Rozmiestnenie obyvateľstva, osídlenie a urbanizácia. Estónsko má 1 361 000 obyvateľov, čím sa zaraďuje na 35. miesto v Európe podľa počtu obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia Estónska je 30 obyvateľov/km2. V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi, je hustota oveľa nižšia. Na druhej strane je v porovnaní s niektorými severskými krajinami vyššia (Švédsko : 20 obyvateľov/km2, Fínsko: 15 obyvateľov/km2).
Približne 69 % populácie žije v mestách (v Estónsku je 14 miest). Pričom 68 % žije v krajoch na severných a pobrežných oblastiach. Tri z piatich najväčších miest sa nachádza práve tu. Sú to : Tallinn (408 300 obyvateľov), Narva (73 295 obyvateľov) a Kohtla – Järve (51 170 obyvateľov), v ktorých sa koncentruje najviac obyvateľstva. V samotnom Tallinne žije 28 % obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú: Pärnu (50 966 obyvateľov) a Tartu (101 744 obyvateľov).
Najnižšou hustotou zaľudnenia sa vyznačuje južné a centrálne Estónsko. Priemerná hustota je 18 obyvateľov/km2. Je to spôsobované osobitosťou reliéfu územia, ktorému vyhovuje viac rozptýlené osídlenie.
Rozmiestnenie sídiel sa začalo formovať na konci stredoveku. Osídlenie predovšetkým záviselo na úrodnosti pôd. Preto boli osídľované predovšetkým územia juhovýchodného územia. Industrializácia v druhej polovici 19.storočia spôsobila rast mestského obyvateľstva (V 1862 – 1897 sa počet obyvateľov Tallinnu zvýšil z 20 000 na skoro 65 000, Narvy z 8 000 na 28 000 Taru z 14 000 na 42 000).
Rozvoj priemyslu v mestách na severe spôsobil ich ďalší rast a rast celkovej urbanizácie. V roku 1940 žilo v mestách 33,6 % obyvateľstva; v roku 1957 to bolo 47 % a o päť rokov neskôr tvorilo mestské obyvateľstvo viac ako polovicu. Na začiatku osemdesiatych rokov žilo v mestách Estónska 70,1 % obyvateľstva. V súčasnosti je trend podobný, ľudia uprednostňujú život v blízkosti veľkých miest a majú tendenciu sa sústreďovať v Tallinne a jeho okolí.