Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo. Vplývali naň predovšetkým vojny, nedostatok zdrojov obživy, epidémie, emigrácie, sociálne a hospodárske pomery. Podľa odhadov bol počet obyvateľov Slovenska v 12. storočí okolo 0,5 mil. Prvý avšak neúplný súpis sa vykonal po Satmárskom mieri (1711) v rokoch 1715 – 1720. Jeho cieľom bolo platenie daní.
Podľa tohto súpisu malo Slovensko 658 000 dani podliehajúcich obyvateľov, avšak od dane bola oslobodená šľachta, učitelia, kňazi a ďalší občania. Ak sa berú do úvahy všetci obyvatelia aj oslobodení od daní, tak sa odhaduje počet obyvateľov v roku 1720 na 1 000 000 až 1 100 000 obyv. Prvé sčítanie všetkého obyvateľstva sa uskutočnilo za vlády Jozefa II, kedy sčítanie bolo udávané za celé župy a nie za jednotlivé obce. Až od roku 1869 boli na Sk uskutočňované pravidelné sčítania ľudu podľa obcí každých 10 rokov.
Vývoj počtu obyvateľov bol samozrejme aj v tomto období značne nerovnomerný a možno ho rozdeliť do 4 období:
I. obdobie 1869 – 1921: Vývoj do vzniku Československa
Pre toto obdobie je charakteristická hospodárska zaostalosť, nízka životná úroveň a zlé sociálne podmienky obyvateľov. Za týchto okolnosti bola na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia síce vysoká natalita, ale aj pomerne vysoká úmrtnosť, takže hodnota prirodzeného prírastku bola relatívne nízka. S rozvojom priemyslu nastala koncentrácia obyvateľstva do miest.
V roku 1850 bola najväčším mestom BA, ktorá mala asi len 50 tis. obyv. Ďalšie veľké mestá boli Košice, Banská Štiavnica, Komárno. Poľnohospodárstvo bolo hlavnou obživou obyvateľstva, no vzrastajúci počet obyvateľov to nemohlo uživiť a s tým súviselo vysťahovalectvo, ktoré bolo najintenzívnejšie v 2. polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia. Odhaduje sa, že v období 1869 – 1921 sa vysťahovalo z územia Sk vyše 700 tis. Obyvateľov. Na pomalý rast počtu obyvateľov pôsobili okrem vysťahovalectva ešte najmä 1. svetová vojna ako aj hospodárska depresia, chaos v doprave, v priemysle a nezamestnanosť. V rokoch 1869 – 1921 pribudlo len 512 tis obyvateľov.
II. obdobie 1921 –1950: Vývoj v Československej republike a počas 2. svetovej vojny
Po roku 1921 na vývoj poštu obyvateľov pôsobili najskôr pozitívne okolnosti ako ukončenie 1. sv. vojny a vznik ČSR. Po ukončení vojny okamžite stúpla sobášnosť, čo následne vyvolalo zvýšenú pôrodnosť, ktorá bola najvyššia na východnom Slovensku.
V mestách sa začala sústreďovať administratíve a nevýrobné činnosti, čo malo za následok sťahovanie obyvateľov z vidieka do miest. V roku 1930 zasiahla Sk svetová hospodárska kríza. Rozvoj priemyslu bol už od začiatku spoločného štátu brzdený najmä zo strany českých podnikateľov, pre ktorých bol slovenský priemysel konkurenčný. Zastavovala sa výroba, narastali počty nezamestnaných, klesla kúpna sila obyvateľov, nižšia pôrodnosť a následne znižovanie prirodzeného prírastku. Počas 2. sv. vojny bolo na tom Slovensko hospodársky lepšie ako okolité krajiny, preto prirodzený prírastok do roku 1945 neklesal. V posledných rokoch sa však prejavili straty na ľudských životoch a deportácie Židov. V období 1921 – 1950 počet obyvateľov vzrástol o 456 tis.
III. obdobie 1950 – 1991: Vývoj v socialistickom Československu
Obdobie vyznačujúce sa výrazným populačným rastom Slovenska. Zvýšila sa sobášnosť a následne aj pôrodnosť. Prirodzený prírastok bol pomerne vysoký. V období medzi rokmi 1950 – 1956 presahoval prirodzený prírastok hodnotu 17 %. Po prvej veľkej vlne však došlo k poklesu sobášnosti, pôrodnosti a prirodzeného prírastku. Na prelome 60 – tých a 70 – tých rokov klesol prirodzený prírastok pod 10 %. V 70 – tých rokoch prirodzený prírastok vystúpil nad 10 % až 11 %. Po roku 1948 s ak moci dostali komunisti a bola zatiahnutá železná opona, čo znamenalo znemožnenie emigrácie do vyspelých krajín, pričom do ZSSR a ostatných socialistických krajín nebola vôľa a príčina k sťahovaniu. Na druhej strane sa zvýšila vnútroštátna migrácia. Slováci sa sťahovali najmä do Čiech, kde zapĺňali miesta po Nemcoch v pohraničí, ale smerovali aj do priemyselných oblastí najmä do severných Čiech, na Ostravsko a do Prahy. Celkovo v období 1950 –1991 pribudlo na Slovensku 1 832 000 obyvateľov.
IV. obdobie po roku 1991: Vývoj v rámci demokratického Československa a Slovenska
Obdobie poznačené silným znížením tempom rastu obyvateľstva slovensko až jeho úplným zastavením. Príčin tohto javu je niekoľko ako, sociálna neistota, preberanie konzumného spôsobu života z vyspelých kapitalistických krajín a v neposlednom rade prudké zníženie výstavby bytov. Tieto okolnosti spôsobili zníženie sobášnosti, pôrodnosti a následne i prirodzeného prírastku. V roku 2003 predstavoval prirodzený úbytok – 517 obyvateľov. Celkove v rokoch 1991 – 2003 pribudlo na Slovensku len 105 tis. obyvateľov.