Strategické myslenie dlho nepatrilo medzi prvky teórie manažmentu. Dokonca ani slávny Frederick W.Taylor nepoužil pojem ,,stratégia" vo svojom legendárnom diele ,, The principles of Scientific Managament" , ktorá dlho predstavovala dôležitý základ pre vtedajších manažérov, nezaznamenala pojem stratégia. Manažérska teória už vtedy poznala hlavné funkcie manažmentu, medzi ktoré patrilo neodmysliteľne aj plánovanie. Slúžilo hlavne na koordináciu aktivít a zosúladenie činností. Ročné plány boli rozpracované na čiastkové a tie ďalej pre jednotlivé dielne a smeny. Avšak postupom času sa zistilo, že plánovanie ako také nestačí, a že je tu čosi, čo oddeľuje úspešné podniky od neúspešných a čosi, čím sa vyznačovali i významní predstavitelia v manažérskej praxi.
Neskôr, hlavne v čase turbulentných zmien bolo priam nevyhnutné otočiť sa iným, novým smerom, smerom k stratégií. Potom bolo už len otázkou času, kedy budú tieto poznatky zaznamenané, cieľom čoho nebolo len naučiť podniky určitým predpísaným stratégiám, ale naučiť ich tak trochu strategicky myslieť a tým prispieť k ich konkurencieschopnosti, ktorá už dnes nie je len výhodou, ale skôr nevyhnutnosťou.
Potrebu myslieť strategicky, ako aj vývin strategického manažmentu možno priblížiť cez známu strategickú hru – šach.
Šachová hra alebo prechod od plánovania k stratégií
,,Nejde o to pátrať po najlepšom ťahu, ale hrať podľa rozumného plánu." (Jevgenij Znosko-Borovskij)
,,Šachová stratégia sa zaoberá hodnotením šachových pozícií a stanovením cieľov a dlhodobých plánov budúcej hry." Prvky ktoré zo strategického hľadiska hodnotíme sú štruktúra pešiakov, pozície, bezpečnosť kráľa, ovládanie priestoru šachovnice a ovládanie kľúčových polí a skupín polí (napr. diagonál, čiernych či bielych polí).
Pre prirovnanie – štruktúra pešiakov môže predstavovať súhru jednotlivých aktivít v spoločnosti. V súvislosti s tým možno rozlišovať podobne ako v šachu otvorené systémy alebo uzatvorené. Z dlhodobého hľadiska nie je vhodné nechať systém dlhodobo uzatvorený. Predchádza to síce istým útokom, avšak bráni k napredovaniu a využiti potenciálu. Pozície – ako aj v šachu, aj v manažmente ide o vytvorenie si určitých pozícií z ktorých ďalej možno napredovať. Dôležité je určiť si kroky ako sa na danú pozíciu dostať.
Kráľ – vopred premyslené kroky a ochranné mechanizmy ( kontroly, audity reporty, rezervy)by do veľkej miery mohli zabrániť bankrotu alebo rozpadu celej firmy. Pri všetkých krokoch treba myslieť na hlavnú podstatu firmy, pre ktorú existuje a dostatočne ju chrániť.
Ovládanie priestoru šachovnice – na to aby firma mohla ovládať prostredie v ktorom funguje, musí ho čo najviac poznať. Jej úlohou je teda všímať si okolie, trendy a hrozby, aby im mohla dostatočne predchádzať vhodným rozostavením svojich silných stránok.
Ovládanie kľúčových polí – dôležitý znak strategického myslenia je zameranie sa na dôležité faktory a strategické pozície. Manažér by si mal byť vedomý faktorov, ktoré najviac ovplyvňujú úspešnosť stratégie.
"Človek podlieha mylnému predpokladu, že každý ťah má nejaký bezprostrední účel; takisto vyčkávacie a odpočinkové ťahy majú oprávnenú existenciu." (Aaron Nimcovič)
Keď laik začne hrať šach, musí sa najprv zoznámiť s pravidlami celej hry. Postupne zisťuje ako ktorým panákom hýbať a ktorý ma aký potenciál. Postupne si určí cieľ za ktorým si ide, avšak má len málo zručností všímať si dynamiku prostredia a predvídať . Nepotrvá dlho a navonok nepochopiteľné ťahy súpera sa čo chvíľa poskladajú do ucelenej premyslenej pasce, z ktorej už niet úniku. Hráč veľmi rýchlo zistí, že tu už nestačí myslieť len jeden krôčik dopredu. Je potrebné vedieť predvídať ďalekú budúcnosť, lebo čím ďalej dovidí, tým väčšiu výhodu nadobudne a podobne je to aj v manažmente.
Pojem stratégia sa v priebehu vekov samozrejme menil. Podobne ako v manažmente, šachoví majstri ako Ruy López de Segura, Giulio Cesare Polerio či Gioacchino Greco sa strategiou nezaoberali vôbec a spoliehali sa na svoje taktické schopnosti, na korektnost svojich kombinácii a na pasce.
