôr ide o prispôsobenie demokracie osobitým špecifikám Ázie, ktorá sa veľmi odlišuje od západnej kultúry a tak tu ani tradičná demokracia západného typu len ťažko môže fungovať.

Jedným z najzákladnejších rysov demokracie je právo občanov pravidelne a slobodne voliť svojich reprezentantov do zastupiteľských zborov riadiacich štát hájiacich ich záujmy a práva. Tento rys bol do Ázie dovezený ešte počas kolonializmu. Účasť na rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov tu však neprináša väčšine voličov pocit podielu na moci. Koloniálne správy zanikli, a to bez toho aby zanechali udržateľnú demokraciu. Preto sa aj v podstate demokratických krajinách začali prejavovať autoritatívne rysy – v Indii, na Srí Lanke, v Singapure. 
Mnohé ázijské štáty majú skôr prechodný politický systém – ktorý je kombináciou demokracie a autoritárskeho (až diktátorského) režimu, alebo aj postupný prechod z jedného systému do druhého. Takéto systémy sa nazývajú aj „mäkké autoritarizmy“ či „neliberálne demokracie“.

Slabé stránky demokracie dostávajú v celej Ázii väčšie rozmery ako na Západe. Ide napr. o veľmi rozšírenú korupciu, ktorá zasahuje aj do najvyšších miest (najviac v Singapure). Ďalej je to presadzovanie osobných záujmov politikov, ktoré oslabujú stabilitu a dôveryhodnosť politických strán.

Výraznejšie možno pozorovať demokratizáciu východnej Ázie od polovice 80tych rokov minulého storočia – v tomto období sa začalo ustupovať od diktatúr a autoritatívnych režimov smerom k prechodným režimom. Klesala rola ozbrojených síl, rozvíjali sa nevládne organizácie, médiá, takisto orgány justície sa aktivizovali v prospech občaov. V mnohých krajinách si však armáda aj po prechode k civilnému režimu ponechala významné postavenie v politike.

Aj v súčasnosti sú mnohé médiá v ázijských krajinách ovládané, alebo aspoň kontrolované štátom. Určité uvoľnenie nad dohľadom nad médiami nastalo aj v socialistických krajinách.

  • Socialistická rep. (komunistická) – Čína, S Kórea, Laos, Vietnam
  • Prechodný typ – Filipíny, J Kórea, Malajzia, Mongolsko, Nepál, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko
  • Nestabilná krajina (vojenské povstania, voj.režimy) – Bangladéš, Indonézia, Kambodža, Myanmar
  • Islámsky absolutizmus – Brunei
  • Demokracia - India, Japonsko, Singapur
  • Málo rozvinutý politický režim – Bhután, Maledivy

Režimy socialistických krajín

Režimy socialistických krajín (Čína, KĽDR, Laos, Vietnam) len veľmi pomaly a neochotne pripúšťajú náznaky politického pluralizmu, okrem existencie skôr symbolických menších strán, spojených formou jednotných front s vládnúcimi komunistami.

Čína

Po skončení 2 svetovej vojny a odchode Japoncov (Japonci s Číňanmi bojovali o rozličné územia) ovládol komunistický režim Čínu. Jej tvorcom bol Mao C’Tung, počínštil marxizmus a vzoprel sa sovietskym vodcom; jeden z najväšších a najkrutejších diktátorov.

  • Politické strany – Komunistická strana Číny + 8 menších pol. Strán ovládaných KS Číny

Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea)

Vládne tu jeden z najkrutejších komunistických totalitných režimov vôbec. Snaží sa o masívnu ideologickú infiltráciu (najmä medzi študentmi a inteligenciou), takisto aj o vybudovanie tajných tunelov pod demarkačnou líniou. Už niekoľko rokov Severnú Kóreu sužuje veľký hladomor. Zdanie náboženskej slobody vytvárajú štátom sponzorované a kontrolované skupiny buddhistov, kresťanov, šamanistov a pod.

V roku 1998 terajší prezident zrušil úrad prezidenta, bol prehlásený „večným prezidentom“. Kim Ir Sen - otec súčasného prezidenta. Založil prvú a poslednú komunistickú diktatúru na svete. Ovládal všetky orgány. Za vlády jeho syna sa nič nezmenilo, len má aktívnejšiu zahraničnú politiku. Medzi Severnou a Južnou Kóreou vládne neustále napätie. Po roku 2001 vzťahy s USA opäť zmrazené (Bush označil po sept.2001 Severnú Kóreu za jednu z osí zla) Medzi juhokórejcami žijúcimi v severnej kórei je možné používať telefonické spojenie, inak je (v SK) zakázané.

