Ekologické faktory
priame: svetlo, teplo, zrážky a vlhkosť, vietor, voda, edafické f., oheň, biotické faktory
nepriame: zemepisná šírka, orientácia svahov, nadm.výška, výška a masívnosť pohoria, reliéf, človek
svetlo
- fundamentálna zložka fotosyntézy
- negatívny až smrteľný účinok majú na organizmy lúče s ultrakrátkou vlnovou dĺžkou
- heliofyty: svetlomilné rastliny – napr. na skalách, voľných priestranstvách nepokrytých lesom; menej ako polovičné svetlo – hynú
- sciofyty: tieňomilné – prispôsobené na zníženú dávku svetla; nadpolovičné denné osvetlenie – živoria až hynú
- stromy sa chránia pred UV žiarením: vytvárajú si borku – ochranná vrstva skorkovatelých buniek na kmeni (tieňomilné stromy majú hladký kmeň bez borky)
teplo
- najväčšie rozdiely v diferenciácii účinkov slnečných lúčov sú medzi vodným a suchozemským povrchom
- vonk.prejavy voči extrémnym vys.teplotám: povrch listov a ich orientácia voči sln.lúčom
- prispôsobenie teplotným pomerom: regeneračnými zariadeniami (fanerofyty, chamaefyty, hemikryptofyty, kryptofyty, terofyty, epifyty, hydrofyty)
zrážky a vlhkostné pomery
- významným činiteľom: nadmorská výška
- hmly: zmierňujú výkyvy vo vlhkostných pomeroch, redukuje diferencujúci vplyv reliéfu a ďalších zložiek krajiny na vegetáciu
- horizontálne zrážky: prejavujú sa najmä vo vyšších polohách
- sneh: ovplyvňuje vegetáciu nielen fyziologicky ale aj mechanicky (dlhotrvajúci skracuje veg.obdobie a prevlhčuje až zamokruje pôdu); na druhej strane zmierňuje tvrdé mrazy...
vietor
- jeho účinok súvisí s jeho rýchlosťou, teplotou a vlhkosťou
- napr. zástavovitý tvar koruny stromov
- odolnosť porastu voči vetr.kalamite: zápoj, výška stromov, vlastnosti dreviny (hĺbka koreňového systému,...)
- veterná erózia
voda
- hydrofyty: vodné rastliny
- rastlinstvo širšieho oceánu (tam su hl.činitele svetlo, teplo, obsah CO2,O2 a salinita)
- hygrofyty – mezofyty – xerofyty
- výrazným prejavom xerofytizmu sú sukulentné formy
edafické faktory
- pôdny chemizmus: acidofilné – kyslomilné (druhovo chudobnejšie spoločenstvá)
kalcifilné – vápnomilné (pôdy sú suchšie, výhrevnejšie, vzdušnejšie)
halofyty – na zasolených pôdach
- fyzikálne vlastnosti pôd: ovplyvňuje ich hĺbka zvetralín, podiel jemnozeme, zrnitosť
litofyty – prispôsobené najmä na nedostatok vody
chasmofyty – v skalných štrbinách kde je viac vlhkosti a jemnozeme
psammofyty – na piesčitých pôdach a pieskoch (silne vyvinutý koreňový systém –
kvôli veternej erózii)
Vplyv ekologických podmienok na vznik a fungovanie rastlinných spoločenstiev
- ide o rôzne formy sukcesie
Príklad 1: mäkký lužný les
- na riečnom nánose po povodni sa uchytávajú jedince náhodne donesené vodou, vetrom a živočíchmi
- rýchlosť obsadzovania holých plôch závisí od substrátov-pôdnych pomerov (kolonizácia riečneho nánosu prebieha pomerne rýchlo)
- prvé uchytené jedince majú dosť miesta – rozrastajú sa a ďalším potomstvom zaberajú čoraz väčší priestor
- po zapojení veg.pokrývky dochádza k boju o priestor, jedince slabších druhov ustupujú
- na nivných nánosoch sa postupom času uchytávajú semená svetlomilných drevín či krov – vŕby a topole – produkujú obrovské množstvo ľahkých, vetrom ľahko roznášaných semien
- keď vytvoria zapojený nízky drevinný porast, následkom zatienenia svetlomilné byliny ustupujú; uvoľnené miesto čoskoro zaberú tieňomilnejšie bylinné taxóny (napriek tomu je lužný les pomerne svetlý, takže aj bylinný porast nie je príliš tieňomilný)
Príklad 2: dubový les
- rovnaký postup ako Príklad 1
- ďalej od rieky je podzemná voda hlbšie pod povrchom a tak sa tu rovnakým spôsobom vyvíjajú a zarastajú suchomilnejšie dreviny (aj byliny) – najmä dub (najprv je tvrdý lužný les v poradí jaseň – brest – dub, potom lesné porasty dubového lesa)
Príklad 2: horná hranica lesa, kosodrevina
- vplyvom človeka ako ekologického faktora tu dochádzalo k paseniu
- po opustení začali lúky zarastať kosodrevinou – ak je vhodná nadm.výška a klimatické podmienky (stupeň kosodreviny – nad 1700 m n m kde je klimatická horná hranica lesa s teplotou nikdy nepresahujúcou 10 °C)
- Pinus mugo – geneticky podmienená krovina, ktorá na dolnom okraji pásu dosahuje výšku až 2-3 m; príp. vegetatívne zmladené smreky (z vetiev na zemi, kt.zakorenili) jedince smrekov (pod 1 m) (prispôsobenie smreka: nerozmnožuje sa len generatívne-semenami, ale aj vegetatívne)
- nedostatok tepla a krátke veget.obdobie brzdia tvorbu klíčivého semena; stromy rastú pomaly (kvôli extrém.život.podmienkam) – ch účinkom skrátený vek stromov; nedostatok dopĺňania odumretých stromov prirodzenou regeneráciou lesného porastu zo semena
- prechod lesa – postupný: lesa redne, výška stromov sa znižuje, lesný porast sa rozpadáva na čoraz menšie skupinky stromov až prevládnu nelesné, krovinné spoločenstvá