(literárne obdobie: realizmus)

„Boli ste vy už v meste Ľanovom? Nie? Nuž tak nepoznáte pani Rafikovú. Ach, to vám je zvláštna osoba. Dovoľte, aby som vám ju predstavil. Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová osôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá. Briadka s troma podbradkami — na uštipnutie.“

Janko Jesenský bol popredným predstaviteľom neskorého realizmu a slovenskej moderny. Sarkazmus, ktorý sme mohli vidieť v ukážke vyššie, je jednou z charakteristických čŕt Jesenského poetiky.

Životopis

Život v skratke

Janko Jesenský sa narodil v roku 1874 v Martine. Zmaturoval v Kežmarku, študoval na právnickej akadémii v Prešove a v Kluži (Rumunsko), kde získal titul JUDr. Potom absolvoval advokátsku prax, po ktorej skončení si otvoril vlastnú kandeláriu v Bánovciach nad Bebravou. Tu pôsobil až do r. 1914 – do jeho odchodu na vojnu. Po jeho návrate do vlasti v roku 1919 vstúpil do administratívnych služieb Československej republiky. Bol dvakrát županom v Rimavskej Sobote a v Nitre. Od roku 1929 až do penzie pôsobil v Bratislave. Deväť rokov bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Zomrel v Bratislave v roku 1945.

Jesenského život v podrobnostiach

Janko Jesenský sa narodil 30.12.1874 v Martine v národne uvedomelej zemianskej rodine.  Študoval v Kežmarku, kde v r. 1893 aj zmaturoval. Potom absolvoval dvojročnú právnickú akadémiu v Prešove. Štúdium práv zakončil v Kluži (Rumunsko), kde získal titul JUDr.

Po ukončení advokátskej praxe si v roku 1905 otvoril vlastnú kanceláriu v Bánovciach nad Bebravou. Tu zotrval až do svojho odchodu na vojnu roku 1914.  Prišiel sem ako mladý právnik, ktorému vyšla debutová zbierka Verše (1905). V básnickej tvorbe pokračoval i v Bánovciach. Básne, ktoré tu vznikli, mohli byť knižne publikované až po vojne. V Bánovciach nad Bebravou sa dodnes zachoval obytný dom Janka Jesenského.

Vojenský život Janka Jesenského bol veľmi pestrý. Za svoje slovanské postoje bol väznený a v roku 1915 ho odvelili na ruský front. Neskôr sa dostal do ruského zajatia. Zo zajateckých táborov poputoval do československých légií v Rusku. V Kyjeve sa stretol s Jozefom Gregorom Tajovským. Spoločne redigovali slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan. O rok neskôr v Petrohrade Jesenský redigoval týždenník Slovenské hlasy. Roku 1918 ho na zjazde československého zahraničného odboja v Omsku zvolili za podpredsedu odbočky Československej národnej rady. V roku 1919 sa vrátil do vlasti a vstúpil do administratívnych služieb Československej republiky. Najskôr bol županom v Rimavskej Sobote (1919-1922), potom v Nitre (1923-1929). Na jeho počesť bola vo vestibule pôvodnej budovy župného úradu v Rimavskej Sobote odhalená socha v nadživotnej veľkosti. V Nitre sa na jeho počesť zasa zachovala pamätná tabuľa na budove bývalého župného úradu. V Nitre sa mu taktiež podarilo vydať Verše II (1923).

 V roku 1929 odišiel do Bratislavy. Tu ho vymenovali do ešte vyššej funkcie vládneho radcu a viceprezidenta na Krajinskom úrade. Úradnícke prostredia na malých i veľkých úradoch teda dôverne poznal. Pôsobil tu až do penzie.

V rokoch 1930-1939 bol taktiež predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Potom však prišli pohnuté roky druhej svetovej vojny, vynútený vznik samostatnej Slovenskej republiky, a preto sa utiahol do súkromia, no tvoriť neprestal. Vo veršoch komentoval takmer každú politickú udalosť. Tieto básne vyšli hneď po oslobodení v zbierkach Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa I a Na zlobu dňa II (všetky 1945). V tom istom roku (1945) mu bol udelený titul národný umelec. Zomrel 27.12.1945 v Bratislave.

