Vplyv svetla
- pri úplnom nedostatku svetla (v jaskyniach, v pôde, hlbokých moriach):
• zrak stráca svoju funkciu a nahradzuje ho zvýšenácitlivosť iných zmyslov
• farba tela: priesvitná až biela
- intenzívne pôsobenie slnečných lúčov: 
• vytváranie pigmentu
- dĺžka dňa a svetla:
• živočíchy s nočným spôsobom života majú výhodnejšie podmienky v nižších zem.šírkach s vyrovnanejšou dĺžkou dňa a noci
• denné živočíchy úzko reagujú na východ a západ slnka
- dĺžka dňa ovplyvňuje: základné životné procesy, obstarávanie potravy, rozmnožovanie, dobu hniezdenia, odlet vtákov a pod.
- mnohé živočíchy sa podľa svetla orientujú v priestore (slnečný kompas)

Vplyv tepla
- rozdielny u tried nižšie a vyššie vyvinutých

1. studenokrvné živočíchy – bezstavovce, ryb, obojživelníky, plazy
• ich aktivita a životné procesy závisia na teplote prostredia, z ktorého čerpajú podstatnú časť energie; teplo ktoré si sami vyrobia nehrá podstatnú úlohu
• výrazná sezónnosť – približovaním k telotnému max a min sa zmenšuje a ustáva ich aktivita a môžu až odumrieť (napr. pri miešaní teplých a studených morských prúdov dochádza k hromadnému úhynu živ.)
2. teplokrvné živočíchy – vtáky a cicavce
• majú stálu teplotu tela, ktorú si udržujú vlastným metabolizmom
• pred príchodom zimy – zvýšený príjem potravy (vytvorenie zásob tuku v tele)
• mnohé upadajú do zimného spánku kde ustáva ich pohybová aktivita, znižuje sa im telesná teplota a tým aj menej strácajú teplo
• iný obranný mechanizmus pred zimou – sťahovanie (napr. z vysokých polôh nižšie do lesa, migrácia vtákov, ryby do plytších prehriatejších častí), vytváranie hustejšej srsti

Bergmannovo pravidlo – geografické rysy toho istého druhu majú v tpelejších častiach areálu menšie telesné rozmery a skôr pohlavne dospievajú, končia tým väčšinou aj telesný rast (medveď, jeleň, tučniaky,...)
Allenovo pravidlo – živočíchy v chladných oblastiach majú vyčnievajúce časti tela (nos, uši, končatiny, chvost) kratšie ako v teplejších oblastiach – veľké zavalité telo ako väčší zdroj energie lepšie odoláva nepriaznivému chladu (pmer objemu tela k jeho povrchu – najmenší povrch má guľa – tendencia zaguľatenia)

Vplyv vody
- funkcia vody v životných procesoch a vonkajšie prejavy jej vplyvu sú úzko zviazané s diferenciáciou živočíchov v krjaine

1. suchozemské živočíšstvo
• musí racionálne hospodáriť s vodou, ktorej nedostatok je nebezpečnejší sko nedostatok potravy
• proti neúnosnej strate vody sa bránia morfologickými a fyziologickými opatreniami (napr. srsť a perie – obmedzuje výpar vody z tela; u plazov šupinovitý kryt a pod.)
• v extrémne suchých oblastiach – zníženie životných procesov (letný spánok)
• vlhkosť výrazne ovplyvňuje aj rozmnožovacie procesy (v období rozmn. sa zvyšujú
nároky na vodu – typický príklad obojživelníky)
2. vodné živočíšstvo
• diferenciáciu ovplyvňujú menšie teplotné výkyvy oceán.vôd, teplota vody (rozdiely studených a teplých morí a s tým súvisiaci obsah vzduchu vo vode, stupeň salinity, hĺbka)
• veľká hĺbka morí a s ňou súvisiaci tlak ovplyvňujú fyziologické a morfologické rozdiely

Vplyv pôdy
- vzťah živočíšstva k pôde vedie najmä cez rastlinnú pokrývku
- záasadne rozdielne zoskupenie živočíšstva pozorujeme v:
1. lesných formáciách
• miernejšia fytoklíma, menšie teplotné a vlhkostné výkyvy, stromy: poskytovanie úkrytu, obydlia pre vtáctvo a cicavce
2. bezlesných formáciách
• typický je výskyt silných populácií hlodavcov a nelietajúcich vtákov

