(literárne obdobie: slovenská medzivojnová literatúra)

"Láska je prvopočiatok všetkého, čo tu na zemi dostáva tvár. Pokladám ju za hýbadlo sveta.“

Margita Figuli sama o svojom živote napísala v diele Mladosť: „No prichodilo nám všetkým ťažko robiť, i nám deťom od malička, a to kalilo naše šťastie. Bolo treba splácať dlžobu za nevydarenú cestu za more. Po príchode spoza mora dlžoba sa ešte rozrástla, lebo bolo treba myslieť na nejaký krov, na strechu nad hlavou. Otec kúpil rozložité stavisko, starú, neužívanú krčmu, ktorá bola naporúdzi, a tam sme sa nasťahovali.“

Aj takýto bol život spisovateľky Margity Figuli. Táto skutočnosť je však dôkazom toho, že talent sa rodí v každej dobe, v každej životnej i sociálnej situácií. Nevyberá si iba bohatých, ale i chudobných.

Životopis

Krátke zhrnutie života

Margita Figuli sa narodila v roku 1909 vo Vyšnom Kubíne. Pochádzala z roľníckej rodiny. Študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po skončení pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. Po vojne pôsobila vo výbore Zväzu slovenských spisovateľov. Zomrela v Bratislave v roku 1995.

Život Margity Figuli v podrobnostiach

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Margita sa narodila ako tretia dcéra Júlie a Jozefa Figuli. Otec bol sklamaný, že sa narodilo ďalšie dievča a nie chlapec. Margita Figuli o tom napísala: "Po narodení nebola som vítaným dieťaťom. Otec a celá rodina čakali po dvoch dcérach konečne syna. Zanevreli na mňa, ale i na matku Júliu. Nad tvrdosťou srdca zvíťazila matkina múdrosť, príslovečná trpezlivosť, rozvaha a nežnosť.“

Základnú školu absolvovala vo svojom rodisku a v Dolnom Kubíne. Jej detstvo však vôbec nebolo ľahké. Mala iba päť rokov, keď otec odišiel do 1. svetovej vojny. Staršie sestry museli pomáhať na poli, Margita mala za úlohu postarať sa o mladšieho brata.

Napriek tomu Margita neskôr študovala na gymnáziu v Dolnom Kubíne, zmaturovala však na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Margita chcela pôvodne študovať na umeleckej škole (rada kreslila a mala rada literatúru), ale rodičia rozhodli, že obchodná akadémia bude pre ňu praktickejšia a vhodnejšia.

Po štúdiách pracovala ako anglická korešpondentka v Tatrabanke v Bratislave. Popri zamestnaní študovala hru na klavír. V Tatrabanke zostala až do roku 1941. V tomto roku ju však prepustili z politických dôvodov. Príčinou bola jej časopisecky uverejnená protivojnová novela Olovený vták, v ktorej reagovala na napadnutie Poľska Nemeckom. Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe a pôsobila vo výbore Zväzu slovenských spisovateľov.

Margita Figuli sa v roku 1939 vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára, ktorý pochádzal z Juhoslávie. S manželom mali syna Borislava. Margita Figuli našla v manželstve porozumenie i podporu. Manželovi dávala ako prvému čítať svoje diela.

Figuli zomrela 26. marca 1995 v Bratislave. Jej rodný dom sa zachoval vo Vyšnom Kubíne dodnes. Je označený pamätnou tabuľou a nachádza sa v ňom pamätná izba na počesť tejto významnej spisovateľky.

Tvorba

Charakteristika tvorby

Margita Figuli je významnou predstaviteľkou modernej slovenskej prózy. Jej diela sa vyznačujú bohatými lyrizačnými postupmi a metaforickým štýlom.

Vstup Margity Figuli do literatúry bol veľmi netradičný. Jej novela Uzlík tepla (1936), v ktorej sa zračí čistá materinská láska, sa veľmi zapáčila maliarovi Kolomanovi Sokolovi. Ten sa preto rozhodol, že ju bude ilustrovať a novelu tiež presadil, aby sa stala prílohou zborníka Grafické umnění „Hollar“.

Oficiálne sa však za jej debut považuje zbierka desiatich noviel Pokušenie (1937), kde zobrazuje jedinečnosť ľúbostných citov. Zameriava sa tu najmä na ženské hrdinky, rozoberá a vykresľuje ich vnútorný svet citov. Hrdinky sa snažia o nájdenie lásky a vlastného šťastia, no tieto snahy sa prelínajú so snahami o udržanie si mravnej čistoty v súlade s kresťanskou etikou.  

