Väčšinu výpočtovej techniky, s ktorou sa denne stretávame, vnímame len ako nutný nástroj na zjednodušenie života. Mobilné telefóny (resp. v súčasnosti „smartphony“) však pre väčšinu ľudí nespadajú do tejto kategórie. Predstavujú pre nás každodenných spoločníkov, nástroj na komunikáciu, prístup k internetu, digitálnu kameru či multimediálny prehrávač. Vysoký dopyt zákazníkov spôsobil raketový vývoj technológií v tejto oblasti, a preto môže byť pre mnohých ťažké sa zorientovať medzi množstvom ponúkaných modelov. Preto sme sa rozhodli pripraviť článok, ktorý vás nielen prevedie celou problematikou, ale zároveň zaručí, že sa nenecháte nachytať na marketingové ťahy výrobcov.
Určite to poznáte z reklamy: „Vďaka kamere v našej novinke s rozlíšením 48 megapixelov zachytíte dychberúce zábery.“ Druhá často používaná marketingová stratégia sa snaží hrať na city a názorne ukazuje, ako by zariadenie našlo uplatnenie vo vašom živote. Z reklám často vyplýva, že jediné použiteľné smartphony sa pohybujú v cenovej relácii nad 700eur a lacnejšie ani nestoja za zmienku. Opak je však pravdou. Práve vďaka pokroku sa dnes dobré mobilné telefóny stávajú lacnejšími a lacné mobily lepšími. Niektoré spoločnosti sa však stále pokúšajú predať nevydarené modely za nadhodnotené ceny.
Ako teda vybrať správne, aby smartphone reflektoval vaše osobné potreby? Jadrom úspechu je správne zvolená hardwarová výbava. Do určitej miery môže potom ovplyvniť zážitok z používania aj samotný výrobca. Poďme sa preto na tieto faktory pozrieť.
Displej je hlavný nástroj, ktorým s vami mobilný telefón komunikuje
Väčšina tabuliek s hardwarovými parametrami smartphonov začína výkonom. Ak sa však zamyslíte, uvedomíte si, že prvým faktorom, na ktorý by ste sa mali zamerať, je displej. Obrazovka je totiž akýmsi oknom, prostredníctvom ktorého s vami zariadenie komunikuje. Kvalita zobrazenia výrazne ovplyvní zážitok z používania. Aký osoh vám prinesie špičkový výkon, keď bude prostredie všetkých aplikácií a hier vyzerať zle? Fotky možno neskôr prenesiete do počítača alebo na externé úložisko, prvýkrát ich však uvidíte práve na displeji svojho mobilu a podľa pohľadu sa rozhodnete, či nejaký záber zachytíte, alebo nie.
Medzi ľudí sa z dôb minulých rozšíril hoax, že kvalitu displeja určuje rozlíšenie. Ak ho chceme vyvrátiť, nemusíme ísť tak ďaleko do minulosti. Minulý rok totiž spoločnosť Apple urobila dovtedy nepredstaviteľný krok. Dovolili si predstaviť iPhone XR s HD+ displejom (papierovo 720p, reálne však netradičných 828p) s cenou začínajúcou na 750eurách, a to v dobe, keď bolo fullHD (1080p) štandardom aj v nižšej strednej triede. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať a novinka sa stala terčom posmechu. YouTuber Jonathan Morrison však prišiel so zaujímavým testom. Užívatelia porovnávali displeje iPhonu XR s Android smartphonom Pocophone F1, ktorý disponoval práve vyšším fullHD, pričom nevedeli, ktorý je ktorý. Jednoznačne sa pritom zhodli na lepšom zobrazovaní displeja iPhonu.
Znamená to, že iPhony majú najlepšie displeje? Ani náhodou, proti iPhonu totiž stál smartphone s menej než polovičnou cenou. Z testu ale vyplýva fakt, že rozlíšenie nie je meradlom akosti displeja. Ak by vás predsa len rozlíšenie zaujímalo, vedzte, že štandardom je aktuálne fullHD+, ktoré nájdete v Xiaomi za 150eur aj v čerstvo predstavenom Samsung Galaxy Note 10 za 950eur. Niektoré prémiové mobilné telefóny majú aj QHD+, ale drvivá väčšina užívateľov by medzi nimi nespoznala rozdiel, ak nehovoríme o použití s virtuálnou realitou. Ako teda vybrať ideálny displej? Rozhodujú primárne dva faktory, a to technológia panelu a jeho vlastnosti.
