Geometrickým základom dvojsnímkovej fotogrametrie je dvojstredové premietanie, pomocou ktorého môžeme registrovať geometrické vzťahy priestorového premietania. Využíva sa najmä pri fotogrametrickom snímkovaní, keď snímkujeme objekt z dvoch stanovísk, body priestorového objektu sa zobrazia cez objektív na dve po sebe idúce snímky. Optické lúče, ktoré toto zobrazenie sprostredkujú voláme určovacie lúče. Určovacie lúče sú vlastne hlavné lúče dvoch snímok, ktoré sa pretínajú v priestorových bodoch objektu.

Podmienka komplanárnosti a prieseku

Spätná fotogrametrická rekonštrukcia priestorového objektu sa uskutočňuje tak, že v priesečníkoch určovacích lúčov vznikne zmenšený priestorový optický model objektu, pričom základnica daná spojnicou projekčných centier a určovacie lúče dané snímkovými vektormi v čase snímkovania ležali v jednej rovine.

  • Uzlová rovina - rovina, v ktorej leží základnica a určovacie lúče.
  • Uzlové body (K’,K´´) - priesečníky snímkových rovín so základnicou.
  • Uzlové lúče sa pretínajú na priamke p, ktorú nazývame uzlová os.

Podmienka prieseku je rozšírením podmienky komplanárnosti tak, že definujeme bod prieseku konkrétnym polohovým vektorom modelových súradníc r so známymi súr. x,y,z.

Formy dvojsnímkovej fotogrametrie

Podľa tvaru matíc ortogonálnej transformácie a podľa polohy projekčných centier môžeme dvojsnímkovú fotogrametriu rozdeliť na:

  • všeobecnú dvojsnímkovú fotogrametriu
  • priesekovú fotogrametriu
  • stereofotogrametriu (pozemná a letecká)
  • letecká stereofotogrametria – založená na pozorovaní dvoch snímok rovnakého objektu súčasne, vidíme zmenšený priestorový optický model, môžeme ho pozorovať a merať