Prechodné režimy

Filipíny

Za vlády prezidentky Corazon Aquinovej 1986-1992 nastala postupná demokratizácia vnútropolitického života
občasné nepokoje, povstania povstalcov (napr. komunistických) udržali si svoje celkom funkčné demokratické inštitúcie a ich predstavitelia zastávajú skôr univerzálne pojatie politických práv a slobôd

Kórejská republika (Južná Kórea)

V roku 1945 bola Kórea oslobodená americkou a sovietskou armádou a demarkačná línia na 38.rovnobežke sa v dôsledku odlišného vývoja stala hranicou medzi severnou a južnou Kóreou. V dôsledku pretrvávajúceho vojnového stavu (neustále konflikty v súvislosti s rozdelením polostrova) bol aj v Kórejskej republike aplikovaný pomerne despotický režim, kde bolo pravidlom, že liberálne zmýšľajúci prezidenti boli čoskoro odstránení.

  • Od konca 80tych rokov nastáva demokratizácia politického života
  • 1987 odstránená vojenská vláda
  • 1988 nová ústava, demokratickejší režim
  • od 1993 Kim Jong-Sam prezident, po 32 r. prvý civilný prezident

Malajzia

Malajzia je konštitučná monarchia federatívneho typu; na čele štátu volený monarcha (ešte aj Vatikán - rarity)
Je tu formálne najrozvinutejší parlamentný systém v regióne (ale s pozostatkami právomocí feudálnych vládcov)

Mongolsko

Až do začiatku 90 tych rokov bolo úplne pod vplyvom Sovietskeho zväzu (1924 za podpory SSSR vytvorená Mongolská ľud.rep.). Až po rozpade ZSSR tu došlo k pokusu o zostavenie parlamentnej demokracie, keď krajina opustila aj socialistický názov. Bývalá stranícka byrokracia presvedčivo zvíťazila aj v parlamentných volbách v roku 1992 (prvé slobodné; čiastočná demokracia a reformy).

Ústava z tohto roku však sľúbila zavedenie parlamentnej demokracie. Zároveň dochádza k postupnej demokratizácii politického života a k prechodu krajiny na trhovú ekonomiku. V slobodných parlamentných voľbách (1996) prekvapivo zvíťazila opozícia a ukončila 74 rokov vlády jednej strany. Komunisti sa podrobili výsledku volieb, dobrovoľne predali moc a vzdali sa dokonca svojej ideológie. I keď sa naďalej podieľali na vládach, súhlasili s politickou liberalizáciou režimu, ktorý tak je v súčasnosti možné počítať k prechodnému typu.

Nestabilné režimy

Bangladéš

  • 1971 vyhlásenie nezávislosti a vytvorenie Bangladéša - už od svojho vzniku je tento štát zmietaný nestabilitou a vojenskými prevratmi. 
  • 1986 prvé parlamentné voľby
  • 1990 odstránenie vojenského.režimu, avšak slabé civilné vlády neskôr nepriniesli stabilitu krajiny
  • 1991 koniec vojenských režimov
  • veľká nestabilita - v poslednom čase narastá islámsky fundamentalizmus, proti snahám modernizovať krajinu, snaha zaviesť šarí’a (islám – 88 %)

Indonézia

Indonézia je prezidentská republika s vojenským režimom. V roku 1966 bol pokus o komunistický puč – výsledok likvidácia 1 mil ľavicovo zmýšľajúcich obyvateľov a vytvorenie vojenskej diktatúry generála. Silný boj proti komunizmu viedol k vytvoreniu autokratickej vlády, počas ktorej dochádzalo k porušovaniu ľudských práv.

Od polovice 90tych rokov však silneli proti tejto vláde protesty. Ozbrojené sily odišli z vlády a vytvorili sa formálne atribúty demokracie, ale ozbrojené sily si ponechali svoju funkciu aj mieru parlamentného zastúpenia. Pozície armády sa obmedzili len málo.

Islámsky absolutizmus

Brunej

Brunej je moslimská absolutistická monarchia (sultanát) rada ministrov, zákonodárna rada atď sú volení sultánom
od 1988 politické strany zakázané

Demokratické režimy

India

India je parlamentná republika. Od 18.storočia o Indiu bojovali viacerí kolonizátori - francúzi, portugalci a angličania. Do polovice 19.storočia prostredníctvom Východoindickej spoločnosti angličania ovládali celý subkontinent. Po 2.svetovej vojne bola nezávislosť Indie otázkou času (1948). Podľa počtu voličov je India najväčšia demokracia sveta.

Strata dominentného postavenia indického národného kongresu v uplynulých rokoch nepriniesla väčšiu demokraciu a teda skôr menšiu stabilitu politického života. V poslednom desaťročí vzrástol vplyv militantne nacionalistických a náboženských strán a organizácií.