Tvorba

Janko Jesenský sa vo svojom tvorivom zámere inšpiroval najmä tvorbou Byrona, Puškina, či Lermontova. Inšpirovaný týmito velikánmi Janko Jesenský písal ľúbostnú poéziu, ktorú však zbavil typického romantického sentimentalizmu a výlevov. Naopak, jeho ľúbostná poézia sa vyznačuje jednoduchosťou, jednoduchým tvarom, melodickým veršom, jambickým metrom a moderným výrazom. Celá jeho básnická výpoveď nesie znaky životného pesimizmu a veľmi netradičného, svojského ľúbostného citu. V žene videl nielen anjela, ale aj zmiju a démona. Typickými črtami jeho tvorby sú irónia, sebairónia a sarkazmus, čím sa vymanil z dobovej konvenčnosti – jednotvárnosti.

Roku 1900 sa Janko Jesenský stal pravidelným prispievateľom do Slovenských pohľadov. Preto jeho vstup do literatúry literárni teoretici datujú práve od tohto roku. Už v týchto jeho začiatkoch sa Jesenský prejavil ako satirický básnik.

Knižne debutoval zbierkou Verše, ktorá ho verejnosti predstavila ako básnika, ktorý prehodnotil a istým spôsobom i narušil tradičné chápanie lyriky. Zbierka sa stretla s priaznivým ohlasom nielen čitateľov, ale aj literárnej kritiky.  Aj v tejto zbierke sa zračí množstvo irónie a sarkazmu, ktorej predmetom sú najmä politické pomery, egoizmus a nehumánny svet. Verš tejto zbierky je melodický, eufonický, je nositeľom kvalitného rýmu a novosti. 

Jesenského druhá básnická zbierka Verše II je v obsahu i vo forme iná ako jeho debut. Z dôvodu zmenenej životnej situácie sa Jesenský mení skôr na realistického básnika. Básne majú nadosobný charakter, prejavuje sa v nich Jesenského kritický pohľad na skutočnosť. Z hľadiska formy je verš básní už menej melodický.

V zbierke satirickej poézie Reflexie sarkasticky poukazuje na neduhy spoločnosti. Veľmi ostrým pohľadom sa pozerá na slovenskú poddajnosť, upozorňuje na pomery v Martine, ktorý nazýva „slovenskou mekkou“, vystríha pred prízemnými záujmami slovenskej mládeže.   

Pre jeho básnickú tvorbu je charakteristický žáner sonetu, čo potvrdzuje aj zbierka Zo zajatia.  Zbierka je koncepčne vystavaná na denníkových záznamoch Janka Jesenského zo života v zajateckých táboroch. Je poznačená nostalgiou po domove a žene.

Mnohí však poznajú Janka Jesenského iba ako prozaika.

Jesenský ako prozaik debutoval v r. 1897 poviedkou Pre jeden fúz.

Jeho prvé prózy sa zračia ako veľmi dobre dejovo vystavané realistické príbehy, v ktorých upozorňuje na neduhy a zároveň odsudzuje necnosti niektorých ľudí (väčšinou z prostredia malomesta).

Malomestské rozprávky – zbierka desiatich krátkych próz z predvojnového obdobia groteskno-satiricky zobrazuje neduhy a necnosti malomestského života, ktoré mal možnosť pozorovať počas svojho pobytu v Bánovciach nad Bebravou. Spoločným znakom všetkých próz obsiahnutých v zbierke je vysoký stupeň irónie a sebairónie a kritika spoločnosti.  V týchto jeho prózach sa našlo mnoho ľudí. Mali pocit, že práve o nich je napísaná niektorá z próz. O jednej udalosti z kasína píše Jaroslav Rezník takto: „Hluk a krik z bánovského kasína bolo počuť až na ulicu. „Nie! Toto mu už nemôžeme odpustiť! To sa mu nemôže prepiecť len tak! Posmech si z nás robiť nebude!“ Jačavý hlas patril úradníkovi z mestského domu Ignácovi Czabayovi. (,,,) „Mňa neoklame! Na všetko som prišiel! Viem ja dobre, koho opísal v pani Rafikovej! Však, keď sa to pani...,“ tu sa Czabay zháčil, lebo nechcel vysloviť meno istej bánovskej dámy z hornej spoločnosti. Preto len doložil: „Tá mu ukáže!“ (...) „ A zo mňa si posmech tiež robiť nebude!“ (...) „Náhodou presne viem, kto je notár Škorec a jeho priateľ. Čítal si Slnečný kúpeľ?“