Z hľadiska technológie je dnes v nižšej a strednej triede stále najpoužívanejšie IPS. Vnútorné fungovanie sa môže zdať nezaujímavým, ale pomôže nám pochopiť jeho výhody a nedostatky. V spodnej časti displeja je niekoľko bielych LED diód, za ktorými nasledujú fólie „rozlievajúce“ svetlo. Vo vrchnej vrstve sa následne nachádzajú kryštály, ktoré menia priepustnosť svetla, čím vznikajú farby. Displeje využívajúce IPS majú presné farebné podanie, a to isté platí aj o pozorovacích uhloch. Celá plocha obrazovky musí mať v jeden moment rovnaký jas, z čoho vyplýva nižšia možnosť podpory vysokého dynamického rozsahu - HDR. Čierna farba pôsobí dojmom tmavomodrej, čo sa prejaví pri práci s mobilom v tme. Azda najväčším neduhom však začali IPS panely trpieť s príchodom doby výrezov, okrúhlych rohov a dier pre prednú kameru. V týchto miestach totiž chyba v podsvietení vytvorí rušivý tmavý „oblak“ – backlight bleed, ktorý je viditeľný najmä pri zobrazení bielej farby. Výrobcovia ho na renderoch z pochopiteľných dôvodov neukazujú, ale ak si IPS smartphone vyskúšate alebo si pozriete video z používania, oblak tam vždy bude.
Prémiovým smartphonom dominuje AMOLED technológia, ktorá sa začína postupne dostávať aj do strednej triedy. U nej svieti každý pixel samostatným svetlom, pričom dokáže meniť farby. To predurčuje AMOLED ku špičkovému a presnému farebnému podaniu, a to aj u čiernej farby, keďže pixely, ktoré ju zobrazujú, nesvietia vôbec. V praxi oceníte funkciu always-on, ak ju daný smartphone podporuje. Pri „vypnutej obrazovke“ sa na displeji môžu neustále zobrazovať napríklad čas, dátum a notifikácie, a to len s minimálnou spotrebou energie. Vonku na priamom letnom slnku poteší aj vyššiu svetelnosť, čím sa ale dostávame k hlavnému neduhu. AMOLED displeje sa totiž vypaľujú. Pri dlhodobom, respektíve pravidelnom zobrazení jedného objektu pri vyššom jase nakoniec dôjde k tomu, že ho bude vidieť na displeji „ako tieň“ neustále. Takto sa môže vypáliť napríklad klávesnica, notifikačná lišta alebo ovládanie navigácie. Výrobcovia sa tento neduh snažia eliminovať softwarovo, napríklad vnucovaním automatickej regulácie jasu, ktorá sa snaží svietivosť držať čo najnižšie. Reklamácia pritom môže byť problematická, preto je vhodné, aby ste o tomto probléme dopredu vedeli.
Vlastnosti panela závisia od výrobnej technológie. Dva IPS panely nemusia vždy zobrazovať rovnako, čo platí aj o AMOLED. Niektorí výrobcovia, hlavne Samsung, sa pýšia uvádzaním dodatkových parametrov – napríklad pokrytím farebnej škály sRGB a garantovanými kalibrovanými farbami. To isté platí aj o maximálnej svietivosti. Tieto vlastnosti sa však najmä u mobilných telefónov nižších tried neuvádzajú. Ak by ste teda chceli detailne porovnať dva displeje, musíte si pozrieť video test alebo ich porovnať vedľa seba.
Možno ste zaznamenali aj trend zmenšovania rámikov okolo displeja. Okrem estetickej funkcie to má aj praktický zmysel. Ak ste aktuálne majiteľom mobilného telefónu s 5“ displejom, je pravdepodobné, že si budete môcť vybrať 6“ panel, pričom zostanú celkové rozmery zariadenia zachované.
Má zmysel vyššia frekvencia displeja?
