Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze (4634m), ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km). Najvýznamnejšími riekami Švajčiarska sú Rýn, Rhone, Aare.
Švajčiarsko je parlamentná spolková krajina pozostávajúca z 26 kantónov. Rozlohu má 41 293 km2 a počet obyvateľov je 7,3 milióna. Hlavným mestom je Bern s 120 000 obyvateľmi. Najväčšie mesto je Zürich (340 000) a ďalšími významnými mestami sú Ženeva (170 000), Lausanne (110 000) a St. Gallen (60 000). Švajčiarsko je urbanizované z 68%. V Švajčiarsku je 47% katolíkov a 43% protestantov. Úradné jazyky Švajčiarska sú nemčina, francúština, taliančina a rétorománčina. Zodpovedá tomuj národnostnému zloženiu. 58% obyvateľov sú švajčiarsky Nemci, 18% vajčiarsky Francúzi, 4% švajčiarsky Taliani a 1% Rétorománi. K ostatným menšinám patria najmä Taliani, Španieli, Nemci a Turci. Miera nezametnanosti dosahuje okolo 2 % a miera inflácie 1,6%. HDp na obyvateľa dosahuje až 38 000 USD. V poľnohospodárstve pracuje okolo 5 % obyvateľov, v priemysle 26% a v terciérnom sektore 69%. Na zahraničnom obchode sa podieľa najmä presná mechanika, elektronika a chemické výrobky. Najvýznamnejší obchodný partnery sú Nemecko, Francúzsko, USA a Taliansko.
V poľnohospodárstve je najvýznamnejšie vysokohorské poľnohospodárstvo (najmä krmoviny a zemiaky) a chov dobytka. V nižšie položených oblastiach je významné vinohradníctvo a ovocinárstvo. Švajčiarsko má najvyššie priame štátne platby do poľnohospodárstva na svete.
Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektroniky). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární.
V švajčiarsku má dlhodobú tradíciu bankovníctvo. Vďaka dlhoročnej neutralite a bankovému tajomstvu momentálne švajčiarske banky spravujú až 30% súkromných vkladov. Bankovníctvo zaisťuje Švajčiarsku až 14% HDP. United Bank of Switzerland (UBS) je druhou najväčšou bankou na svete. Ďalším výrazným zdrojom ziskov Švajčiarska je tranzitná poloha a diaľničné a tunelové poplatky a poplatky za prevoz kamiónov po železnici. V švajčiarsku sa nachádzajú štyri z desiatich najdlhších cestných tunelov a tunel Sankt Gotthard s dĺžkou 16,3 kilometrov. V švajčiarsku je všeobecná braná povinosť a každý muž po skončení vojenskej služby je stále vojakom v zálohe a má právo vlastniť zbraň. Švajčiarsko je od svojho vzniku v roku 1848 neutrálnym štátom, napriek tomu je členom viacerých ekonomických združení ako EFTA, Rada Európy, OECD, OBSE.