Keď sa Janko Jesenský na druhý deň o príhode v kasíne dozvedel, smial sa, až mu slzy tiekli po tvári. Sám najlepšie vedel, že Malomestské rozprávky (1913), ktoré mu práve vyšli, sa zrodili dávno predtým, ako prišiel do Bánoviec nad Bebravou...“

Janko Jesenský, pracoval na menších i väčších úradoch a mal možnosť dôsledne sledovať praktiky vyššie i nižšie postavených jednotlivcov. Úradnícke pomery teda veľmi dobre poznal. Z takéhoto prostredia pochádza napríklad aj dvojdielny román Demokrati. Román Demokrati sa považuje za prozaický vrchol Jesenského tvorby. V tomto románe načrel do slovenskej spoločenskej a politickej reality v období medzi dvoma svetovými vojnami. Ani tu autor nezaprel svoju povahu večného posmievača a satirika. Odhalil tu tmavé kúty tzv. parlamentného demokratizmu, bez okolkov  sa vysmieval z jeho prejavov. Karierizmus, pokrytectvo, ohováranie, závisť, korupcia, farizejstvo – to sú necnosti a chyby jednej z dvoch hlavných postáv románu – doktora Petroviča. V prvom z dvoch dielov Jesenský vykresľuje problémy spoločnosti a spoločenskej rovnosti na postave Dr. Landíka a kuchárky Hanky. V druhej časti románu sa zameral na kritiku  spoločenského a politického života na Slovensku. Novým prvkom sa v tomto románe stala voľba mestského prostredia, ktoré sa dovtedy v slovenskej literatúre spájalo so sídlom všetkého satanského zla. Aj tu Jesenský ukázal svoj zmysel pre novátorstvo. Jesenský totiž mesto nedémonizoval, ani ho neidealizoval, ale ho zobrazoval také, aké naozaj reálne je.  

Do okruhu Jesenského prozaického diela možno zaradiť aj vyše sedemdesiat listov, ktoré venoval svojej priateľke Oľge (vyšli s veľkým časovým odstupom pod názvom Listy slečne Oľge). Táto korešpondencia prezrádza mnoho z jeho osobného života, zo vzťahu medzi jeho súkromným a literárnym životom. Obsahuje aj časť jeho sonetovej tvorby, čím naberá istú umeleckú hodnotu.

Na prelome 20. a 30. rokov Jesenský napísal mnoho básní, ktoré vyšli v dvoch zbierkach Po búrkachProti noci. V zbierke Proti noci sa zračia básnikove pocity biologického starnutia a vyradenia zo spoločenského života.

Jesenský sa veľmi ťažko vyrovnával s neduhmi medzivojnového sveta. Hoci sa zo spoločenského života utiahol, vo svojej tvorbe komentoval takmer každú politickú udalosť. Práve posledné dve Jesenského zbierky (Na zlobu dňa IIJesenný kvet) sú reakciou na politicky a spoločensky komplikované udalosti.

Zbierka Jesenný kvet  bola zostavená a vydaná až po Jesenského smrti. Táto zbierka je svedectvom dohasínania tvorivých síl.

Netreba zabúdať ani na Jesenského cieľavedomú prekladateľskú činnosť. Tá sa začala prekladom básne ruského modernistu Baľmontova (1917). V začiatkoch Jesenského prekladovej tvorby prevláda orientácia na novodobú ruskú poéziu (Jesenin, Vološin, Bunin, Gumilev a iní). Koncom 30. rokov preložil výber z Puškinových básní.

ZAUJÍMAVOSTI

Janko Jesenský sa nebál otvorene písať o neduhoch nielen v malomestskom prostredí, ale aj v politike a celom štátnom zriadení. Takto napísal o situácii pred voľbami:

Pred voľbami

Jak sa kolú! Jak sa rýpu!

Lámu hlavy! Tlčú kosti!

Bez svedomia, taktu, vtipu

stúpajú do poctivosti!

Letia zdrapy. Letia chlpy.

Každá strana zneuctená.

Ako voliť? Národ hlúpy

poctivej už strany nemá.

Janko Jesenský, 21.november 1928

(Zdroje: Jaroslav Rezník: Túry do literatúry; Imrich Sedlák a kol.: Dejiny slovenskej literatúry; litcentrum.sk, zlatyfond.sk)

Odporúčané weby