Obrazovky vytvárajú ilúziu pohybu zobrazovaním viacerých statických snímok – framov – za sekundu. Štandardom je u smartphonov aktuálne 60hz, avšak niektorí výrobcovia priniesli zlepšenie aj v tomto smere. Príkladom sú OnePlus 7 Pro, Nubia Red Magic 3 a Asus ROG Phone s 90Hz displejmi, či dokonca ROG Phone 2 a Razer Phone 2 so 120Hz panelmi. Pýšia sa teda hodnotou, ktorú nájdeme u monitorov pre hráčov. A práve to je oblasť, kde má vyššia obnovovacia frekvencia najväčší zmysel. Viacero Android hier danú technológiu podporuje a ak máte na smartphone hráčske ambície, určite to oceníte.
Bežný užívateľ by si všimol rozdiel v plynulosti napríklad pri skrolovaní webom. Tieto displeje majú však omnoho vyšší odber energie, čo sa prejaví na výdrži. ROG Phone 2 je napríklad poistený enormnou 6000mAh batériou, čo ale neplatí o ostatných spomenutých modeloch. Pri bežnom používaní by ste tak pravdepodobne prepínali zobrazenie do 60Hz režimu, aby ste šetrili batériu, čím sa celá výhoda stráca.
V budúcnosti sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou budeme stretávať s displejmi vybavenými vysokými obnovovacími frekvenciami čoraz častejšie.
Výrez či diera vám zoberú časť displeja
Smartphonov bez zárezov do displeja je dnes ako šafranu. Prostredie Androidu je dobre optimalizované a vedľa diery alebo v rohoch pri notchi zobrazí notifikačnú lištu. Ak však patríte medzi hráčov, môže vás nemilo prekvapiť, ako sa správajú hry. Po spustení väčšiny titulov na šírku sa totiž vrchná časť displeja až po koniec diery pre kameru „oreže“. Tým sa enormne zmenší aktívna plocha displeja, u niektorých smartphonov dokonca na rovnakú, ako by bola v prípade klasickej brady nad a pod displejom.
Fotoaparát: umelá inteligencia na vrchole
Hoax z rozlíšení displejov sa často prenáša aj do oblasti fotoaparátov, a to v honbe za megapixelmi. Aktuálne platí, že hodnota Mpx fotoaparátu je u mobilných telefónov prakticky nič nehovoriace číslo. Pre predstavu, Redmi Note 7 má 48MPx fotoaparát, avšak nemôže sa ani zďaleka rovnať so Samsungom Galaxy S10, ktorého senzor hlavnej kamery má len 12MPx.
Pravdou je, že kvalita výslednej snímky závisí od mnohých faktorov. Tými hlavnými sú clona, ktorú nájdete napríklad v tvare f/1.8, typ čipu a jeho veľkosť. Samsung napríklad využíva premenlivú clonu. Ak na objektív dopadá veľmi málo svetla, potrebujete nízku clonu. Práve preto robí lacnejším mobilným telefónom problém fotiť v horších svetelných podmienkach. Veľký čip na druhej strane zachytí viac svetla, čo sa odzrkadlí na presnejších optických dátach.
Ak by sme porovnávali mobilné telefóny top triedy, technológie fotoaparátov sú na veľmi vysokej úrovni, a preto začína hrať prvé husle umelá inteligencia. Bežní užívatelia sa nemusia venovať fotografovaniu a nastavovať hodnoty expozičného času či ISO manuálne. Preto to za nich vykoná umelá inteligencia.
Do akej miery ale zasahuje do kvality fotiek? Kamera často zachytí viacero snímok za sebou, z nich vyberie najlepšie časti scény a následne zloží výslednú fotku. To však nie je všetko, u selfie kamier niektorí výrobcovia umožňujú skrášľovanie pleti a manipulovanie s veľkosťou nosa či pier. Dobrým príkladom je aj Huawei, ktorý postavil marketing u modelu P30 Pro na fotografovaní mesiaca. Neskôr sa však ukázalo, že o efekt dokonalej fotky vo vysokom rozlíšení sa stará práve umelá inteligencia. Tá ho na fotke identifikuje a následnú časť scény nahradí fotkou mesiaca z databázy a prispôsobí, aby výsledná fotka vyzerala čo najlepšie.