Najznámejším a čitateľsky najúspešnejším dielom Margity Figuli je samostatne vydaná novela Tri gaštanové kone (1940), ktorá sa zároveň považuje za vrchol jej tvorby. V tejto novele sa naplno rozvíjajú motívy naturizmu – z nich napríklad konflikt prírody a jej noriem s normami, ktoré si diktuje civilizácia. Novela sa radí  k najlepším prózam slovenského naturizmu. Figuli v tejto novele využíva prvky rozprávkovosti a legendickosti, ktoré prepojila so silným kresťanským cítením. Prelína sa tu ľúbostná línia s obrazom komplikovanej dobovej politickej situácie. Príbeh je rozprávaný v prvej osobe jednou z hlavných postáv. Novela je typická svojou kompozíciou rozprávky (napríklad hrdina, aby dosiahol svoj cieľ, musí splniť istú úlohu). Rozprávkový nádych má aj rozdelenie postáv na dobré (Peter, Magdalénin otec) a zlé (Jano Zápotočný a Magdalénina matka). Figuli tu zostáva verná svojej sústredenosti sa na vnútorný svet postáv, na ich vzájomné vzťahy.  Vnútorný svet postáv je centrom celého deja. Čas deja nie je dôležitý (príbeh by sa mohol odohrávať v hociktorej dobe). Dôležitý je však motív koní. Kone symbolizujú čistotu, dobro, silu. Scény utrpenia nevinného koňa mučeného krutým Zápotočným patria k emocionálne najsilnejším častiam novely.

Figuli po vydaní magickej poviedky Tri noci a tri sny (1942) s ilustráciami Ľudovíta Fullu vydala historický román Babylon (1946). Ako možno vidieť z roku vydania románu, písala ho v čase druhej svetovej vojny. Z hľadiska obsahu tohto románu možno hovoriť, že je to priam proroctvo. Figuli v románe Babylon historicky zachytáva posledné roky existencie starovekej Novobabylonskej ríše. Na pozadí tohto historického príbehu akoby predpovedala zánik ríše fašistického zla, ktoré uvrhlo ľudstvo do najväčšej vojnovej tragédie v dejinách.

Figuli sa potom dlho umelecky hľadala. Jej nepublikovaný román Vlci v dolinách, fragment románu Zuzana (1949)* i časopisecky publikované prózy – to všetko svedčí o tom, že udalosti po februári 1948 neboli v súlade s demokratickým cítením Margity Figuli a tým neprospievali jej umeleckému rozvíjaniu sa.

*(Figuli vo fragmente románu Zuzana vyrozprávala príbeh mladej ženy Zuzany Rieckej, ktorá zavrhne svojho ochrancu, fabrikanta Rajnohu, a stane sa organizátorkou robotníckeho štrajku v jeho fabrike.)*

Potom sa však Figuli opäť našla, oživila si svoje spomienky na mladosť a napísala autobiografické románové kroniky Mladosť (1956) a Ariadnina niť (1964). O týchto jej dielach však panuje názor, že už nedosiahli takú umeleckú kvalitu, akú dosahovali jej predošlé diela.  

Po budovateľskom románe z prostredia jednej oravskej fabriky Víchor v nás (1974) napísala svoje jediné veršované dielo Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). Vydala  i dielo Životopisné legendy (1969) o živote významných osobností zo svojho príbuzenstva z oblasti Oravy a novelu Rebeka (1973). Súborné dielo vyšlo pod názvom Pokušenie. Mámivý dúšok (1972).

Vo všeobecnosti sa za vrchol tvorby Figuli považujú diela vydané do roku 1945. Po r. 1945 sa Figuli často pokúšala o umeleckú tvorbu rozličných druhov a žánrov. Kvalitou sa však už k svojim najlepším prácam nepriblížila.

Chronologický prehľad tvorby:

  • Uzlík tepla (1936)
  • Pokušenie (1937)
  • Tri gaštanové kone (1940)
  • Tri noci a tri sny (1942)
  • Babylon (1946)
  • Zuzana (1949)
  • Mladosť (1956)
  • Ariadnina niť (1964)
  • Životopisné legendy (1969)
  • Súborné dielo Pokušenie. Mámivý dúšok (1972)
  • Rebeka (1973)
  • Víchor v nás (1974)
  • Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980)

ZAUJÍMAVOSTI

  • Publikovať začala pod pseudonymom Oľga Morena.
  • Za celoživotnú tvorbu jej boli udelené ocenenia zaslúžilej umelkyne a národnej umelkyne.
  • "Z tuhej roboty a tuhého rozmýšľania, ale aj z túžby po kráse a pravde sa zrodila moja literárna tvorba,“ odhalila autorka svoje spisovateľské inšpirácie a múzy.
  • Po skončení prednášky o M. Kukučínovi, na ktorej sa zúčastnila, ju oslovil šarmantný muž Jozef slovami: "Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...“ Ona prikývla. Tento šarmantný muž, Jozef Šuster, sa neskôr stal jej manželom.
  • Margita Figuli bola rodená Figuliová a vydatá Šustrová. Všetci ju však navždy budú poznať ako Margitu FIGULI.
  • Zachovala si bielu hodvábnu stužku s modrým ornamentom, ktorú jej prapramatke kúpil Juro Jánošík z Terchovej.
  • Margita Figuli bola priamym potomkom Jana Amosa Komenského. (Pochádzala z rodu Petra Figulusa Jablonského, ktorého si veľký učenec prijal za svojho ako sirotu a neskoršie mu dal za ženu aj dcéru.)

(Zdroje: osobnosti.oravskakniznica.sk, litcentrum.sk, Jaroslav Rezník: Túry do literatúry, Imrich Sedlák: Dejiny slovenskej literatúry, Príručka slovenskej literatúry, Karol Rosenbaum: Encyklopédia slovenských spisovateľov)

Odporúčané weby