Z hľadiska európskeho priestoru patrí územie Slovenska do holarktickej oblasti, eurosibírskej podoblasti a stredoeurópskej provincie, ktorá sa na juhu Podunajskej a Východoslovenskej nížiny stýka s ponticko-panónskou provinciou.
Fytogeografické členenie podľa Futáka:
- oblasť západokarpatskej flóry – obvody: proedkarpatskej flóry, flóry vysokých Karpát, vnútrokarpatských kotlín, západobeskydskej flóry, východobeskydskej flóry;
- oblasť východokarpatskej flóry – Bukovské vrchy;
- oblasť panónskej flóry – obvody: eupanónskej xerotermnej flóry, pramatranskej xerotermnej flóry
Fytogeografické členenie podľa Plesníka:
- dubová zóna – podzóny: nížinná (oblasti: rovinná a pahorkatinná), horská (oblasti: sopečná, kryštalicko-druhohorná, flyšová);
- buková zóna: oblasti – sopečná, kryštalicko-druhohorná, flyšová; ihličnatá zóna
Pásmo dubín
Pásmo dubín zahŕňa nížiny, nízkopoložené kotliny a predhoria do 550 m.n.m.. Jedná sa zväčša o najteplejšie a najsuchšie územia.
- stromy – dub letný, zimný, cerový, javor poľný, lipa malo a veľkolistá, hrab;
- kríky - vtáči zob, drieň, ruža roľná, lieska obyčajná, trnka;
- byliny – králik chocholíkatý, zvonček broskyňolistý, prvosienka jarná, marinka voňavá.
Vegetačné jednotky možno rozčleniť na xerotermné dubové lesy, dubové a dubovo-cerové, karpatské dubovo-hrabové.
Pásmo bučín
Pásmo bučín sa nachádza nad dubinami do 1 000-1 200 m.n.m.. Sú to zväčša vlhšie polohy s miernou klímou.
- stromy – buk, jedľa, javor horský, brest horský, smrek;
- kríky – bez, iba na okraji lesa (ostružina malina);
- byliny – zubačka cibuľkonosná, deväťlistá žľaznatá, mesačnica trváca, veronika horská, snežienka jarná.
Vegetačné jednotky možno rozčleniť na bukové a bukovo-jedľové lesy, podhorské, bukové lesy v horských polohách, na vápencových a dolomitových podložiach.
Smrekové pásmo
Smrekové pásmo sa rozkladá od bučín po hornú hranicu lesa (1 600 m.n.m.) v oblastiach s chladnou klímou, krátkym vegetačným obdobím a množstvom zrážok.
- stromy – smrek, smrekovec opadavý, jarabina vtáčia, limba;
- kríky – čučoriedka obyčajná, brusnica pravá, zemolez čierny;
- byliny – smlz chĺpkatý, metlica krivoľaká, papraď rozložená, soldanelka horská.
Vegetačné jednotky možno rozčleniť na jedľové a jedľovo-smrekové lesy, čučoriedkové, vysokobylinné, zamokrené a smrekovo-borovicové.
Pásmo kosodreviny
Pásmo kosodreviny (subalpínske) sa nachádza nad hornou hranicou lesa. Jedná sa o chladné, na zrážky bohaté územia (1 400 -1 800 m.n.m.).
- stromy (zakrpatené až kry) – kosodrevina, limba, smrek, jarabina vtáčia, ríbezľa skalná;
- byliny – smlz chĺpkatý, metlica krivoľaká, psinček skalný, nátržník zlatý.
Vegetačné jednotky možno rozčleniť na vyskytujúce sa na vápnitých substrátoch a na kyslých substrátoch.
Pásmo hôľ
Pásmo hôľ (alpínske) a podsnežné pásmo (subniválne) sa nachádza nad kosodrevinou. Charakterizuje ho studená klíma, krátke vegetačné obdobie, tuhé zimy, vysoká a dlhotrvajúca pokrývka snehu, silné a studené vetry a skeletnaté pôdy. Rastlinné spoločenstvá sa rozkladajú na silikátoch. Vyskytuje sa tu psinček alpínsky, klinček ľadovcový,kamzičník štajerský. Na vápencoch a dolomitoch je rastlinstvo pestrejšie. Najznámejšie rastliny sú ostrevka vápnomilná, astra alpínska, klinček lesklý, poniklec slovenský, plesnivec alpínsky a prvosienka holá.
Sutinové lesy
Sutinové lesy sú azonálne a rozkladajúsa v dubovom a bukovom pásme, až po hornú hranicu lesa, na rôznych typoch hornín, s dostatkom humusu a nitrátov, s priaznivým vodným a vzdušným režimom.
- stromy – javor mliečny, poľný, horský, lipa malo a veľkolistá, brest horský, jaseň štíhly;
- kríky – lieska, baza červená, lykovec jedovatý, bršlen bradavičnatý;
- byliny – žihľava dvojdomá, mesačnica trváca, papraď samčia, rozložená, snežienka jarná.
Vegetačné jednotky možno rozčleniť na javorovo-lipové lesy a javorové lesy.
Lužné lesy
Lužné lesy charakterizujú azonálne, zamokrené územia so stojatou vodou, záplavové územia, rozkladajúce sa pozdĺž riek (vysoká hladina podzemných vôd), mimo dosahu pravidelných záplav.
Vŕbovo-topoľové lesy (mäkký lužný les)
- stromy: vŕba biela, krehká, topoľ biely, čierny, sivý;
- kríky: svíb krvavý, baza čierna; byliny: žihľava dvojdomá, ostružina ožina, netýkavka nedotklivá, nezábudka močiarna.
Jaseňovo-brestovo-dubové (tvrdý lužný les)
- stromy: jaseň úzkolistý, bresty, dub letný;
- kríky: bez; byliny: pľúcnik lekársky, konvalinka voňavá, brečtan popínavý, čarovník parížsky, cesnačka lekárska.
Jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov
- stromy: jelša lepkavá, vŕba krehká, jaseň, hrab, vyššie jelša sivá, jaseň, smrek, čremcha strapcovitá;
- kríky: svíb krvavý, bršlen európsky, vyššie zemolez čierny, lieska, ruža; byliny: čarovník parížsky, alpínsky, praslička lesná, lúčna, ostrica.
Jelšové lesy na slatinách
- stromy: jelša lepkavá, vŕba krehká, topoľ osika, brezy;
- byliny: rašeliník, psinček psí,trsť obyčajná, kosatec žltý, praslička riečna.