Japonsko

Japonsko je monarchia s parlamentnou demokraciou. Izolácia Japonska trvala do polovice 19.storočia, kedy USA hrozila Japonsku svojou flotilou. Japonci sa pomerne rýchlo prispôsobili západnej technickej civilizácii. Pôvodne to bolo cisárstvo, približne od polovice 20.storočia je parlamentnou monarchiou. Sú tu najvoľnejšie a najslobodnejšie médiá v celej Ázii

Singapur

Singapur predstavuje parlamentnú republiku, „krajinu tolerancie“. Je tu minimálna kriminalita (napr. popravy za drogy). Lee Kuan Yew – dlhoročný premiér (niekoľko desaťročí); bojoval s komunistami o moc a vyhral ju.

Voľby v 1963 položili základy trvalej politickej dominancie strany Ľudovej akcie Politický systém sa formálne odvoláva na britský model a je charakteristický výnimočnou stabilitou a usporiadanosťou. Je tu centralizovaný a dobre fungujúci štátny aparát Je to jeden z najrozvinutejších parlamentných systémov v Juhovýchodnej Ázii.

Existuje tu právne obmedzenie politickej súťaže - bola zakázaná komunistická strana, pretože jej ideológia je (podľa LKY) v rozpore s ľudskou a štátnou prirodzenosťou, pretože smeruje k skorému potlačeniu parlamentných výsad a obhajuje politické násilie.

  • istá dávka autoritatizmu, resp. demokracia bez alternatívy, osvietená autokracia
  • snaha o dodržiavanie etických pravidiel
  • podľa LKY, Singapur je štát, ktorý sa nemá usilovať o demokraciu západného typu, ale o demokraciu konfuciánsku (cieľom je hľadanie pragmatizmu, harmónie, blahobytu, dokonalosti)

Záver

Klasická, západne ponímaná demokracia je vo Východnej Ázii len ťažko uplatniteľná, vzhľadom na úplne odlišnú mentalitu ľudí z tejto oblasti. Jej výrazné rozdiely možno pozorovať aj medzi jednotlivými štátmi navzájom. Ľudia sa v oveľa väčšej miere riadia tradíciami, ktoré sú mnohokrát nezlučiteľné so západnými slobodami. O demokraciu vo verejnom živote sa snaží veľká časť krajín Východnej Ázie, snáď len s výnimkou dodnes socialistických krajín.

Za takmer nemožnú považujem demokraciu v Severnej Kórei, a to v blízkej aj ďalekej budúcnosti. Dnes už existuje mnoho tajných záznamov dosvedčujúcich hrozné praktiky zaužívané v tejto krajine. Vraví sa, že toto je jediná krajina, kde ľudia bez výhrad uverili, že otroctvo je skutočnou slobodou. Zaujímavé je, že Severná Kórea má najvyšší prirodzený prírastok spomedzi štátov Východnej Ázie (môže však ísť o zmanipulovaný údaj).
Ďalšie štáty, v ktorých považujem demokraciu za neuskutočniteľnú, sú Bangladéš a Indonézia, čo sú silne moslimské štáty donedávna zmietané vojenskými prevratmi či vojenskou diktatúrou. Práve islám zohráva veľmi dôležitú úlohu pri (ne)formovaní demokracie. V mnohých moslimských krajinách Blízkeho Východu je totiž priam nezlučiteľný s demokraciou. V súčasnosti prebiehajú v Bangladéši snahy o zavedenie islámskeho práva šarí’a, po ktorom zavedení sa táto krajina môže s demokraciou rozlúčiť.

V Indonézii nepredpokladám vysoko vyvinutú demokraciu z rovnakého dôvodu – žije tu najviac moslimov na svete a minimálne radikálne skupiny sa zaslúžia o to, aby Korán bol medzi indonézanmi väčšou autoritou ako svetské zákony. Nevylučujem, že tu nebudú fungovať niektoré základné princípy demokracie, ale nie v príliš rozvinutej forme.

V ostatných krajinách Východnej Ázie nevidím problém v pomalom vytváraní demokracie, avšak musia si ju jednotlivé krajiny aplikovať na svoju kultúru a aj zmýšľanie. Mnoho ľudí – voličov odrádzajú práve problémy demokracie ako je napr. korupcia, ktorá sa v týchto krajinách prejavila vo väčšej miere práve po začatí snahy o vytvorenie demokracie.

Najďalej sú vo vývoji demokracie intelektuálne vyspelejšie štáty ako Japonsko, India a Singapur.

Použitá literatúra:

  • Bankowitz, M. (2002): Demokraté a diktátoři. Eurolex Bohemia, Praha
  • Kolektív autorov (1999): Encyklopedie Zeměpis světa. Columbus, Praha
  • Kovář, J. (1999): Asie dynamický kontinent. Hlavní faktory a ohniska růstu. Karolinum, Praha
  • http://www.asiademocracy.org/
  • http://www.wmd.org/asia/asiaNetworks.html