Prvé začiatky na kontrolovanie množstva zbraní vo svete začali 1899 – prvý Hágsky dohovor, kde 26 krajín podpisujú dohodu, že nebudú používať ako zbrane otravné plyny ani iné jedy. Nasledovali snahy o odzbrojenie, druhá konferencia v Hágu 1907, ale ďalšia v 1915 sa neuskutočnila (prvá svet. Vojna – boli použité chemické zbrane). Najvýznamnejšie konferencie o odzbrojení boli: Washingtonská (1921-1922), Ženevská (1925) – zakazuje vo vojne použiť chemické a biologické zbrane. Japonci v Číne použili biologické zbrane 1932-1945. Neskôr 1957, 1968 sa dohodli USA, Čína a ostatné štáty o postupnom znižovaní počtu jadrových zbraní, 1995 – Bankogská dohoda o odzbrojení juhovýchodnej Ázie.

Medzikontinentálne rakety sa Irak, Severná Kórea, USA zaviazali obmedziť už v r. 1972 (ABM) a o ohľadom biologických zbraní zmluvu podpísalo 100 ďalších krajín . Čo sa týka biologických a chemických zbraní, v r. 1989 v Paríži sa stretlo 140 štátov, aby zakázali všetky takéto zbrane. Ďalšími dohodami sa svet snaží odstrániť míny a iné zbrane, ale nie vždy všetky strany dodržiavajú dohody alebo od podpísaných dokumentov odstupujú. V r. 2002 USA odstúpili od ABM, aby mohli vyvíjať obranné strely.

Medzinárodné organizácie zakazujú testovanie zbraní. Prvé pokusy o zákaz boli v r.1976. Od 2001 Čína, India, Pakistan, Irak, Izrael, Severná Kórea a USA nepodpísali dohodu o zákaze testovania.

Najrozšírenejšie zbrane hromadného ničenia

  • Biologické: antrax ( nenákazlivé, baktéria), mor (nákazlivé, baktéria), kiahne (nákazlivé, vírus), tularémia (nenákazlivé, baktéria), botulín, ricín ( toxíny)
  • Chemické: sarín, tabun, VX (nervové látky), horčičný plyn, kyanovodík( krvná látky), fosgén
  • Jadrové: jadrová bomba, ,špinavá bomba, (rozprašuje radioaktívny materiál)

Majitelia zbraní

Viac, ako 10 rokov od ukončenia studenej vojny USA a Rusko vlastnia väčšinu svetových zásob zbraní hromadného ničenia. V poslednom čase sa Putin a Bush snažia o zníženie počtu jadrových hlavíc z 6000 na max. 2200, do roku 2012. Je malá pravdepodobnosť, že by ich použili proti sebe, čo však neplatí pri iných členoch klubu vlastníkov zbraní hromadného ničenia.

Je všeobecne známe, že na Blízkom východe disponuje všetkými tromi kategóriami zbraní hromadného ničenia( biologické, chemické, nukleárne) Izrael a že jeho nepriatelia Irán a Irak za ním v tomto nezaostávajú. Izrael vlastní 100 – 200 jadrových zbraní, ktoré môžu byť prepravené strelami, alebo lietadlami. Rozvíjajú tiež aj chemické a biologické programy. Na jeseň 2004 Ariel Saron (Izrael) stanovil podmienky pre začiatok rokovaní s Palestínou, pričom nepožaduje odzbrojenie Palestínčanov, ale ukončuje nenávistných prejavov.

OSN v r. 1991 nariadilo Iraku zničiť všetky zbrane a s nimi súvisiace zariadenia, potom bola zahájená inšpekcia.

Irán po chemických útokoch zo strany Iraku v 80. rokoch začal vyvíjať chemické a biologické zbrane. Údajne s Ruskou pomocou buduje jadrovú elektráreň. Chce získať jadrové zbrane. V septembri 2004 tvrdili, že už v r. 2005 budú mať jadrovú bombu, ale v novembri 2004 prerušil aktivity na obohacovanie uránu, ako sa zaviazal.

Irak použil bojový plyn proti Iránu a Kurdom. Na začiatku 90. rokov bol blízko k získaniu jadrovej bomby. Majú rozsiahle biologické a chemické poznatky na vyvinutie zbraní, od roku 1998 sú bez kontroly.

Sýria spolu s Líbiou a Egyptom sú zapojené do chemických a biologických programov.

Južná Ázia súperí s Blízkym východom o povesť najvýbušnejšieho regiónu Zeme. Medzi Indiou a Pakistanom zúria prudké spory o Kašmír, obidve strany sú vybavené jadrovými zbraňami. Od získania nezávislosti od V. Brit. v r. 1947 viedli už tri vojny a v r. 2001 stáli na pokraji ďalšieho konfliktu. Koncom minulého roka svetové agentúry priniesli správu o Pakistane, ktorý testoval raketu HAFT –IV krátkeho doletu, niesť jadrové hlavice (700 km dolet). V r. 1988 úspešne testoval jadrové zariadenia, odborníci sa domnievajú, že má 35 – 50 bojových hlavíc. Je možné, že dokáže vyrábať chemické zbrane, ale má obmedzené možnosti biologického výskumu. Pakistan pravidelne vykonáva raketové testy napriek napätým vzťahom s Indiou. Podľa vyjadrení oboch strán tieto skúšky neovplyvnia rozhovory o ukončení konfliktu.

India nezaostáva – na začiatku novembra 2004 testovala raketu Dhanus (luk), tiež s možnosťou prenosu jadrovej hlavice s doletom 250 km. India má malú zásobu jadrových zbraní, ale má dostatočné množstvo plutónia na 100 – 150 bojových hlavíc. Zaviazali sa, že zničia chemické zbrane, vyvíja obranný biologický výskum.

Severná Kórea a Čína vlastnia alebo vyvíjajú jeden alebo viac typov zbraní hromadného ničenia. Pred rokom S. Kórea podala vyhlásenie, že ak by demontovali všetky programy, viedlo by to k útoku USA. Neskôr sa rozhodli, že nebudú pokračovať v rozhovoroch o riešení nukleárnej krízy, kým USA nestiahnu požiadavky na úplné odzbrojenie.

Čína má 400 jadrových zbraní a dostatočné zásoby materiálu na výrobu mnoho ďalších. Tvrdia, že nikdy nevlastnili biologické zbrane a zneškodnili chemické, o čo USA pochybuje.

Severná Kórea môže mať dostatok plutónia pre 2 atómové zbrane. Má veľké zásoby chemických zbraní a podľa odborníkov pracuje na programe biologických zbraní.

Svet sa v súčasnosti najviac obáva biologických zbraní a terorizmu.

Jadrové zbrane sú rozhodne najsilnejšie, ale nie je ľahké získať príslušný materiál a výroba bômb je zložitá a finančne náročná. Oveľa jednoduchšie je vyrobiť ,špinavú bombu, - výbušninu obalenú rádioaktívnym materiálom. Väčšina chemických zbraní je založená na jednoduchej technológii. Biologické látky sú smrtonosnejšie ako chemické a dajú sa ľahko získať, ale nie je jednoduché premeniť ich na zbrane.