Faktom je, že z papierových parametrov dnes už nie je tak celkom možné určiť kvalitu fotoaparátu. S porovnaním kvality fotiek vám môže pomôcť napríklad portál DXoMark, ktorý hodnotí kamery u smartphonov na základe farieb, šumu, schopnosti stabilizácie a podobne. Najmä pri porovnaní vlajkových lodí však v podstate ani nie je možné objektívne povedať, ktorý model fotí lepšie. Ak chcete hrať na istotu, vyhľadajte si fotky z daných smartphonov na internete a vyberte ten, z ktorého sa vám subjektívne viacej páčia. Zamerajte sa na snímky v zhoršených svetelných podmienkach, najmä tme.
Stačia tri senzory fotoaparátu?
Nielen marketingovým trendom posledných rokov je pridávanie ďalších senzorov fotoaparátu. Rekordmanom sa stal svojho času Galaxy A9, ktorý sa na zadnej strane pýšil hneď štvoricou senzorov, avšak fotil hlboko podpriemerne. Podobne je na tom aj aktuálna novinka – Nokia 9 PureView s piatimi optikami na zadnej strane. Dokáže fotiť s excelentnou presnosťou farieb, ale vo všetkých ostatných aspektoch za konkurenciou zaostáva. Na druhú stranu, za vrchol mobilnej fotografie sa dlhú dobu považoval Pixel 3, ktorý má len jeden senzor fotoaparátu. Ako teda zužitkujete ďalšie a potrebujete ich vôbec?
Najdôležitejším je senzor hlavného fotoaparátu, ktorým budete fotiť drvivú väčšinu snímok. Práve jeho parametre by preto mali byť pre vás smerodajné. Za ním nasleduje senzor hĺbky ostrosti. Ten je väčšinou tvorený čiernobielou kamerou. Vďaka nej dokáže software určiť vzdialenosť objektov od objektívu a vytvoriť napríklad bokeh efekt rozmazaného pozadia, čo býva často označované aj ako portrétny režim.
Tento rok začali výrobcovia čoraz častejšie používať ultraširoký objektív, pre ktorý nájdete možno lepšie uplatnenie ako pre hĺbku ostrosti. Vďaka nemu je možné zachytiť veľmi veľké objekty, ktoré sú relatívne blízko a na snímku sa toho zmestí viac. Ak napríklad často cestujete po svete a fotíte pamiatky, práve toto je vychytávka, ktorá by nemala vo vašom smartphone chýbať. Opäť je však vhodné si pozrieť testy daného fotoaparátu. Častou chybou širokého objektívu je ohýbanie objektov pri krajoch fotky, s ktorým sa zatiaľ ešte nepodarilo vysporiadať na každom modeli. Berte tiež na zreteľ, že nie všetky mobilné telefóny vám umožnia nahrávať z ultraširokého objektívu aj video. Ak je to pre vás dôležité, nezabudnite to pred kúpou overiť.
Pre vybraných zákazníkov môže nájsť uplatnenie aj fotoaparát pre dvojnásobný optický zoom, ktorý je presným opakom ultraširokého objektívu. Komu by to nestačilo a potreboval by „vreckový ďalekohľad“, môže siahnuť aj po 10 násobnom zväčšení. To však doteraz nájdeme len v smartphonoch Huawei P30 Pro a Oppo Reno 10x Zoom.
Na video zaberá OIS
V oblasti videa stále záleží primárne na senzore, ale tu už je dôležité aj rozlíšenie. To často nie je limitované senzorom fotoaparátu, ale výkonom zariadenia. V nižšej strednej triede by ste mali chcieť aspoň fullHD pri 60fps, pričom sa stále nájdu aj modely obmedzené len na 30fps. Pre predstavu, Xiaomi Mi8 Lite, ktoré aktuálne začína na hranici 170eur, zvládne plnohodnotne 4K pri 30fps. U vlajkových lodí je 4K 60fps dnes už štandardom.
Ak chcete nahrávať často, určite by vás mala zaujímať rýchlosť ostrenia. Niektoré modely majú skvelú kameru, ale pri preostrovaní z ďalekého objektu na bližší situáciu nezvládnu a scéna je niekoľko sekúnd rozmazaná.
Posledným, ale určite nie najmenej dôležitým faktorom, je stabilizácia obrazu. Bežní užívatelia väčšinou pri nahrávaní videa držia zariadenie v ruke a vtedy sa nedajú eliminovať otrasy, či už pri chôdzi, alebo z jemného chvenia samotnej ruky. Drahšie mobilné telefóny bývajú preto vybavené systém optickej stabilizácie OIS, ktorý sa snaží otrasy senzoru kompenzovať a pohľad kamery vo videu je stabilnejší.
