černozem: paleopôda, stepná pôdy v suchších a teplejších klimatických podmienkach; v súčasnosti sa udržiava antropogénnou činnosťou bez človeka černozeme vylúhované-kambizemné, hnedozemné; občas sa vyskytujú panské lesíky s hnedozemou
terrae calcis: spravidla sa vyskytujú na karbonátových horninách a vznikli:
• ako zostatok nečistôt z odplaveného vápenca
• tieto častice sú odplavované a vytvárajú koluviálne sedimenty
• vznikli naviatim spraše, ktoré boli následne odvápnené
• vznikli so špeciálnych eolických sedimentov - sopečné popoly
• inverzný reliéf a usádzaním verfénskych bridlíc
Lateritické pôdy na nekarbonátových horninách
terra rosa: výrazná lateritizácia
terra fusca: lateritizácia + sialitizácia =škoricové pôdy sa vo vlhkom prostredí premenili na čokoládovo-hnedasté pôdy
Nekarbonatické vulkanické horniny - lateritizácia
lehm
plastosol: pôdy majúce veľa ílu a časť tohto ílu dobre nasáva, veľmi hrubé povrchové pôdy
latosol: zvyšky na sypkých horninách v náplavových kúželoch; sú to redeponované pôdy
planosol: pôdy zarovnaných povrchov (močiare, rašeliny) pseudogleje stagnoglejové a stagnogleje
bolusové hlinky: oxidu železa a hliníka
fosilné pôdy: viac ako 60 cm pod povrchom má humusový horizont; <60 cm hovoríme o pôvodnej pôde s prekryvom podľa vrchnej časti