Indiáni sú pôvodní obyvatelia Severnej a Južnej Ameriky. Antropológovia ich zvyčajne radia medzi mongolské národy , považujú ich aj za zvláštnu výraznú rasovú skupinu. Indiáni rôznej etnickej príslušnosti sú spolu s Inuitmi ( Eskimákmi ) a Aleuťanmi ( obyvateľmi Aleutských ostrovov ) , ktorí sú bezpochyby Mongolmi, obývali Nový Svet na konci 15. st. Keď sa k jeho brehom doplavili prví európski moreplavci.
Ich predkovia prišli na americký kontrinent zo severovýchodnej Ázie asi pred 50 000 až do 12 000 rokmi , keď boli obidva kontinenty spojené na mieste dnešného Beringovho prielivu. Najstaršie dôkazy svedčia o tom ,že americký kontinent bol osídlený pred 15 000 rokmi , ale nálezy v Mexiku, Chile a v Brazílii naznačujú, že osídlenie tu bolo pred 30 000 či viac rokmi.
Je možné, že Inuiti a Aleuťania sú potomkami poslednej a viacerých samostatných kolonizačných vĺn. Priplávali do Ameriky a osídlili ju v posledných 5 000 rokoch. Prví kolonisti si so sebou priniesli len kamenné nástroje a priviedli azda aj zdomácnené psy. Zver lovili zahrotenými kopijami, zbierali lesné plody a postupne rozšírili na juh kontinentu.
Indiánske poľnohospodárstvo sa vyvíjalo celkom odlišne ako v Starom svete. Jeho začiatky spadajú do obdobia asi pred 7 000 rokmi. Bolo založené na pestovaní kukurice, tekvíc a fazule, v oblastiach tropických pralesov sa pestovala kasava (maniok ).
Pretože okrem lamy a morčiat sa na zdomácnenie nevyskytovali nijaké vhodné zvieratá a neexistovali ani zvieratá ťažné, vývoj rozmanitejšieho obrábania pôdy pokračoval veľmi pomaly. Od roku 1000 p.n.l. roľníci v Andách získali zručnosť v kovorytectve.
V Južnej a v Strednej Amerike vznikli hierarchizované spoločnosti, ktoré sa vyvinuli do veľmi vyspelých civilizácií napr. Aztékov a Inkov , väčšina z nich sa však po príchode Conquistadorov a iných európskych kolonizátorov v 16.st. rozpadla. Príchodom kolonizátorov sa začala tragédia indiánskeho národa.