Poruchy príjmu potravy sú po astme a obezite tretím najčastejšie sa vyskytujúcim zdravotným problémom dospievajúcich dievčat a mladých žien. So vzrastajúcim tlakom na dodržiavanie diét sa rozširuje výskyt mentálnej anorexie a bulímie mimo mestskú populáciu a zasahuje populačné skupiny i s najnižším príjmom a vzdelaním.
História
Mnoho ľudí si myslí, že poruchy prijímania potravy vznikli len nedávno a že nemajú históriu. Nie je to pravda, pretože táto tematika tu bola skôr, ale bola tabuizovaná. V minulosti sa ľudia za to veľmi hanbili a báli sa spoločnosti, ktorá by ich mohla odmietnuť.
História porúch príjmu potravy ako medicínskych problémov je krátka. Prvé kazuistiky pacientiek s mentálnou anorexiou sú zo 16. storočia. Prácu o príznakoch mentálnej anorexie publikoval v roku 1873 slávny francúzsky neuropsychiater E. Ch. Laséque a o rok neskôr anglicky neuropsychiater W. Gull. Podľa nich medzi základné charakteristiky patrí výrazný pokles hmotnosti bez zistiteľných somatických príčin chudnutia a strata menštruácie.
Medicínska história mentálnej bulímie je ešte kratšia. V roku 1979 G. Russell publikoval prácu, v ktorej opísal 30 pacientiek, ktoré mali niektoré spoločné znaky týkajúce sa príjmu potravy ako opakované epizódy excesívneho prejedania sa, chorobný strach z obezity a manipulácie smerujúce k zníženiu hmotnosti.
Mentálna anorexia
„Mentálna anorexia je pacientom úmyselne vyvolaný a udržiavaný hmotnostný úbytok so strachom z tučnoty, z jedla, s chorobným presvedčením o vlastnej tučnote pri objektívne existujúcej podváhe až kachexii, so vznikom sekundárnych endokrinných a metabolických zmien" (Němečková, 2002, s. 125). Anorektické pacientky neodmietajú jesť preto, že by nemali chuť, ale preto, že nechcú jesť. Ich averzia k jedlu je prejavom nezmieriteľného a narušeného postoja k telesnej hmotnosti, proporciám a tučnote.
Mentálna bulímia
„Mentálna bulímia to sú opakované, nezvládnuteľné záchvaty prejedania, neustále zaoberanie sa jedlom, následná snaha kompenzovať "výkrmný" účinok jedla (vracanie, laxatíva, diuretiká). Psychopatológia sa prejavuje chorobným strachom z obezity (Dimová, 2002; In Lekárske listy, 2003). Pojem bulímia pochádza z gréckeho slova bulimos, ktoré znamená býčí hlad. Ľudia postihnutí týmto ochorením nemusia byť vychudnutí ako anorektici, môžu mať normálnu váhu alebo nadváhu, no pred očami majú neustále ideál krásy a štíhlosti.
Pomer medzi pohlaviami
Muži sú menej ohrozovaný poruchami príjmu potravy, pretože menej často než ženy držia diéty v snahe kontrolovať svoju hmotnosť. Menej im vadí tučnota, pretože v puberte oproti dievčatám menej priberajú na tuku a viac im rastú svaly, čo vnímajú veľmi pozitívne. Dievčatá sú oproti chlapcom neistejšie, majú väčšie obavy o to, či sú alebo nie sú obľúbené, majú nižšiu úctu k vlastnému telu a nižšie sebavedomie.
Anorexia postihuje približne 1 až 2% ženskej populácie. V poslednej dobe však stúpa aj počet chlapcov anorektikov. No ich počet nepresahuje 5% z celkového počtu chorých. Choroba ohrozuje hlavne chlapcov, ktorí prestali aktívne športovať a týmto spôsobom sa snažia zachovať si svoju váhu.
Mentálna anorexia u mužov bola popísaná už v roku 1694 Mortonom, jej prevalencia v populácii je stále predmetom dohadov. Fichter a Daser (1987) odhadujú, že muži predstavujú asi 7,5% všetkých pacientov trpiacich mentálnou anorexiou. V prípade bulímie sa tento pomer muži:ženy v rôznych štúdiách pohybuje medzi 4 až 13%.
Sociálne schopnosti
Pocity plnosti, nechuť do jedla, úzkosti pred jedlom a výčitky po ňom ich ťaží na duši, život sa pre nich stáva neznesiteľným. Boja sa chodiť do spoločnosti, lebo si myslia, že každý vidí ich problém. Sociálne sa izolujú, nechodia do práce, medzi ľudí a uzatvárajú sa do seba. Majú znížený záujem nájsť si partnera a často rozväzujú kontakty so svojimi priateľmi.
