Rašeliniská sú pozostatky z konca ľadovej doby, kedy bola na našom území arktická klíma. Chladné a vlhké obdobie bolo vhodným na vznik rašelinísk, ktoré vznikali postupným odumieraním machov – rašelinníkov, ktoré sa ukladali vo vode a kyslé prostredie zabránilo ich rozkladu. Z týchto odumretých zvyškov vznikli počas tisícročí vrstvy rašeliny. Hodnota a výnimočnosť rašelinísk je v ich veku.

Najstaršie majú až 10 000 rokov. Vedecká hodnota rašelinísk je v ich vlastnosti uchovávať vo vrstvách rašeliny neporušené peľové zrná rastlín, najmä drevín, ktoré sem navieval vietor od počiatku vzniku rašelinísk.

Podľa nich vedci rekonštruujú vegetáciu a jej vývoj od doby ľadovej po ich dnešok. V krajine majú vododržnú funkciu. Nasakujú vodou a v období sucha ju postupne vypúšťajú, čím tlmia výkyvy vlhkosti. Flóru a faunu rašelinísk nenájdeme nikde inde.

Okrem rašeliníkov tu rastie Kľukva močiarna, Čučoriedka barinná, mäsožravé rosičky. Žijú tu vzácne druhy vážok a motýľov.

V minulosti rašeliniská považovali za prekážku v rozvoji poľnohospodárstva, tak ich vysúšali, rozorávali a odvodňovali. Dnes ich ohrozuje ťažba rašeliny na záhradkárske a balneologické účely.

Oravské rašeliniská sú chránené v prírodných rezerváciách a majú i medzinárodný význam, sú evidované v celosvetovom zozname najvýznamnejších mokradných území.