Prvý kto predbehol svoju dobu bol François-André Danican Philidor ktorý už v 18. Storočí objavil dôležitosť pešiakov a pešiakovej štruktúry pre výsledok partie. Najväčší zlom v rozvoji stratégie však nastal s príchodom šachového teoretika a prvého oficiálního majstra sveta v šachu Wilhelma Steinitze. Práve on prvý jasne definoval väčšinu dodnes platných strategických poučiek. Možno ho porovnať k Chandlerovi, ktorý so svojimi spolupracovníkmi odštartoval oficiálny vstup stratégie do teórie manažmentu. Na jeho učenie tak nadväzovali ďalší ako aj v prípade Wilhelma Steinitzeho.
Sila obety
Tak, ako v šachu obetujeme pre svoj vyšší cieľ nejednu figúrku, aj v manažmente je potrebné prihliadať skôr na strategické ciele, aj keď je za potreby sa niečoho vzdať.Dôležité je samozrejme aby obeta mala význam. Všeobecne však platí jedno pravidlo:
"Obete sú možné jen vtedy, ak sa súper dopustil chyby." "Vždy je lepšie obetovať súperove figúrky ako vlastné." (Savielly Tartakover)
Od časti k celku
V šachovej hre má každá figúrka svoj význam a výhodu.
Pěšec: „pešci sú dušou šachovej hry". Usporiadanie pešcov určuje možnosti pohybu všetkých ostatných figúrok a sú hlavnou témou úvah rozumného šachistu Možno ich prirovnať k radovým zamestnancom spoločnosti. Na ich správnej organizácii, výbere a rozmiestnení podstatne záleží.
Kôň: Na rozdiel od ostatných figúrok, sila koňa závisí v prvom rade na okolnostiach. Môže sa však pohybovať na rôznych poliach. Koňa možno prirovnať k schopnosti vytvárať jednotlivé partnerstvá a vytvárať si odbytové cesty.
Strelec: Sila strelca závisí na diagonále, na ktorej sa nachádza. Pokiaľ ju strelec kompletne ovláda a má na nej cieľ, ktorý napadá je strelec obyčajne silný. Vo firme strelec znázorňuje odbornosť v danej problematike a špecialistov, ktorí sa vyznajú len v jednej sfére. Môžu byť pre firmu veľkou výhodou, pokiaľ sa konkurenčný súboj zamieri práve na tú oblasť v ktorej sa vyznajú.
Veža: začiatku hry je v úzadí. Neskôr nadobúda silu, najideálnejšie je keď ju podporí druhá veža. V spoločnosti sú to akési samoregulátory, ochranné mechanizmy ktoré sa naštartujú pri problémoch, prípadne aj morálka a etika firmy, jej kréda a normy.
Dáma: Má obrovský akčný potenciál, je schopná z jedného miesta predvádzať veľké množstvo hrozieb. Všeobecne sa nedoporučuje vyvíjať dámu hneď na začiatku partie, obvykle je výhodnejšie najprv počkať na vývin ľahkých figúrok preto. Dámske koncovky bývajú zdĺhavé a majú remízovou tendenciu. Pre firmu predstavuje dáma určitý faktor, ktorým dokáže hýbať s celým trhom aj s konkurenciou. Možno ju teda prirovnať napríklad k cene.
Kráľ: Útok na ňho je hlavným cieľom protihráča. Mal by byť dostatočne chránený. V praxi manažmentu predstavuje spoločnosť, jej existenciu a úspešnosť.
Prax v šachovej hre, ako aj v manažmente nás naučila, že sa nemožno spoliehať len na jednotlivé časti ale dôležitá je vzájomná súhra, koordinácia a kombinácia jednotlivých figúrok či faktorov. Tu sa dostávame k ďalšiemu znaku strategického myslenia a to – myslieť celistvo a komplexne. Počas šachu sa teda človek učí myslieť dopredu, flexibilne, odhaliť to čo si druhý nevšimol, zamerať sa na podstatné, zhodnotiť alternatívy, a vidieť veci celistvo – a teda strategicky myslieť.
Počas minulosti (počnúc rokmi 1960, keď boli prvé záznamy o strategickom plánovaní) boli spísané mnohé overené stratégie. Avšak skúsení ,,šachoví hráči" vedia, že spoliehať sa na istú stratégiu v premenlivom prostredí nestačí.
"Velmi mnoho šachistů dnes ovládá velkou násobilku šachové hry a dokonce zná logaritmické tabulky nazpaměť - proto je třeba pokoušet se znovu dokázat, že dvakrát dvě může být i pět." (Michail Tal)
Prax ukazuje, že sa nemožno opierať len o zaužívané tecniky a stratégie, ale treba sa z nich vedieť čosi naučiť, prípadne ich vhodným spôsobom kombinovať.
Použitá literatúra
PACHMAN, L.: Šach pro každého. Bratislava: Tatran, 167 s. ISBN
PAPULA, J. – PAPULOVÁ, Z.: Strategický manažment, teoretické východiská alebo jadro vedomostí. Bratislava: Kartprint 2010, 141 s. ISBN 978-80-88870-78-4
PAPULA, J. – PAPULOVÁ, Z. 2010. Strategické myslenie manažérov. Bratislava: Kartprint 2010, 302 s. ISBN 978-80-88870-86-9
Internetové zdroje:
www.wikipedia.org
http://straznickasachovnice.blog.cz/rubrika/sachove-citaty/stranka/2