V prítomnosti priateľov a blízkych sa prejavujú prehnane veselo až afektovane. Majú smutný a prázdny pohľad. V partnerských vzťahoch potrebujú neustále uisťovať o tom, že sú chudé, aj keď im to partner potvrdí, tvrdia opak. Nevedia prijať kompliment a hneď začnú oponovať. Prestávajú mať záujem o sex a neznášajú svoje obnažené telo. Nedokážu sa pozerať na seba v spodnej bielizni a prekáža im dotyk. Veľmi ľahko a jednoducho sa dostávajú do konfliktov s rodičmi, príbuznými a priateľmi.
Emocionalita
Osoby trpiace poruchami príjmu potravy postupom času začínajú byť nemocné, uzatvorené, depresívne a hlavne neschopné hovoriť o tom, čo ich trápi. Mávajú depresívne a úzkostné stavy, ktoré vedú ku sklonom plačlivosti a k „čiernym myšlienkam". Zvyčajne sú to osoby tiché a perfekcionalistky.
Anorexia častejšie poskytuje pozitívne emócie v zmysle radosti z chudnutia a hrdosti na seba, „čo som dokázala". Bulímia naopak, spôsobuje hanbu, osamelosť, zúfalstvo, bezmocnosť a nenávisť k sebe, spojenú s autoagresiou.
Jedlo hrá v mysliach dievčat s poruchou príjmu potravy obrovskú úlohu. Zdá sa, že čím viac sa dievčatá snažia jedlu vyhýbať, tým častejšie musia na jedlo myslieť. Emočný vzťah k jedlu pritom môže byť veľmi odlišný. Niektoré uvádzajú pozitívny vzťah k jedlu, ktoré ich upokojuje a niekedy aj niečo nahrádza. Iné naopak uvádzajú nenávisť k jedlu. Inokedy zase popisujú, ako je im dobre, keď cítia hlad. Objavuje sa ale aj postoj, že si mladá slečna jedlo ani nezaslúži, nemá naň právo. Toto môže byť spojené s pocitom menejcennosti a vzťahom k sebe samej. Jedlo sa stáva zdrojom výčitiek. A prirodzene, objavuje sa aj zmienka o veľkom strachu až fóbii z jedla. S poruchami príjmu potravy ide často ruka v ruke osobnostná črta perfekcionizmu.
Vnímanie vlastného tela
Mnohé dievčatá a ženy, v poslednom čase aj chlapci a muži, sú hnaní túžbou byť štíhli a strachom z "tučnoty".
Nemenej často sa v súvislosti s anorexiou a bulímiou uvádza skreslené vnímanie vlastného tela - dysmorfopsia. Najčastejšie dievčatá uvádzajú pocity menejcennosti a popisujú extrémne negatívny vzťah k sebe. Rady uvádzajú, že sa nenávidia, ale odtiaľ je len krok k sebapoškodzovaniu. Na druhej strane nie sú ojedinelé ani pocity výnimočnosti a hrdosti na samú seba. Tieto emócie sa dobre doplňujú s pocitmi menejcennosti a idú akoby ruka v ruke. Dievčatá prestávajú svoje telo vnímať reálne, väčšinou sa cítia oveľa silnejšie ako sú, cítia sa priam tučné, i keď sú vyložene podvyživené. Najmä brucho, boky a stehna vnímajú ako tlsté. Samy svoju podváhu a podvýživu nepriznajú cítiac sa stále "tučné". V extrémnych prípadoch sa stále snažia schudnúť. V tejto snahe odmietajú stravu, akúkoľvek výživu, dokonca aj nápoje, čo môže spôsobiť smrť.
Následky porúch príjmu potravy
Dôsledkom týchto ochorení je podvýživa, endokrinné a metabolické poruchy. Môže sa spomaliť rastová tendencia. Edémy na predkoleniach môžu vznikať napriek normálnej koncentrácii albumínov v krvi. Znižuje sa srdcová frekvencia (až pod 50/min.) a krvný tlak, vznikajú komorové dysrytmie, kolapsové stavy, nešpecifické zmeny na EKG.
Vznik amenorey, t.j. strata menštruácie počas aspoň troch po sebe idúcich menštruačných cyklov vzniká následkom straty telesného tuku, ktorý je potrebný na správnu tvorbu ženských pohlavných hormónov. Často možno pozorovať zníženie alebo stratu libida, čiže sexuálnej chuti, ktorá môže vyústiť až do fóbie či odporu voči sexu. U mužov typicky vzniká impotencia. Zvýraznenie ochlpenia u žien vzniká narušením hormonálnej rovnováhy.
Vyskytujú sa u nich poruchy metabolizmu, kam patrí narušenie telesnej konzistencie, a to vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, hustejšie ochlpenie, suchá šupinatá pokožka, vyššia lámavosť a rednutie kostí, vypadávanie a kazenie zubov, zrýchlené starnutie kože, opuchnuté nohy, ateroskleróza mozgových ciev, výpadky menštruácie až jej celková strata a postupný rozpad nervového tkaniva spôsobujúci tiež zhoršenie zraku.