Ak vám rozpočet nedovoľuje siahnuť po modeli vybavenom touto technológiou, dobre poslúži aj lacnejšie EIS. Elektronická stabilizácia funguje na princípe nahrávania širšej scény, z ktorej sú následne do videa vybrané logicky nadväzujúce framy. Často preto platí, že na zapnutie EIS musíte vybrať o jedno rozlíšenie nižšie, ako je maximálne podporované u daného mobilného telefónu. Pre stabilný dojem sa to však oplatí.
Pri tvorbe umeleckého obsahu možno nájdete uplatnenie aj pre 960fps ultraspomalené video.
Výkon: hon za číslami v benchmarkoch
Z výkonu sa stala v posledných rokoch akási modla, na ktorej často stojí aj marketing niektorých zariadení. Podobne ako megapixely u fotoaparátu, aj takt procesora v GHz a počet jadier sú nič nehovoriacim údajom. O výslednom výpočtovom výkone reálne rozhoduje len generácia a typ použitého procesora, respektíve čipsetu (smartphony používajú SoC architektúru, takže procesor je hlavnou jednotkou pre výpočtový výkon, grafiku aj väčšinu I/O).
V tejto oblasti aktuálne dominuje Qualcomm so svojimi procesormi Snapdragon. Samsung vyvíja vlastné procesory Exynos, ktoré implenetuje do svojich modelov pre vybrané trhy. Huawei spoločne s vlastnou divíziou Honor sa zase snažia preraziť s procesormi Kirin. Mobilné chipsety vyrába aj MediaTek, ktorý je ale menej rozšírený a najmä v top triede za konkurenciou zaostáva.
Najnižším procesorom, ktorý s prehľadom zabezpečí všetky bežné úkony ako plynulý chod systému, prehliadanie webu, pozeranie videí a spúšťanie aplikácií, je Snapdragon 660. Dá sa povedať, že rozdiel medzi ním a drahšími procesormi, bude už len v pár sekundách čakania navyše, aj to len pri otváraní náročnejších aplikácií. Výpočtový výkon drahších procesorov však často potrebuje kamera, preto sú smartphony s pokročilým fotoaparátom vybavené spravidla aj chipsetom s vyšším výkonom.
Voľba procesora sa stáva samostatnou kapitolou, ak máte herné ambície. Vtedy sa naozaj oplatí siahnuť po špičkách. Top modelom od Qualcommu je aktuálne Snapdragon 855, pričom sa do niektorých modelov dostala už aj jeho pretaktovaná verzia 855+. Výkonnostne podobne je na tom aj Samsung Exynos 9820, pričom tesne za ním nasleduje HiSilicon Kirin 980.
Ak budete hľadať optimálny herný smartphone v strednej triede, situácia je o niečo komplikovanejšia. Tá je totiž zahltená množstvom rôznych chipsetov a rýchlo sa medzi nimi zorientovať je pre laika takmer nemožné. Vtedy ale prichádzajú na pomoc benchmarky. Ide o testovacie aplikácie, ktoré preveria množstvo schopností procesora z viacerých hľadísk a výsledok odzrkadlia do sumárneho čísla. Procesor s vyšším počtom bodov je výkonnejší a výsledky každého mobilného telefónu nájdete v priebehu pár sekúnd na internete. Azda najznámejším je aktuálne AnTuTu benchmark.
Zážitok z používania ovplyvní do značnej miery kapacita operačnej pamäte. V nej sa uchovávajú aktuálne spustené aplikácie a napríklad aj otvorené karty v prehliadači. Nedostatok RAM znamená, že pri práci s veľkým množstvo aplikácií alebo kariet sa budú neustále načítavať odznova a vy budete musieť viac čakať.
Na druhej strane, veľké množstvo RAM nemusí vždy svedčiť o opaku, najmä ak nejde o čistý Android. Agresívne nastavenia niektorých výrobcov zamerané na predĺženie výdrže batérie totiž ukončujú aplikácie na pozadí častejšie, ako by ste možno chceli. Je tým známy napríklad Huawei, avšak v prípade potreby je túto funkciu možné manuálne vypnúť v nastaveniach.