- styk lesa s lesnými biocenózami:
• na nezalesnený povrch sa viaže množstvo hmyzu a rôznych druhov nižšieho živočíšstva ktoré poskytujú potravu najmä drobnému vtáctvu na okrajoch lesov
• v našich šírkach predstavuje z tohto dôvodu najpestrejšiu a najbohatšiu paletu živočíšstva
- pôda (podzemný život) - podzemné vyhabané chodby, diery, podzemné brlohy:
• poskytuje ochranu pred náhlym ohrozením zvonka
• priestor pre prezimovanie, rozmnožovanie a výchovu dorastu

Vplyv ohňa
- veľmi drastický
- priaznivý plvyv na odstraňovanie nerozloženej hromadiacej sa organickej hmoty a jej rýchlejšiu humifikáciu

Vplyv vegetácie
- živočíchy využívajú rastlinstvo predovšetkým ako bylinožravce požierajúce rastliny
- hmyz vyciciava šťavy z listov, požieranie listov, obžieranie kôry (lykožrút)
- najagresívnejšou zložkou zoocenóz sú mäsožravce, ktoré drasticky likvidujú aj predátory bylinnej výživy a veľmi hlboko zasahujú do potravinového reťazca, pretože sú na jeho vrchole
- významné médium obnovy rastlín zo semien (zachytávajú sa na telo živočíchov a tí ich prenášajú), prípadne trusom
- hmyz – význam pri opeľovaní

NEPRIAMO PÔSOBIACE FAKTORY
- zemepisná šírka
- nadmorská výška
- človek (môže byť aj priamy faktor)





Areál: časť zemského povrchu, na ktorom sa nachádzajú jedince toho istého druhu
- živočíchy migrujú: v horizontálnom smere
vo vertikálnom smere

Spätosť živočíšnych ríš s vývojom prírodných podmienok
- hrubý rámec členenia Zeme na základné faunistické územné celky determinovali spoločné podmienky rastlinstva a živočíšstva v klimatických vývojových fázach
Arktogea
- S Amerika, S okraj Afriky, podstatná časť Eurázie
- ľadové doby tu zo všetkých faunistických ríš najsilnejšie deštruovali pôvodné treťohorné živočíšstvo
- Sahara: pred 10 tis rokmi zelená krajina; až neskôr začala v dôsledku veodstatku zrážok vysychať a meniť sa na púšť
- pleistocén: pokles hladiny oceánov v dôsledku veľmi silného severského zaľadnenia
- slabý paleoendemizmus
- menej priaznivé klimatické podmienky redukujú druhové bohatstvo
- endemické čeľade: tetrovité, mlokovité
- s klesajúcou zem.šírkou a tým s rastúcim faunistickým bohatstvom sa zväčšuje aj príbuzenská diverzita ako následok krajinnej diferenciácie
Paleogea
- takmer celá Afrika, J okraj Eurázie
- ríša je veľmi bohatá, pretože má teplé a vlhkostné veľmi diferencované (dažď.prales-púšte) podnebie
- významnú úlohu mali vývojové otázky v súvislosti s veľkými klimatickými zmenami a členitosťou územia; živočíšstvo má výrazné črty mladších treťohôr
- územie diferencovali geogr.podmienky – minulé aj súčasné
- východná časť: dávnejší vývoj ovplyvňovali monzúny
Neogea
- J a Stredná Amerika
- v súčasnom faunistickom zložení sa odráža aj izolovaný vývoj dávneho oddelenia od Afriky, v posl.obdobiach aj prienik taxónov zo severu
- poloha územia v trópoch a na južnej pologuli v páse s dominujúcim oceánom výrazne zmiernili ničivý chlad ľadových dôb (udržali sa aj vývojovo staré taxóny s príbuzenskými vzžahmi k Afrike a Austrálii)
- faunisticky veľmi bohatá a ekologicky veľmi diferencovaná
- druh.bohatstvo sa zmenušuje s rastúcou zem.šírkou
Notogea
- Austrália, N.Zéland, Polynézia, ...
- podstatná časť fauny je poznačená výraznou starobylosťou následkom dlhého izolvaného vývoja vcelku v oceánskej klíme - vplyv dominujúceho oceánu, tlmiaceho teplotné výkyvy a účinok šadových dôb podstatne prispel k prežitiu starobylej fauny a jej udržaniu sa do dnešných čias
- asi ped 10 tis rokmi: zmena klímy – pôvodné teplé a vlhké podnebie sa menilo na suché a arídne → vyhynuli niekto.druhy veľkých vačnatcov, nastúpili malé druhy vačnatcov