Dôsledkom užívania diuretík a preháňadiel vzniká poškodenie obličiek a poškodenie pečene vzniká v dôsledku pitia alkoholu a užívania liekov na upokojenie, aby predišli pocitu hladu. Pri minimálnom jedle takmer nepijú a z toho majú husté sliny, ktoré vedú k zapchaniu slinných žliaz a opuchom slinných žliaz na krku. Niekedy dokonca vznikajú aj epileptické záchvaty.
Viac než 40% anorektičiek trpí celkovou svalovou slabosťou a asi u 13% vzniká periférna neuropatia. Z menej častých komplikácií sú pozorované bolesti hlavy (6%), krče (5%), náhla strata vedomia pri absencii ortostatickej hypotenzii (4%), dvojité videnie a poruchy hybnosti (2%). U mentálnej anorexii niekedy zisťujeme úbytok mozgového parenchýmu a zväčšenie mozgových komôr, ktoré korelujú s hmotnostným úbytkom a miznú pri návrate k normálnej telesnej hmotnosti.
Podvyživené anorektičky spia menej hlboko, častejšie sa budia a celková doba spánku je u nich kratšia, pri čom sa budia skoro ráno.
Chuťové vnímanie
Často majú nejaký program práve cez rodinný obed alebo večeru. Prestávajú im chutiť obľúbené jedlá a ich strava býva veľmi stereotypná. Často mávajú po jedle zlú náladu a v jedle sa prehrabujú a vždy niečo nechajú a mnohokrát si chodievajú dojesť do izby. Typické sú zmeny vnímania chuti, najmä sladkej. Preferencia sladkých nápojov u pacientov s bulímiou.
Hmatové vnímanie
Strata tonusu (napätia) pokožky – chýba vrstva telesného tuku, zabezpečujúceho izoláciu od chladu.
Častá je akrocyanóza so značnou citlivosťou na chlad (nebezpečenstvo omrzlín už pri nízkych plusových hodnotách), čo je dôsledok chýbania podkožnej tukovej vrstvy. Majú zhoršená reguláciu telesnej teploty.
Kognitívne schopnosti
Anorektické ženy majú inteligenčný kvocient presahujúci priemer. Hoci samy odmietajú jedlo, prejavujú nadmerné sklony k manipulácii s ním, rady nakupujú potraviny, zbierajú recepty jedál, rady pripravujú jedlá a nútia do jedla svojich súrodencov alebo rodičov. Sú psychicky väčšinou depresívne ladené, popierajú existenciu svojej choroby. Prevažná väčšina z nich má výborný školský prospech, sú pedantné v každej svojej činnosti a pokiaľ im to ešte zdravotný stav dovolí, prejavujú nezvyčajnú telesnú i duševnú aktivitu. Mávajú problematické sústredenie sa na nejakú činnosť a malé problémy sa zdajú byť pre ne neriešiteľné. Typická je narušená schopnosť racionálne uvažovať. Neustále myšlienky na jedlo sú častejšie, nutkanie prejesť sa postupne narastá a zaberá väčšinu predstáv. Majú aj poruchy koncentrácie a nesústredenosť
Záver
Poruchy príjmu potravy bývajú často prirovnávané k závislostiam rovnakého druhu ako je alkoholizmus, narkománia či gemblérstvo. Lenže alkoholu, drogám či hracím automatom sa dá vyhnúť, no jedlu nikdy. Potreba potravy patrí medzi základné biologické potreby, slúži pudu sebazáchovy. Súčasťou výživy je trávenie, vstrebávanie, ukladanie do zásob, metabolizmus a vylučovanie. Tieto všetky procesy sú nutné k vytvoreniu energie, rastu, reprodukcii, ale taktiež k udržaniu života a normálneho fungovania organizmu. Človek musí jesť prinajmenšom preto, aby sa udržal nažive.
Nárast prípadov porúch prijímania potravy do veľkej miery závisí od doby, v ktorej žijeme, nesmie sa ale ľahkovážne označiť ako móda. Bolo by to nezodpovedné.
V priebehu 5 až 10 rokov sa približne 50% všetkých nemocných uzdraví, 30% sa zlepší, avšak niektoré príznaky pretrvávajú a u 20% je možné pozorovať plné pretrvanie príznakov alebo ich prehĺbenie. Výsledky dlhodobého sledovania mentálnej bulímie a najmä štúdia z posledných rokov sú ešte optimickejšie.
Zoznam použitej literatúry
- DIMOVÁ, N. – KOLIBÁŠ, E. – NOVOTNÝ, V., Poruchy príjmu potravy – komplexný medicínsky prístup. In: Interná medicína s prílohou Všeobecné lekárstvo. Roč. 2, 2002, č. 1, s. 57-65
- HRACHOVINOVÁ, T. , Poruchy príjmu potravy u dospívajících dívek s diabetem I. typu. In: Psychiatria pre prax. Roč. 1, 2002, č. 1, s. 25-28
- KRCH, D.F., Poruchy příjmu potravy – rizikové faktory. In: Psychiatria pre prax. Roč. 5, 2004, č. 1, s. 15-17
- NĚMEČKOVÁ, P., Poruchy příjmu potravy. In: Psychiatria pre prax., 2007, č. 4, s. 156-158