Portová výbava: Slúchadlový jack sa stáva minulosťou
Keď sa Apple u iPhonu 7 rozhodol z ničoho nič odstrániť 3,5mm jack, ostatní výrobcovia na to reagovali posmešne. Je však rok 2019 a situácia sa značne obrátila. Mobilných telefónov vybavených týmto konektorom začína byť ako šafranu, a to platí najmä vo vyšších triedach. Posledným významným výrobcom, ktorý sa vo vlajkovom modeli jacku zbavil, je Samsung, a to s príchodom Note 10. Inovácie z vyššej triedy začínajú postupne presakovať do strednej a nižšej, a preto je veľmi pravdepodobné, že sa obľúbený 3,5mm jack stane čoskoro minulosťou.
Ponúkajú sa tri jednoduché riešenia. Bezdrôtové slúchadlá sú čoraz dostupnejšie a z funkčného hľadiska je veľmi praktické ich používať. Väčšina z nich však zaostáva v podaní zvuku. Ak už máte kvalitné drôtové slúchadlá, stačí na ne nasadiť redukciu na USB-C a používať ich ako doteraz. Práve dobré spracovanie univerzálneho USB-C značne uľahčuje odchod jacku. Po zapojení slúchadiel sa totiž zvukový výstup prepne automaticky tak, ako ste boli zvyknutí s jackom. Tretím riešením je kúpa slúchadiel, ktoré majú natívne USB-C. To sa hodí, ak máte tento port aj v notebooku a ostatných svojich zariadeniach.
Rýchlosť nabíjania a kapacita batérie
Ak ide o porty a smartphone používate aktívne, mala by vás zaujímať aj maximálna podporovaná rýchlosť nabíjania. Smartphony vybavené QuickCharge 4 technológiou zaručia rýchlejšie nabíjanie, avšak samotní výrobcovia prichádzajú s ešte efektívnejšími metódami. Dobrým príkladom je Samsung Galaxy A70 so Super Fast Charging, ktorý s 25W nabíjaním prekonáva aj 15W u vlajkovej S10. Konkurenčná Huawei P30 Pro ide ešte ďalej so svojím Super Charging 40W. Podobnými technológiami disponujú aj ďalšie spoločnosti – napr. OnePlus WarpCharge.
Vo všeobecnosti však platí, že čím výkonnejšie (viac W) nabíjanie daný smartphone podporuje, tým rýchlejšie je schopný dobiť rovnakú kapacitu batérie. Aby ste to technicky zrealizovali, budete potrebovať aj správny adaptér do zástrčky, a ten je nie vždy v balení. Okrem šetrenia to má aj praktický dôvod. Výrobcovia často dodávajú menej výkonné adaptéry, pretože príliš rýchle nabíjanie výraznejšie opotrebúva batériu. Ak je vašou prioritou jej dlhá životnosť, mali by ste dať prednosť pomalšiemu adaptéru.
Kapacita batérie je ďalšia často diskutovaná téma a niektorí zákazníci by sa možno zhodli na tom, že by nemala byť spomenutá na konci článku, ale ako kľúčová vlastnosť hneď v úvode. Keď boli „v móde“ tenké smartphony, výrobcovia sa snažili malú batériu kompenzovať dobrou optimalizáciou. Prax však ukázala, že fyzika nepustí a kapacita je skutočne hlavným meradlom výdrže. Prihliadajte však aj na spotrebu komponentov. Novšie chipsety majú spravidla nižšiu spotrebu energie, podobne ako menšie displeje s nižším rozlíšením. Pri uhlopriečke nad 6“ je dnes absolútnym minimom 3500mAh. Ak je však výdrž vašou hlavnou prioritou, nájdete aj kúsky s batériami prevyšujúcimi 4000mAh. Obľúbený Asus Zenfone 6 s excelentnou výdržou na jedno nabitie napríklad disponuje ohromnou 5000mAh batériou.
Rada na záver
Zamerajte sa na svoje osobné potreby a nepriplácajte si za nezmysly, ktoré by ste aj tak nepoužili. Každý zákazník vyžaduje iné vlastnosti a práve preto je k dispozícii toľko modelov, z ktorých si môžete vyberať. Existujú však aj ďalšie funkcie, ktoré by ste možno potrebovali a pritom ani neviete, že nimi nové smartphony disponujú. Dozviete sa o nich v našom článku: Čo delí smartphony za 1000eur od tých za 500eur.